Poznámka

Na materskej | týždeň deviaty

Sobota

  • Sobotné lenivé doobedia sú úžasné. Adamko ráno už veľmi nespáva, zato rád pozoruje. A pozorovať rodičov ho zatiaľ baví najviac.
    • Vypozorovala som, stačí na chvíľku odbehnúť z postele a dokáže sa porozťahovať tak, že na pôvodne miesto sa už nevrátim. A to ešte ani nelozí! Taký malý drobec a tak veľa priestoru už dokáže pre seba zabrať.
  • Na obed prichádzajú svokrovci a keďže sme akosi z postele nedokázali pripraviť žiadne jedlo, berieme kočík a že skúsime prvú reštauráciu s Adamkom. V Butcher’s je plno, len čakanie na jedlo by bola hodina ako nás vopred upozorňujú. To by nevydržal, tak ideme len na brunch do neďalekého Brunche’s. Majú tam menšie jedla, výborné a s láskou robené.
  • Manželovi rodičia nám priniesli aj nejaké zákusky, ktorým som neodolala, tak dúfam, že sa z toho Adamko nevyhádže alebo nebude mať bolesti bruška. Francúzskymi topinkami v Brunche’s som si tiež veľmi nepomohla.
  • Podvečer som si aspoň mrkvové sušienky pripravila.
  • Druhú vec, ktorú sme vypozorovali, že zatiaľ nemá moc rád prítomnosť ďalších ľudí. Nevadí, keď sa u nás zastaví návšteva na pár minút a zájdu za ním. Ale keď sú u nás rodičia niekoľko hodín, to už býva po čase nekľudný. Niečo na tom „návštevy až po šestinedelí“ asi bude.

Nedeľa

  • Dnes teda žiadne návštevy. Ale ideme aspoň na prechádzku a do Technického múzea. Dá sa tam dobre pohybovať aj s kočíkom, takže sme ho prešli komplet celé. Pobavilo nás, že výťah je pre maminky s kočárkem. Tatinkovia asi musia po schodoch.

Pondelok

  • Idem sa ukázať do kancelárie. Respektíve idem ukázať Adamka, pretože keď máte tak malé rozkošné dieťa, na vás už nikto nie je zvedavý. 😀 Naopak Adamko žne všade úspech. Však ja som z neho tiež paf.
  • Kancelárie máme oproti FN Bohunice, tak sa mi trošku vybavujú spomienky na pôrod. Naviac do nemocnice musím zájsť, do Family Pointu. Prebaliť, nakŕmiť. Doma mu asi nestačilo.
  • Prvý revízor! Adamkovi som šalinkartu vybavila hneď ako dostal rodný list, ja ako doprovod jazdím tiež zadarmo, tak ju hrdo ukazujem. Náhodou je od mesta pekné, že deti a doprovod jazdia bez poplatku.
  • Počasie síce furt nič moc, ale idem aj do mesta, do UGO s manželom na obed. Chcela som ešte po obchodoch pochodiť, ale Adamko toho už mal dosť a dal to značne najavo. Našťastie v trolejbuse zaspal, pretože to ma vždy desí, čo ak maličký začne plakať v uzavretom priestore a na mňa všetci budú pozerať ako na matku neschopnú sa postarať o dieťa. No ale vytiahnuť prso v MHD a začať kojiť nie je ani bezpečné, ani príjemné (pre nás ani pre ostatných).
    • Prvýkrát mi niekto cudzí pomáha s kočíkom. Vždy si vystriehnem nízkopodlažný spoj, ale teraz máme naponáhlo, beriem prvý. Zrovna taký vysoký, ale ide dosť aj mladých ľudí, tak mi jeden mladík pomáha s nástupom a neskôr druhý s výstupom.

Utorok

  • Juu, prišiel mi krásny nový biely Kindle Paperwhite. Darček od manžela za pôrod. Zrovna som dočítala e-knihu Dvanáct kmenů Hattiiných, keď zazvonilo UPS. Ďalšie e-knihy už budú v novom.
  • A aby radostí nebolo málo, prišla i objednávka z terve.cz. Začali spolupracovať s dizajnérkou Hanne Haimivaara-Hämäläinen, ktorá pod značkou Siluettiverstas ručne vyrába drevené hračky a dekorácie. Adamkovi sme zobrali lampu na stenu v tvare líšky a kocky na hranie.
  • No ale aby som sa len nechválila. Už som si začínala myslieť, že to s tým kojením ide krásne. No a nejde. Bolí to. Všade sa dočítate, že kojenie bolieť nemá. Preto som sa konečne odhodlala zavolať laktačnú poradkyňu. Našťastie čas má hneď na druhý deň, pretože večer som už od bolesti plakala, celú noc iba odstriekavala a malý pil z flašky, lebo čo je veľa, to je veľa.

Streda

  • Laktačná poradkyňa prichádza krátko po desiatej. Skúšala som predtým kojiť, ale zase bolesť a plač. Vysvetľuje mi, čo bolesť spôsobuje (začínajúca kandidóza, zlé priloženie) a učí správnu techniku. Keď som mala Adamka priložiť, úplne som tŕpla, že príde bolesť a ono nič. Žiadna bolesť. 20 minútové absolútne bezbolestné kojenie. Nádhera.
  • Rada pre všetky budúce maminy a čo by som spravila inak. Laktačnú poradkyňu volať na návštevu hneď po príchode z pôrodnice! Nie rodičov, ale skúsenú a vyškolenú pani, vďaka ktorej by som si ušetrila veľa trápenia a bolesti.
  • Radí mi bylinky na zvýšenie laktácie, naučila správnu techniku, ako sa starať o prsia, ubezpečila ma, že kojiť dlho je normálne, niektoré detičky sajú pomalšie, príjemne sme sa porozprávali a precvičuje so mnou aj viazanie do šátku. Na kurze som síce bola, ale ešte s bruchom a trénovala som na bábike. S takmer 5 kilovým živým stvorením je to iná zábava. No krásny úväz som dala na prvýkrát.
  • A zdvihla mi sebavedomie, lebo ma pochválila, že Adamko nemá dudlík, že ho chcem nosiť, budeme látkovať, že máme postieľku hneď vedľa postele, ale spáva aj s nami v posteli a že ho vedieme veľmi kontaktne. No a to poteší. A chválila aj Adamka, akého krásneho novorodenca máme. A to ma tiež teší.
  • Potešil aj manžel, po práci mi prináša štyri nové knižky. Nevyberal sám, mala som ich na zozname, v poslednej dobe ich odporúčalo pár obľúbených blogerov. Ale potešil ma, že keď som mu ich spomenula, tak mi ich kúpil.

Štvrtok

  • Adamko rastie tak rýchlo. A mení sa. Kde je ten novorodenec, čo stále iba spinkal? Teraz každým dňom vymýšľam, ako ho zaujať. Ráno býva hore aj dve-tri hodiny a častokrát i podvečer.
  • Baví ho sledovať čiernobiele obrázky. Máme dve leporelá, jedno má v postieľke, druhé pri prebaľovacom pulte. Prekvapivo ho to zabaví na dlhé minúty. Musím zohnať ďalšie obrázky.
  • Rád má aj naše tváre. Už ich dokáže zamerať a otáča sa, keď chodíme zľava doprava.
  • Usmieva sa čoraz viac, ale ešte to nie je vedomý úsmev, ktorý by vedel aj opätovať. No kútiky sa mu zdvíhajú stále častejšie.
  • Nemá rád zatiaľ zvuky. Máme jednu hrkalku, ale ešte sa na ňu mračí. Kontrastné veci ho pútajú viac.
  • Nadšene rozhadzuje ručičkami a vyzerá to, že sa ich už ani nebojí. Ale ľakne sa nárazových zvukov. Nevadí mu vysávač, tečúca voda, hudba, práčka… no keď cinknem kovovou lyžičkou o smaltovanú misku alebo keď mi niečo spadne na zem, tak sa preľakne. Niekedy sa zľakne aj sám seba. To keď spí a náhodou zachrapká, alebo si hlasnejšie prdne. Vtedy ho úplne mykne, otvorí oči a občas sa aj na pár sekúnd rozplače. Vždy ma to rozosmeje. Našťastie na to rýchlo zabudne a spinká ďalej.
  • Z bieleho šumu ho nezaujal dážď ani more, zato fén áno. Keď si ho naviac položím bruškom na hruď, zaspí.

Piatok

  • Tento týždeň som prečítala krásny a poetický román/novelu Hedvábí, detskú knihu Zpověď Jonatána Papírníka (ak vás bavili Paměti imaginárního kamaráda, odporúčam aj Jonatána, oboje sú tak milé a nevinne detské) a už spomínaných Dvanáct kmenů Hattiiných. Všetky odporúčam. Pár ďalších kníh mám rozčítaných a vyzerá to na samé dobré príbehy.

One thought on “Na materskej | týždeň deviaty

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *