Cvičenie v The Little Gym – áno či nie?

Prečo The Little Gym?

Pretože mi na facebooku vyskočila reklama na prvú lekciu zadarmo. Tak jednoducho si ma získali. Chcela som popri plávaní chodiť s Adamkom aj cvičiť a než som sa rozkukala, kde sa čo v okolí nachádza a aké sú možnosti, tak The Little Gym (ďalej len TLG) ma predbehol.

Keďže sa mne aj Adamkovi na prvej lekcii páčilo, tak sme sa rovno prihlásili na celý nasledujúci polrok. Ten oficiálne končí až o mesiac, ale keďže o pár dní odlietame na dovolenku, prehodila som júnové lekcie na máj a náš polrok už máme vychodený.

Čo to je a odkedy je cvičenie vhodné?

Naše motto v The Little Gym je “Serious Fun”, což znamená, že naše prostředí je zábavné, ale výuku bereme vážně! Podle naší vlastní filozofie, zvané Třídimenzionální proces učení, jsou tělesná cvičení prostředkem celkového rozvoje dítěte.  V každé lekci všech věkových kategorií se proto snažíme podporovat rozvoj dětí jak v oblasti tělesné (“V pohybu”), tak v oblasti rozumové (“Rozvoj myšlení”), emoční a sociální (“Dovednosti pro život”). brno.thelittlegym.eu

V brnenskom TLG sa cvičí s deťmi od 10 mesiacov. Adamko na prvej ukážkovej lekcii toľko ešte nemal, ale stačilo, aby stál a sám obchádzal nábytok, čo spĺňal. Takže sme nastúpili k Ptáčatam, kde sú deti vo veku 10 až 18 mesiacov. Samozrejme s nimi cvičia rodičia.

Myslím, že svojim spôsobom to Adamka aj motivovalo a ťahalo dopredu, keď videl okolo seba máličko staršie deti. Keď začínal, bol najmladší. V priebehu pol roka prišlo pár nových mladších detí.

Čo ma bavilo

Čím si ma TLG získalo na prvý dojem boli čistota a priestory. Tie sú veľké, bezpečné a tak akurát farebné. Je tam zázemie pre maminky s malou kuchyňou. Samotná telocvičňa je za sklenenou stenou, takže ak chcú deti vidieť aj babičky, dedkovia a ďalšie príbuzenstvo, nemusia zavadziať pri cvičení.

Telocvičňa je pokrytá žinenkami a s množstvom pomôcok a prekážok. U tak malých detí, ako sú Ptáčatá, sú pády bežné, no tu sa o nich nemusel nikto báť. I pevné časti boli nejako zabezpečené, okná by malé deti neotvorili, zásuvky zaslepené. Skrátka bezpečnosť na prvom mieste.

Hneď po priestoroch nasledovali lektorky. V našom štvrtkovom kurze sme mali Lenku, v stredy na náhradných lekciách Kačku. Obe sú veľmi milé, usmievavé, trpezlivé a ja ich obdivujem, že si pamätali mená detí. S deťmi to naozaj vedia a deti majú rady ich.

Bavil ma tiež samotný program, o ktorom popíšem trochu nižšie. Aj keď bolo dané, čo sa kedy deje, je jasné, že od ročného dieťaťa nemôžeme očakávať 100 % nasadenie po dobu 45 minút. Občas sa proste nechcelo zapojiť do nejakej aktivity a vtedy nikomu nevadilo, že zrovna skúma telocvičňu. Ptáčata teda neboli nútené robiť to, čo nechceli. A tiež sa prispôsobovalo ich vývojovým schopnostiam. Najmladšie Ptáčata ešte nechodia, takže lektorky ukázali, ako sa dá daná aktivita spraviť inak. Spokojnosť dieťaťa bola dôležitá.

Lekcie trvajú 45 minút. Čo mi príde ako ideál, polhodina málo, hodina veľa.

Básničkuje sa v nich málo. Ja viem, deti to baví a páči sa im to, takže to nesmie chýbať. Našťastie tu je to v rozumnej miere.

Brnenské TLG sa nachádza v zábavnom centre BRuNO family park. Súčasťou neho je aj veľká herňa pre najmenších s obrovským bazénom s loptičkami a mnohými, prevažne drevenými hračkami, do ktorej sme po lekcii mali zadarmo prístup. Na jar sa otvoril aj vonkajší areál, ktorý nám bol tiež bez poplatku prístupný. To sa mi tiež páčilo takáto výhoda.

Skvelá je aj možnosť nahradenia si lekcií, myslím, že to nie je obmedzené na nejaký počet, ja som minimálne 7 lekcií (z 21) presúvala a nebol s tým problém.

Posledná vec, ktorá ma fascinuje doteraz, je bublifuk. Je jedno, koľko detí na lekcii bolo a ako veľký hluk tam bol, na záver lekcie nechýbal nikdy bublifuk. To ticho a detské oči upriamené na lektorku, ktorá fúkala veľa malých bubliniek (taký bublifuk som v obchode ešte nevidela), to vám prajem zažiť. Ak si odmyslím občasný detský smiech a číru radosť, tak by ste počuli padnúť ihlu na zem. A to sú tam žinenky.

Čo sa mi nepáčilo

Mínusy mám len dva.

Prvým je vzdialenosť, pretože do TLG sme museli dochádzať, z domu sme vyrážali hodinu pred začatím lekcie a na MHD raz prestupovali. Ak som brala kočík, ešte sa to kvôli čakaniu na nízkopodlažné spoje skomplikovalo. Lekcie sme mávali o deviatej ráno a Adamko má stále dva spánky denne, takže občas prebiehal ten doobedný s plačom, pretože bol unavený, no nedarilo sa mu zaspať alebo ešte chcel byť v herni, no už bol unavený. Skrátka občas tie odchody boli s plačom. Jasné, mohla som chodiť autom, ale po Brne jazdiť vo veľkom aute, keď máte najazdené málo a aj to prevažne na voľných cestách, to nechcete.

Druhým je počet detí. Väčšinou nás bývalo rozumný počet 10-12 detí plus rodič (prevažne maminky, ale občas i tatinko). Pri 15 deťoch to už bola celkom divočina a pri väčšom počte sa vôbec necvičilo dobre a aj deti boli viac nespokojné. Na každú lekciu chodia viac menej tie isté tváre, ale do toho sú možné náhrady, presuny a samozrejme ukážkové lekcie. Takže i keď je na jeden kurz zapísaný X počet detí, občas sa stane, že ich je na lekcii X + Y.

Ako lekcia prebehia

Začína sa vstupom do telocvične. Deti idú ku krabici s rolničkami. Len čo sa Adamko naučil chodiť, už postup dôverne poznal a nemusela som ho za ručičku vodiť. Sám prišiel, zobral rolničky a prišiel za mnou. Privítali sme sa (s pesničkou) a deti rolničky zaniesli do krabice. Túto časť Adamko miloval a deťom, ktoré iba stáli občas brával aj ich rolničky a dával ich tam namiesto nich.

Po privítaní sa predstavujeme, nasleduje rozcvička, chodenie, behanie, skákanie, nosenie detí (na koníka, ako lietadlo a pod.). Po rozcvičke sa posadíme k stene a lektorka prinesie nástroje, podľa témy týždňa. Paličky, kruhy, obrovská nafukovačka, kruhová plachta. Vtedy je to dosť o spolupráci s ostatnými.

Nasleduje objavovanie telocvične. Každý týždeň je postavená inak, jednotlivé prvky pravidelne prehadzujú a vytvárajú nové prostredie. Deti majú voľnosť a môžu si všetko vyskúšať. Postupne sa vyskúšajú tri zručnosti. Chodenie po kladine, vešanie na hrazde, kotrmelce, preliezanie tunelom, váľanie sudov, prechod cez prekážky… Deti sa postupne prestriedajú, kým niekto skúša nový cvik, ostatné buď sledujú alebo pokračujú v objavovaní telocvične. Ak dieťa neprejavuje záujem, môže cvik vynechať.

Po troch aktivitách sa ešte hrá s mäkkými loptičkami, lektorky navrhujú rôzne možnosti, deti sa učia hádzať, obľúbené je „padla lžička do kafíčka“, kedy deti na lopte poskakujú a na „udelala bác“ ich rodičia prekotia na chrbátik. Keď deti loptičky vrátia späť do stojana, vrátia sa všetci na červenú žinenku a lektorka príde s najfascinujúcejšou vecou a tou je bublifuk. Pár minút ticha. Nakoniec sa rozlúčime, zamávame si a odchádzame vedľa do vstupnej miestnosti, kde  deti dostávajú nálepku. Taká drobnosť, ale obzvlášť tie staršie sa na to tešia a i Adamko si neskôr začal ukazovať, ktorý obrázok chce.

Budeme pokračovať?

Pravdepodobne nie. Ale je to len a len kvôli dochádzaniu, ktoré ma nebaví. I plávanie máme ďaleko, dokonca ešte ďalej a toho sa vzdať nechcem. A stráviť dva dni v týždni zbytočne v MHD a na prestupoch, to už mi príde dosť. Ale na 100 % rozhodnutá nie som, pretože cvičenia sa mi páčili, aj na Adamkovi som videla záujem, naviac on je veľmi aktívny, takže akékoľvek preliezania, podliezania, skrátka pohyb všetkého druhu, ho baví. V lete sa to dá ľahko nahradiť v parku a na ihriskách, ale v zimnom období by som i ja osobne bola radšej v interiéri.

Takže či budeme chodiť od septembra tam alebo nájdeme nejakú alternatívu bližšie alebo vymyslíme niečo na záhradu, to premyslím až v lete.

Ak nad cvičeniami v The Little Gym uvažujete, zájdite si na prvú lekciu a uvidíte. Nemusí to sadnúť každému, nie každé dieťa má rado takéto aktivity, nie každá mamina sa tam bude cítiť dobre. Odrádzať môže aj cena, my sme platili za polrok 5 250 Kč (250 Kč za lekciu) a to už je celkom pálka. Ale ak ste obaja spoločnosti naklonení a vaše dieťa má energie na rozdávanie, aspoň za skúšku to stojí.