Blog

Na ceste k minimalizmu

21.1.2019

Niekedy ma až šokuje, akú odozvu strhne obyčajný príspevok v Instastories. Náhodný, neplánovaný, jeden z tých „a takto my si žijeme“. To sa stalo aj s obrázkom môjho pracovného stola, na ktorom bol iba notebook a lampa. Po mnohých hodinách práce v tom dni som bola nadšená, že mám konečne voľný pracovný stôl (a tiež parapetku, nočný stolík a priestor na komode).

V texte pod obrázkom som len v stručnosti dodala, že sa doma s mužom snažíme o minimalizmus. Prišli mi desiatky povzbudivých správ o tom, ako je podobný cieľ aj v ďalších domácnostiach a otázky na to, ako to robíme.

Chcela som k tejto téme písať až v lete. Ak si spomínate na mojich dvanásť novoročných predsavzatí, minimalizmus je v júni. No keď nad tým v hlave premýšľam, je to téma bohatá a určite by zabrala viac ako jeden článok. Tak sa s vami dnes podelím aspoň o tie tipy, ako u nás doma vyzerá cesta k minimalistickému životu.

Začíname

S prvou myšlienkou prišiel manžel. Sleduje The Minimalists a veľmi ho nadchla myšlienka jednoduchšieho žitia. Niekoľko ich videí a článkov mi posielal, často o nich rozprával, takže bola len otázka času, kedy sa do toho pustíme.

Poznáme i teraz veľmi populárnu Marie Kondo, ale jej systém nám toľko nevyhovuje. Existujú mnohé ďalšie osobnosti a blogy, nájdite si tiež svojich sympaťákov, ktorí vám bude dodávať motiváciu a povzbudenie, prinesú drobné rady, ktoré budú mať veľký dopad na zmenu.

Rada č. 1: Dostatok času. Kľudne rok!

To, že si necháme len naozaj nutné veci sme začali niekedy na prelome jar/leto 2018. Najviac to odniesla kuchyňa, oblečenie a technické veci ako káble a pod. Vyradili sme všetko, čo nepoužívame vôbec, alebo len minimálne a dá sa to nahradiť niečím iným. Prvé kolo je jednoduché, vyprodukuje veľa odpadu, ale je to len začiatok.

Druhé kolo prebehlo na jeseň v podobe tzv. 30-Day Minimalism Game. Prvý deň letí preč jedna vec, druhý deň dve, tretí tri… tridsiaty tridsať. Spolu 465 vecí sa zdá byť veľa ale verte mi, nie je. Je jedno, či vyradíte vyťahanú gumičku do vlasov alebo starý TV. Každá jedna vec sa počíta. A takých vecí je v domácností… nuž, i tisíce.

Pred Vianocami som pretriedila Adamkove hračky a oblečenie, a tie v skvelom stave poslala cez projekt Krabice od bot deťom do detského alebo azylového domova. Teraz ideme zásuvku po zásuvke, skrinku po skrinke, miestnosť po miestnosti.

Rada č. 2: Nie iba vyhadzovať, ale aj nepríjimať

Jedna vec je, že vyraďujeme veľa nepotrebných vecí, druhá vec je zaistiť, aby ďalšie do domácnosti neprúdili. Každú jednu kúpu si naozaj dôkladne premyslíme a k sviatkom si dávame radšej spoločné predĺžené víkendy.

To praje aj peňaženke, dostať financie pod kontrolu je tiež jeden z našich cieľov. Odhlásiť všetky newslettere, zrušiť členské kartičky v obchodoch, minimalizovať tlak reklamy (nemáme TV, takže toto je u nás jednoduché), nepodliehať spontánnym nákupom. Dokonca sme si povedali, že ak si bude chcieť jeden z nás niečo chcieť kúpiť, povie o tom tomu druhému.

Koľko nákupov sa vám po čase zdá zbytočných? Nepotrebných? Že to tričko za 50 Kč vo výpredaji vám vlastne nesedí, tú poličku, ktorá vo výklade predajne vyzerala dokonalo, nemáte kam zavesiť alebo sa predmet nehodí do interiéru? Koľkokrát sme podľahli krásnemu obrázku alebo odporúčaniu z Instagramu no následne zistili, že u nás doma to nefunguje?

My sme začali viac premýšľať nad nákupmi, nad každou jednou vecou, minimalizovali darčeky a kupujeme len to, čo naozaj potrebujeme.

Zdroj: Joshua Fields Millburn & Ryan Nicodemus, autori The Minimalists.

Rada č. 3: Kto nás ovplyvňuje?

Súčasťou nášho minimalizmu je aj to, koho si vpúšťame do života skrz sociálne siete. Lebo čo si budeme klamať, nejaký vplyv to na nás má, minimálne ten, že nás sledovanie oberá o čas.

Čistke sa podrobilo aj to, ako trávime čas na sociálnych sieťach, koho sledujeme, aké aplikácie máme v mobile, aké pravidelné emaily nám chodia, koľko času sme ochotný venovať Facebooku a Instagramu (ja aj blogu), aké podcasty počúvame, aké články čítame, v akých FB skupinách sme, či sme ochotný čítať diskusie pod článkami.

Dajte si na čas, nejde to zo dňa na deň, najmä ak sledujete stovky ľudí a ste v desiatkach skupinách. Keď mám trošku času a náladu, idem na to a poviem si, či je ten konkrétny človek, email, podcast alebo skupina pre mňa naozaj prínosná, alebo mi viac berie než dáva. Niekedy je to ťažké, ale časom sa mi uľavilo a najmä, kedykoľvek sa môžem vrátiť.

Rada č. 4: Ide sa do tuhého

Keď sme zvládli tie najväčšie vyraďovania, ideme po drobnostiach. Na to sa chceme zamerať práve tento rok. Veľa vecí, ktoré som si ešte v lete nechávala s tým, že ich určite chcem, je už preč.

Postupným znižovaním sa doma cítime oveľa lepšie. Lepšie sa nám dýcha, nehľadáme toľko, veci majú svoje miesto.

V mnohých veciach sme zaviedli pravidlo: Jeden kus a dosť! S koľkými varechami sme schopní miešať? Koľko kladív naraz používame? Koľko uterákov je na trojčlennú domácnosť tak akurát?

Tu berieme do úvahy aj Adamka, ktorý rád opakuje, takže niektoré predmety máme dvakrát kvôli nemu. Je to veľmi individuálne, ale uvedomenie si, že naozaj nepotrebujem desiatky pier a ceruziek, keď píšem tak málo, veľmi pomohlo.

Rada č. 5: Spomienky a darované

Jedna z najťažších oblastí sú všetky spomienky, suveníry, veci, ktoré sme dostali, magnetky, pohľadnice… My sme mali dlhé roky cestovateľskú nástenku, ale už bola neprehľadná a ani nám nerobila radosť.

Preniesť sa cez to všetko bolo niekedy celkom náročné. To, že vyhodíme vec, ktorá nám zavadzia a neprináša radosť nie je nič proti tomu, kto nám ju daroval. Ja som s ľahkým srdcom poslala ďalej i svadobný závoj a podušku, na ktorej sme mali prstienky. Za takmer štyri roky od svadby sme na to nepozreli ani raz.

Povedali sme si naozaj úprimne, či tú sošku, magnetku, pohľadnicu, vázičku, šál, hrnček, dačo keramické, ozdobu, brošňu, látkovú tašku, fotku… chceme. Či ju chceme kvôli sebe alebo si ju nechávame len preto, že sme ju dostali od niekoho blízkeho. Je to náš domov a každý sa občas s darčekom netrafíme. Je to náš život a životný štýl aj priority sa časom menia. Tá vec môže robiť radosť niekomu ďalšiemu (alebo aj nemusí a ide do koša).

Zdroj: nosidebar.com | článok: 10 Benefits of Minimalism

Rada č. 6: Detská izba je najťažšia

Pre mňa je najťažšie zminimalizovať detskú izbu a to má Adam celkom málo oblečenia a hračiek. Ale i tam sa občas nájdu veci, ktoré tam byť nemusia. Niektoré dostal, niektoré som zle vybrala ja, niektoré ho už nebavia.

Kým v iných miestnostiach nemám problém ísť nárazovo a za jeden deň ju celú prejsť, u Adamka vyraďujem postupne. Keďže možno niekedy raz bude druhé dieťa, pár vecí odkladám.

Rada č. 7: Každý sme iný, každý má radosť z iného. Niečo si nechávame

Knihy! Síce sa triedeniu nevyhli ani tie, no stále ich budem a chcem mať stovky. Knihy milujem, robia mi radosť, relaxujem s nimi. Nemá zmysel si nechávať tridsať kníh, keď radosť mi robí tristo.

Každý máme to svoje, čo nás robí šťastným, no k životu dôležité to nie je. Ani akvárium nepotrebujeme, ale páči sa nám, manžel ma z neho radosť, tak je u nás. Keď vás baví móda, i ten šatník bude vyzerať inak. Zbierate známky alebo pohľadnice? Nevyhadzujte ich len preto, že nie sú užitočné. Sú užitočné pre vašu psychiku.

Minimalizmus nie je o tom, že budeme žiť s jednou panvičkou a varechou, minimalizmus je pre nás to, že žijeme len s tým, čo potrebujeme k životu a robí nám radosť.

Rada č. 8: Nečakáme, že na tom zarobíme

Neznášam predaj na bazároch. Vážne. Nebaví ma stráviť hodiny fotením, zadávaním inzerátov, odpovedaním a čítaním správ, ktoré sa dajú zhrnúť do piatich kategórii:

  • Zaplatím vám menej
  • Kúpim iba časť, nechcem to celé
  • Zatiaľ ďakujem, ešte sa ozvem (samozrejme sa neozve)
  • Pošlite prosím číslo účtu (a už sa neozve)
  • Stretneme sa vtedy a tam (a zruší to polhodinu pred a už sa neozve)

Nestojí mi to za tých pár korún. Ani pár stoviek. Predávam už len veci, ktoré majú hodnotu v rádoch tisícov no i tam rátam s tým, že idem hlboko pod cenu. Raz je to použité, tak nečakám, že to výhodne predám.

Väčšinu vecí, ktoré vyradíme, niekomu darujeme. Nemocnica, kontajner na oblečenie, maminka samoživiteľka, niekto v rodine. Alebo to proste vyhodíme. Už z našej domácnosti zmizlo stovky vecí a ešte ani raz sa nám nestalo, že by sme si na nejakú vec spomenuli a potrebovali ju späť.

Rada č. 9: Raz sa to zíde

Nie, nezíde. Pozrite sa do mnohých domácnosti starších ľudí, na preplnené skrine, garáže a pivnice. Na odkladanie, však čo ak raz.

Veľa vecí sa dá dnes požičať. Ak máte dobré susedské vzťahy, môžete sa popýtať i tam alebo zdieľať. A v rodine sa tiež určite veľa veci nájde. Naozaj netreba odkladať. Jasné, ak ste kutil, nejaké kladivká, klince a čo ja viem čo ešte sa u vás hodia. Ak raz za päť rokov zmontujete IKEA skriňu, vážne kufrík s náradím nepotrebujete.

I v tomto sme si veľa ujasnili a podľa toho vyraďovali.

Rada č. 10: Každý sme originál

Nikto vám nemôže povedať, čo si máte nechať a čo máte vyhodiť. To môžete len vy sami. To, čo niekomu príde ako domov bez duše, pretože v ňom nie sú žiadne ozdoby ani kvety, môže iného naplňovať neskutočnou energiou. Iné to bude v rodinách s deťmi, iné u tých, čo žijú sami. Iné potreby má kuchár a iné matka, ktorá šije.

Takže je dôležité povedať si, čo znemená minimalizmus pre mňa a pre moju rodinu. Je to naozaj stôl bez akéhokoľvek predmetu alebo je to lampa na parapetke, kvetina v kúte, záclony na okne?

Rada č. 11: Minimalizmus je v nás, nie je iba o počte veci, ktoré vlastníme

S minimalizmom pre nás súvisí aj to, ako žijeme. Nie je to iba o počte vecí, ktoré vlastníme. Je to aj o ich pôvode, dopade na životné prostredie. Je to o tom, ako si vážime jeden druhého a naše životné prostredie. O slovách, ktoré povieme a môžu zraniť, myšlienkach, prianiach.

Oveľa väčší priestor tu dostáva bezobalové nakupovanie, minimalizovanie odpadu, ale i úcta a rešpekt voči druhým. Je to o čase, ktorý máme a čomu alebo komu ho chceme venovať. O cieľoch, ktoré máme a prehodnotení životného štýlu.

Minimalizmus je aj o nezávidení si, o spoločnom varení, o čase spolu, menej stresu, úsmevoch, maličkostiach. Je to dlhá cesta, ale tu platí, že aj cesta je cieľ, že aj pomalá a postupná zmena prináša radosť.

V lete ešte napíšem, ako sme pokročili, čo si od minimalizmu sľubujeme a aké má pre nás prínosy.

____

Titulná foto je z suttonandgrove.com.

Mohlo by sa Vám páčiť

1 komentár

  • Odpovedať #6 Minimalizmus – Orvokki's blog 19.7.2019 na 14:44

    […] prácu som ale odviedla posledné mesiace. Dokonca som v januári písala prvý článok Na ceste k minimalizmu. Ak s minimalizmom začínate, odporúčam najprv prečítať ten, už sa nebudem veľmi k tej […]

  • Zanechať odkaz

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.