Ako vedieme batoľa k samostatnosti

V spolupráci s Biano.sk som napísala článok o našich skúsenostiach s tým, ako vedieme Adamka k samostatnosti. Ako mu umožňujeme zapájať sa do bežných činností, rozvíjať sa na praktických zručnostiach a ako sme prispôsobili byt a čo v 18 mesiacoch zvláda.

Kuchyňa

Začnem v kuchyni, pretože i Adamko začal byť viac samostatný práve v kuchyni. O prvých príkrmoch mám v konceptoch iný článok. Chceli sme ísť formou BLW, lenže Adamko chcel už od začiatku veľa jesť, no jeho jemná motorika na to ešte nebola pripravená. Tak sme nakoniec kombinovali. Vďaka snahe o BLW sme sa dostali k príboru a samostatnému jedeniu a po prvom roku bol Adamko schopný jesť lyžičkou sám, čoskoro pribudla vidlička a dnes sa učí pracovať s nožíkom.

To, že to dokáže sám neznamená, že tak robí vždy. Ešte sa rád nechá kŕmiť aj sám. Prípadne začneme my, ale pokračuje sám alebo naopak. 

BLW sme nakombinovali tak, že Adam mal od začiatku v ruke aj niečo, čo si mohol okusovať (v rámci možností prvých zubov) a popritom sme ho kŕmili lyžičkou. To ho samozrejme zaujímalo a tak dostal do druhej ruky svoju vlastnú lyžičku. Prvé pokusy boli veľmi nemotorné a znamenali upratovanie po každom jedle. Osvedčilo sa mi začať s tou najmenšou drevenou lyžičkou, aká sa dala zohnať. Nie dlhé plastové, pretože s tými sa mu zle manipulovalo.

Myslím, že práve výber vhodného príboru bol kľúčový. Aby nebol tažký, rúčka dlhá, vidlička príliš ostrá, lyžička príliš hlboká a krátko po prvom roku, aby vyzeral presne ako náš. Už ani tú drevenú nechcel a plastové odmietal najviac, tie sme takmer nevyužili. Problém je, že náš príbor je veľký a najmä ťažký. A tak sa mu nedarilo. Keď sa batoľatám nedarí, sú mrzuté, hnevajú sa, robia neporiadok. Teraz má skvelý detský príbor s Mumínkami, ktorý sa veľmi podobá na náš, tiež ho vyrába Iittala, no je menší a ľahší.

Okrem príboru bol dôležitý aj tanierik. Prešli sme všetkými možnými, bambusovými, obľúbenými miskami z IKEA, našimi a nakoniec, len celkom nedávno, sme objavili smaltovaný tanier so zvýšeným okrajom. Vyrába ho moja obľúbená fínska Muurla. Veľkosťou tak akurát na detskú porciu, dá sa dať doňho jogurt, polievka, kaša i hlavné jedlo s prílohou. Nie je príliš vysoký, takže keď jedlo naberá, neprepadáva cez okraj, ako sa stávalo pri tanieri, no zároveň okraj neprekáža. U mladších batoliat je táto koordinácia ešte veeeľmi vratká a ideálne, aby v ceste dno – ústa nič nezavadzalo.

Pri skúšaní s príborom sme ho nechali ísť do veľkej miery vlastnou cestou, neopravovali sme ho. Takže keď chcel jesť pyré vidličkou, sám zistil, že to úplne nejde a keď naopak jedol polievku obrátenou stranou lyžičky, tak sme ho nechali, však on si ju po čase sám napravil. Nechať sa poučiť na vlastných chybách a dovoliť skúšať (v rámci bezpečnosti) považujem vo vývoji za mimoriadne dôležité a pre Adamka tak bolo učenie bez nátlaku a vo vlastnom tempe. Teraz je väčšinu jedál schopný zjesť sám.

So samostatným jedením súvisí aj neporiadok. Ešte keď mal jedálenskú stoličku s pultíkom, po dojedení dostal handričku a dosku si utrel. Nedokonalo, ale robil to sám. V 15. mesiaci sme pult odstránili, ostala iba rastúca stolička, na ktorú si vie vyliezť sám a jedáva s nami za stolom. Upratovanie ostalo. A naučili sme ho, že keď rozleje vodu, zoberie si utierku, ktorá je zavesená v jeho výške a tak, aby ju dokázal bez problémov dať dolu, a utrie si po sebe. Už to robí automaticky. Malú plochu zvládne celú, pri veľkej napomáham, pretože ju nevie utrieť kompletne celú (nevidí rozsah rozliatia).

Prvú vodu začal piť z pohára, lenže ten bol ešte veľký a ťažký. Takže sme nakoniec kúpili babycup. Na naučenie bol skvelý, ale rovnakú službu by spravila aj klasická panákovka. Plastový babycup som brávala von, pretože i vonku som spočiatku fľašu minimalizovala a prelievala mu do pohárika. Adamko sa tak pomerne rýchlo naučil chytiť pohár sám a napiť sa. Prvé týždne sprevádzala aj fascinácia rozliatia vody, robením bubliniek do vody alebo namáčania ruky, to ho ale po čase samé od seba prešlo a medzitým sa aspoň naučil po sebe utierať si. Dnes už má na von nerezovú fľašu so slamkou od Pura, chvíľu bodoval aj netečúci hrnček Magic od Nuk, ktorý sme ocenili obzvlášť pri ceste do USA.

Pred prvým rokom sme do kuchyne pridali učiacu vežu a Adamkovi ukázali varenie. Spočiatku iba miešal, ale veľmi rýchlo vypozoroval, odkiaľ beriem hrnce a pokrievky. Teraz, keď ma vidí, že varím a na hrnci nie je pokrievka, tak ide, a pokrievku prinesie.

Učiacu vežu budeme oveľa viacej využívať keď bude starší, ale už teraz sa dá zapojiť a minimálne môže pozorovať. Keď ho naše varenie omrzí, tak chodí párovať pokrievky na hrnce, je to jediná skrinka, ktorá nie je zabezpečená a dostane sa do nej. Prístupnú má ešte jednu zásuvku, ktorá je plná jeho vecí. Jednak tam má tanier a príbor, ale i bežné predmety v detskej veľkosti. Tie predstavím v druhom článku. Aktuálne ešte uvažujem, že kvôli prehľadnosti zruším zásuvku a uvoľním mu skrinku.

Nevýhoda učiacej veže je, že je pomerne robustná. Takže ak máte malú kuchyňu alebo nevyhovujúci pracovný priestor, asi to nebude dobrá voľba. Aj my máme vežu bežne odsunutú na kraj a keď chce Adamko asistovať, buď si ju prisúva sám alebo nás o to poprosí. Populárne a podstatne lacnejšie je vežu si vyrobiť, stačia vám malé schodíky a buď stolček, alebo pár kusov dreva. Návodov je plný internet.

Rok a pol staré dieťa ešte nebude veľmi aktívne pomáhať v kuchyni, ale miešať vareškou hoci len gaštany v hrnci alebo strúhať syr, to už môže po vás opakovať. Trénuje jemnú motoriku, cíti dôležitosť, že robí niečo zmysluplné a učí sa niečo nové a praktické. Nabehnite do domácich potrieb a za pár korún objavíte veľa pokladov.

V batoľacom období je populárne a na vývoj dôležité i presýpanie, prelievanie, presúvanie. Takže sa vybavte miskami, džbánikmi, tanierikmi, malými kamienkami, gaštanmi, orechmi… fantázii sa medze nekladú. K tomu sa výborne hodí malý stolček so stoličkou. My ho máme v kuchyni hneď vedľa jedálenského. Kuchyňa je u nás stredobodom bytu, trávime tam veľa času, pretože nemáme obývačku. V kuchyni je aj jedálenský stôl, knižnica, sofa a projektor. Adamko tam má koberec s malou knižnicou a Piklerovej triangel a už spomínaný stolček so stoličkou.

Čo sa týka stravovania, tak spoločne jeme všetci za veľkým stolom, ale keď som doma sama s Adamkom, tak ovocie, desiatu, vodu a podobne mu chystám na jeho malý stolček. Rovnako sa tam učí krájať, pripravujem mu presýpacie aktivity, nosí si naň hračky a pomôcky. Ak máte priestor, rozhodne odporúčam.

Poslednou aktivitou, ktorú (aj) v kuchyni Adamko robí, je zametanie a vysávanie. Má menšiu metlu a občas si ju vezme a akože zametá. O cielenom upratovaní sa hovoriť nedá, ale veľmi ho to baví a keď mu pridržím zmetáčik, snaží sa špinku naozaj presunúť naň. Podobne má aj menšiu metličku a keď vysáva, tak mu zvyknem nechať trubicu na čo najkratšie, aby sa mu lepšie manipulovalo. Začiatky boli také, že chodil iba na jednom mieste dopredu a dozadu, ale pozorovaním zistil, že to nestačí a aktuálne sa aj presúva. Opäť sa nedá hovoriť o skvelom uprataní a stále mu napomáham, no snaha je v jeho veku obrovská.

Z kuchynských aktivít je to zatiaľ všetko, postupne pribudnú ďalšie, na ktoré sa bude cítiť a budú ho zaujímať. Veľmi rád ešte nosí smeti do koša, to mu ale musíme otvoriť dvierka, keďže u nás doma je kôš schovaný. Radšej.

Kúpeľňa a WC

V kúpeľni sme Adamkovi robili len minimálne úpravy. Na malú skrinku, v ktorej mám čistiace prostriedky a je hneď vedľa umývadla, som mu položila tácku s plecháčikom, kefkou, hrebeňom a krémom v plechovej dózičke, ktorý rád otvára. Má tam aj malý uterák. Pôvodne bol zavesený, lenže to sa ukázalo ako nepraktické, nie na dosah ruky a Adamko ho nevedel dať naspäť, keď mu spadol. Takže teraz je položený a je to oveľa lepšie, keď mu poviem, aby sa utrel, presne vie kam má ísť.

Pri umývadle má schodíky, aby dosiahol, no tu ešte potrebuje asistenciu so zapnutím vody a podaním mydla. Zuby si sám (nedokonalo, len napodobňuje) umýva iba keď si ich umývame my. Umytiu sa bráni, ale keď začne sám, tak si skôr nechá zúbky dočistiť od nás.

Veľmi sa nám v sprche osvedčilo mať prípravok na umývanie s pumpičkou. Bežne ho sprchujeme iba vodou, ale keď sa kúpe, tak sa chce umývať tak viac. S pumpičkou si vie sám nabrať a zľahka sa poumývať. Brali sme to hrou, spočiatku i vďaka známej pesničke Hlava, ramená, kolená palce sa naučil všetky spomínané časti tela (ukázať, nie hovoriť).

Keď som sa na IG pýtala, čo by vás zaujímalo, padlo pár dotazov na odplienkovanie. No v tomto ešte neporadím, pretože v tomto zastávam názor dieťa odplienkovať až v čase, kedy si je potreby vylučovania vedomé. Čo začína približne od 18 mesiaca. Adam má zatiaľ iba záujem sadať si na záchod, tak ako to vidí, takže sme mu kúpili detské WC sedátko (niekedy sa označuje ako detská vložka) a stúpatko (detská stolička), aby sa občas posadil. Zatiaľ ale pointu nechápe a iba sa smeje. Ak časom uvidíme, že potrebe vylučovania rozumie a stačí mu detská redukcia na záchodovú dosku, tak ostaneme pri nej a nočník preskočí. Ak nie, kúpime nočník, donesieme k nemu knihy a nejak sa to naučí.

Detská izba

S predchádzajúcim odstavcom trochu súvisí obliekanie. Aby dieťa bolo schopné ísť samo na WC, musí sa vedieť samé vyzliecť. Minimálne si dať dolu nohavice. Toto Adamka nijako neučíme, prišiel s tým pomerne nedávno sám. Zatiaľ si dáva dolu traky od pančušiek, ak je povolené bodyčko, tak sa ho snaží vyzliecť si a veľmi rád si zdvíha nohavice alebo pančušky.

Uvidíme, ako sa to vyvinie ďalej, ale ak bude takto pokračovať, než začne chodiť na nočník, vyzlečenie spodných častí odevu by mal mať zvládnuté. V detskej som mu dala nohavice, bodyčka a svetre do spodných dvoch zásuviek, ale o výber oblečenia nejaví zatiaľ absolútne žiaden záujem.

Na vyvýšenom mieste tam, kde nedočiahne, sú iba knihy, ktoré by ešte mohol roztrhnúť a schované hračky, na ktoré má ešte čas alebo mu ich vyťahujem iba občas.

Hračky a pomôcky adekvátne jeho veku má na dvoch nízkych policiach, aby si na ne dočiahol a najmä aby ich tam bolo iba pár. Knižky sú obálkou dopredu na poličkách v jeho úrovni a posteľ má nízku domčekovú, aby v noci nehrozil pád a kedykoľvek, keď je cez deň unavený, si tam môže odpočinúť. Alebo sa hrať, často si v nej čítame. O detskej izbe bol naposledy článok v januári, odvtedy prešla drobnými zmenami, ale pre predstavu určite stačí, tak pozrite článok Adamkove kráľovstvo.

Nespáva ešte sám celú noc. Uspávam pri kojení a ostávam nejaký čas v izbe aj keď zaspí. Keď sa v noci prebudí na kojenie, čo býva aktuálne medzi polnocou a druhou v noci, tak si ho už beriem k nám, kde je do rána. Väčšinou sa zobudí v tichosti a nejedenkrát sa stalo, že prišiel k našej posteli. I v tomto vidím výhodu nízkej postele. Adamkova izba je v malej miestnosti vedľa spálne, kde mohol byť šatník, takže to má cez dvere, ktoré bývajú vždy otvorené.

K samostatnosti sa ale týka detský kôš na prádlo, ktorý má hneď pri dverách a kam si nosieva oblečenie na vypranie. Nie sám od seba, ale keď ho prezliekam a poprosím ho, aby dal tento kúsok do koša, tak vie, kam má ísť.

Záhrada

Máme výhodu, že máme malú záhradku. Adamkovi sme kúpili trampolínu, postavili sme mu detské ihrisko s pieskoviskom a šmýkľavkou, v pláne mám ešte malý drevený domček s jednoduchou kuchynkou. V lete bola Adamkova obľúbená činnosť polievať záhradu a trhať maliny a rajčiny. Na egreš si počkal od nás, ten pichá a ríbezle sme kvôli dovolenke zmeškali.

Budúce leto by som chcela záhradku rozšíriť a Adamka viac zapojiť. Dostane menšie nástroje a uvidíme, či ho hrabanie v hline zaujme. Z nástrojov teraz využíva iba hrable a aj keď mu to vôbec nejde, opakovane si ich berie a skúša pohrabať popadané ovocie. V lete sa z mäkkých sliviek naučil vyberať kôstky.

Veľmi obľúbenou činnosťou je aj polievanie s krhličkou s vodou. A je jedno, či polieval maliny, trávu, seba alebo chodník. Na záhrade mu dovoľujem aj zatĺkanie klincov do kusu dreva. V tomto prípade ale vždy pod dozorom, pretože klince sú ostré a kladivo reálne, žiadna plastová napodobenina.

Zvyšok bytu

V byte sme sa snažili usporiadať veci tak, aby keď si otvorí niektoré zásuvky alebo dvere od skrine, tak aby nenašiel niečo, s čím si môže ublížiť. Špendlíky k môjmu šitiu, ostré náradie, nebezpečné prípravky… Zvedavosť je silná a je nám jasné, že ak nechceme mať všetko zabezpečené, museli sme každý jeden priestor prejsť.

Zásuvky máme buď bezpečnostné alebo s krytkou, ak sa nevyužívajú. Vázy a lákavé predmety sme dali nie iba z dosahu, ale i zviditeľnosti. Pretože deti sú vynaliezavé a keď vidí na poličke niečo, čo chce, nájde spôsob, ako sa k tomu dostať. Je to úžasný miľník vo vývoji, keď je batoľa schopné presunúť napríklad stoličku tak, aby sa dostalo vyššie, no ak sa dostane k veľkému a ťažkému kvetináču, ktoré chce na špičkách na stoličke posunúť, mohlo by si ublížiť. Takže žiadne kvetináče ani krehké veci vysoko na poličke.

Pod ďalšími fotkami ešte uvediem pár príkladov. Ak by ste mali ďalšie otázky, kľudne napíšte do komentárov. A konkrétne predmety najmä na samostatnosť v kuchyni, spomeniem niekedy nabudúce.