Ako som vyberala prvé topánky a prečo je Adamko barefoot

Mám pocit, že vždy keď zvládnem absorbovať informácie k jednej časti výchovy, sotva si vydýchnem, už príde niečo nové. Kojenie, príkrmy, psychomotorický vývoj, prvé detské choroby a aký je ten najlepší spôsob zrážania horúčky… no a keď sme mali toto všetko za sebou, Adamko začal chodiť.

Prišiel s tým na narodeniny, prvých 5-6 krokov a hneď na zadok. Takže bolo jasné, že nemusím ešte v ten deň utekať do obchodu kupovať topánky. No vonku už začínalo byť pekne, i keď stále nie dostatočne teplo, aby mohol ostať stále na boso. Pretože Adam bol dovtedy iba na boso. V najväčšej zime som mu do šatky dala fleecové capačky, inak si celý prvý rok odplazil, odliezol a odstál bez akejkoľvek obuvi.

Ja totiž nie som zástanca dávania obuvi na okrasu, do kočíka od prvých mesiacov. Videla som dokonca ešte len plaziace sa dieťa v interiéri obuté v pevnej obuvi. Pôsobí to neprirodzene a nepresvedčilo ma to, že ide o neškodnú zábavku a noha sa vyvíja prirodzene. U Adamka som išla presne opačne, dokonca ani ponožky s protisklzom nemal, celú zimu nosil iba bavlnené pančušky a čuduj sa svete, koberec má iba u seba v detskej, kde trávi najmenej času, no lozil, nešmýkalo sa mu, dokonca lozil štyri mesiace, na to som fakt hrdá.

Ani obchádzanie nábytku ešte nebolo na topánky, pretože i to sa konalo doma, ale keď sa odvážil sám do priestoru, bolo mi jasné, že v kočíku už nebude chcieť stále sedieť, nosenia asi tiež ubudne, takže po týždni prvej samostatnej chôdzi a môjho každovečerného štúdia o tom, aká vlastne má byť prvá obuv, som mu ju išla kúpiť.

Ako snáď vo všetkom vo výchove, aj tu som sa riadila prirodzenosťou. Prečítala som si aj názory na pevnú obuv, s oporou, podporou klenby a čo ja viem čo ešte, ale nepresvedčili ma o tom, že dieťa so zdravou a prirodzene sa vyvíjajúcou nohou potrebuje niečo také. Naopak, chcem Adamkovi dopriať prirodzenú chôdzu čo najdlhšie.

Lenže žijeme v meste, nie všetky parky sú pekne upravené a čisté, o ihriskách ani nehovorím, vážne by ľudia mohli odpadky a špačky od cigariet hádzať do koša a nie deťom pod nohy. Občas prebehne aj po dlažbe, pred domom po chodníku. Preto mu chcem nohu vhodne chrániť.

Výsledkom toho bola návšteva malej brnenskej predajne Neobuto. O barefoot som síce prečítala viac ako veľa, no nevedela som sa zorientovať v značkách a typoch, a topánky z internetu neobjednávam ani sebe, nie to ešte dieťaťu, u ktorého ani neviem, akú presne má veľkosť nohy. Takže som vložila dôveru do Neobuto, kde ho pani premerala, dĺžku i šírku oboch nôh, popozerala tvar, niekto má nohu širšiu, niekto užšiu, veľmi dôležité sledovať. Potom sa vzdialila do skladu, Adam zatiaľ chodil po schodoch a hral sa, na deti sú tam vážne skvelo pripravení.

Priniesla nám dvoje a obe mu sadli ako na mieru, to som videla i ja. Takže som vybrala tie, ktoré sa lepšie obúvali. Froddo prewalkers. Sú mäkké, ľahké, Adamkovi pristanú a naviac mu nijako neprekážajú. Občas sa hrá so suchým zipsom, ale samotné topánky mu nevadia a nesnaží sa ich dať dolu. Žiaľ, cena detských barefoot topánočiek nie je zrovna najkrajšia, za Froddo som platila 990 Kč a budem rada, ak mu vydržia dva mesiace. Na druhej strane, radšej teraz kvalitné topánky, ktoré naozaj sedia, ako o pár rokov problémy s nohou, postavením, chrbtom a tak ďalej. Všetko so všetkým súvisí a nohy držia celé telo.

Po mesiaci používania z nich mám stále radosť, už síce nevyzerajú ako nové, pretože keď v nich spočiatku liezol, tak odral špičky. Ale to vidno až zblízka. Adamko sa na ne tiež nesťažuje a to je najdôležitejšie. Doma a keď nie sme dlho na záhrade, ostáva stále bez topánočiek (a často i ponožiek, lebo tie si vyzúva), obúvam ho iba keď chodí po vonku. Takže u barefoot ešte dlho ostaneme, dokonca aj ja už mám svoje prvé a zvykla som si na ne prakticky okamžite.

Keďže sa ma na to už pár ľudí pýtalo, tak Adamkove miery v prvom roku boli: dĺžka nožičky 11,8 cm, šírka 5,5, typ B podľa ShapeSign© a topánky Froddo prewalkers mali veľkosť 21.

Aby to nebolo iba o mojich skúsenostiach, tak všetky články, ktoré mi pomohli v rozhodovaní, som si uložila. Ďalšia časť bude prínosná pre rodičov, ktorí sa chystajú kúpiť prvé topánky, o barefoot možno ešte ani nepočuli alebo len veľmi málo.

No najprv musím podotknúť, že v žiadnom prípade netvrdím, že barefoot je jediná správna cesta. Pri zdravotných problémoch je rozhodne správne sa poradiť u odborníka a navštíviť fyzioterapeuta. Barefoot nie je pre každého a často počuť aj názory, že sa na tvrdý rovný povrch nehodí. S tým do veľkej miery súhlasím, zároveň ale dodávam, že toto je článok o barefoot pre najmenších, Adamko má rok a na tvrdom rovnom povrchu chodí, a ešte dlho chodiť bude, najmenej. Prevládajú záhrady, parky, ihriská a i doma lozí všelikade, po zemi má prekážky a to všetko nohu stimuluje, spevňuje a telo prirodzene posilňuje. A myslím, že tak to má väčšina detí. V zime mu na sánky radšej obujem pevné snehule (edit v roku 2021: nakoniec i prvé dve zimy zvládol v BF obuvi, tú poslednú mal snehule z eshopu Lidl, lebo bol lockdown a naviac sme ju strávili v nížine, kde sneh videl sotva týždeň) a na jeseň bude do kaluží skákať v gumákoch (edit v 2021: každý rok som mu kupovala gumáky i nepremokavé nohavice a bundu v Tchibo), no stále si myslím, že ak ide o zdravú detskú nohu, čím viac barefoot, tým lepšie. A keď nebude vonku chladno, tak sa v čistom lese či na lúke úplne vyzujeme. A na bosonohé chodníky tiež chodíme. EDIT 2021: Adam aj v štyroch rokoch stále chodí v barefoot obuvi. S nohami nemá problém, je veľmi aktívny, mimoriadne otužilý, klenba sa mu vyvíja dobre. Je mu jedno o aký povrch ide, zvládne i ten ostrejší. Nechávame to do veľkej miery na jeho rozhodnutí, keď je mu to nepríjemné, povie si a obuje sa. Spozornieme len pri rozpálenom povrchu, ktorý deti zaregistrujú podstatne neskôr, takže tam ho upozorníme a obujeme.

Odkazy sa otvoria na novej karte v prehliadači.

• Začnem asi topánočkami na okrasu. Článok Štýl vs ZDRAVIE pre vaše detičky. O tom, že ladiť s deťmi je možno rozkošné, no pri topánkach je lepšie sa sústrediť na iné priority.
• Odporúčam rozhovor s Ivanou Kamencovou o tom, že Správně chodiť vyžaduje naši plnou pozornost.
• Zaujímavý je Vliv bosé chůze a barefoot obuvi na vývoj dětské nohy.
• Skúsenosť jednej maminy, ktorá u detí prešla z pevnej obuvi k barefoot, úprimne napísaná v článku Certifikát nebo barefoot? aneb Prozření jedné matky…
• Ako zmerať obuv? Osobne odporúčam zájsť do špecializovanej predajne, ale ak v okolí žiadnu nemáte, skúste to podľa článku Jak správně změřit velikost chodidla, Jak vybrat botičku? a Jak vybírat. Okrem dĺžky sa zamerajte aj na šírku, aby prsty neboli stláčané. Pomôže článok Široké/úzké nohy.
• Za zamyslenie a pre rodičov, ktorí si nemôžu dovoliť dať veľa peňazí za nové topánky na pár týždňov, stojí článok Odmítání obuvi z druhé ruky je návod na velmi špatné řešení.
• Chcete s nohami cvičiť? Na Hravé cvičení nájdete cviky, môžu ich cvičiť aj dospelí, veľa k tomu nepotrebujete a obzvlášť pomáhajú pri plochej nohe.
• A ak máte naozaj veľa času a chcete problematiku barefoot preskúmať dôkladnejšie, odporúčam na FB skupinu Barefoot nejen pro děti – ČR/SR.