Pretože tej teraz treba viac ako predtým. U mňa funguje toto všetko.
- Čítanie kníh. Všelijakých. Aj smutných, aby som si vážila to čo mám a bola si vedomá, že môže byť aj horšie. Aj non-fiction, aby som si pripomínala, že ľudstvo stále používa mozog rozumne.
- Pečenie. Aj varenie, ale najmä pečenie. Pretože ruky v ceste, to je slasť. Možno by rovnako dobre fungovala hrnčiarska hlina, ale čo potom so všetkými tými nepodarkami, ktoré by sme narobili? Tak to radšej niečo jedlé.
- Otužovanie. Je to dobré na imunitu aj sebavedomie. A je to v prírode a tam sa môže. Aspoň do chvíle, kedy na hranici s okresom nezačnú hliadkovať policajti, pretože to moje obľúbené miesto je práve tesne za hranicou okresu. Potom si budem musieť nájsť zas nejaké nové miesto.
- Pozerať do ohňa. Byť v jeho prítomnosti. Máme šťastie, že u maminy máme krb. Takmer každý večer v ňom horí. Aj drevo nám už dochádza, budeme musieť objednať nové. Je to veľmi ukludňujúce. A než idem spať, ešte naposledy na pár minút pozerám na rozžhavenú pahrebu. Hneď sa lepšie zaspáva. Keby nemáme krb, mám zvýšenú spotrebu sviečok.
- Káva. Z nula káv denne v lete som sa dostala na dve kávy denne. Nie že by som ju potrebovala na energiu, tej mám našťastie dosť. Je to náš spoločný rituál s manželom. Chvíľa na rozhovor uprostred dňa. Prvá po raňajkách o desiatej, druhá po obede o druhej.
- Treska s rohlíkom. Kombinácia, ktorú si doprajeme len keď sme na Slovensku a tu sme už dva mesiace, tak párkrát za týždeň ide jeden z nás do dedinskej Coop Jednoty a kúpi čerstvé rohlíky a tresku exclusiv v majonéze od Ryba Žilina. Jedine táto kombinácia funguje.
- Cvičebná pätnástka. Aby som neostala úplne lemravá, spravila som si zostavu pár cvikov na 10-15 minút. Bring Sally Up Squat Challenge, minúta na švihadle, pár poctivých klikov, stojka na rukách o stenu, vrána, stojka na hlave, máličko strečinku.
- Do diára si zapisujem, za čo som v ten deň vďačná. Aj keby je to len teplé kakao po prechádzke alebo nejaká Adamova hláška, každá drobnosť sa počíta.
No Comments