O živote a materstve

Menej odpadu v bežnej domácnosti

22.7.2019

Sedím na gauči, dokončujem tento článok a premýšľam, kedy som vlastne začala s ekologickejším myslením. Viem, že už na gymnáziu som používala prírodnú kozmetiku, ale viac som nad tým nepremýšľala. Len mi prišlo zmysluplnejšie používať prírodné produkty. No kedy a kde sa to zvrtlo viac? Asi niekedy s narodením Adamka, ale prišlo to akosi samo, prirodzene a postupne, že som to ani nezaznamenala.

Netvrdím, že sme úplne bez odpadová a non-toxic domácnosť, v ktorej nenájdete kúsok plastu. To nikdy nebudeme. A nie som ani žiadny extrémny fanatik, ktorý by ľudí presviedčal, že iba toto je jediná správna cesta. To už ste mohli vypozorovať pri mojom prístupe k výchove. Rada inšpirujem, ale nikomu nenútim. Poradím, ale nepresviedčam.

Sme trojčlenná rodina, bývame v podnájme v 4+kk v dvojbytovom dome v Brne. Máme záhradu, no záhradkarčenie nie je náš koníček, čokoľvek sme tu za 5 rokov vypestovali vzniklo skôr náhodou než usilovným hrabaním sa v hline. Radi cestujeme, máme auto, manžel pracuje, ja som na rodičovskej no už sa vraciam na polovičný úväzok do práce. Nie sme veľmi kreatívni ani zruční, vyrábanie nám veľmi nejde, hoci ja som sa naučila trochu šiť a manžel zvládne nejaké technické vychytávky. Nemáme veľké predpoklady k tomu, aby sme žili príliš ekologicky, no za posledný rok sme sa k tomu celkom dopracovali a ja by som sa rada podelila o naše tipy. Niektoré určite poznáte a využívate, niektoré vás dúfam inšpirujú, ako žiť ešte zelenšie. Pretože si myslím, že v dnešnej dobe už ani netreba vysvetľovať, že iba recyklácia nestačí.

Nemôžeme ísť na zodpovedný prístup od konca, ale naopak, musíme sa vrátiť na začiatok. Prehodnotiť životný štýl, čo naozaj potrebujeme, odkiaľ to pochádza a za akých podmienok to vzniklo, aký dopad na životné prostredie má celý proces, k čomu produkt slúži a ako dlho. A koľko toho naozaj potrebujeme. Nehľadať šťastie v materiálne, pretože tam nie je. Nie dlhodobo. Konzum neprospieva ani nám, ani planéte. Za ekologické nepovažujem, že plastový sáčik z pečiva hodím do žltého kontajnera. Za ekologické považujem, že ten plastový sáčik vôbec nepotrebujem.

Takže základ bolo uvedomiť si, čo a koľko vecí potrebujeme, kde tvoríme najviac odpadu, ako minimalizovať ten jednorázovy (nie iba plastový) a ako to robiť inak. Budem spomínať aj značky, ktoré používame, žiadna nich mi za to neplatí ani neposkytuje produkty zadarmo. Len mi príde fér podporiť ich aspoň takto.

KOZMETIKA

Dnes nie je problém zohnať prírodnú kozmetiku, no najväčší posun pre mňa bol v uvedomení si, že nepotrebujem tak veľa produktov. Netreba mi štyri prípravky na vlasy a desať na tvár. Obľúbila som si českú značku Havlíkova přírodní apotéka. Namiesto sprchových gélov používame tuhé mydlá. No k tým viedla dlhšia cesta, mydlá som nikdy nemala rada. Zmenilo to až prírodne mydlo Aamumaa so stopou zvieraťa. Mám totiž slabosť na všetko fínske a toto mydlo mi prišlo nádherné. Takže až pred dvoma-troma rokmi som si mydlá zamilovala a začala ich používať. Vyskúšala som už viacero značiek, ale tie Aamumaa mám doteraz najradšej. Najprv si ho dlho šetrím, aby stopa vydržala čo najdlhšie a potom sa neviem dočkať, až sa minie a ja si otvorím ďalšie.

Kde nám ale mydlá nesadli, tak v podobe tuhého šampónu. Asi polroka sme doma skúšali snáď všetky, ktoré boli dostupné, ale ani na moje ani na manželové vlasy sme nenašli žiadne, s ktorým by sme boli aspoň z polovice spokojní. Takže tu ostávame pri tekutom šampóne, aktuálne od Attitude.

Attitude kozmetiku používam i pre Adamka, má sprchový šampón s pumpičkou a penu do kúpeľa. Prírodný máme i repelent (Effitan), opaľovací krém (Weleda, Dr. Bronner’s) a bambusové zubné kefky. Na cestovanie máme univerzálne tekuté mydlo Dr. Bronner’s, s ktorým sa dá aj prať. Líčim sa iba výnimočne, dekoratívku som si poskladala skromne z make-upu Dr. Hauschka, riasenky Sante a odličovacieho mlieka od Havlíka. Odličovacie tampóny prateľné látkové.

Neeko produkty, ktorých sa neviem zbaviť, sú vatové tyčinky a hygienické vložky. Kalíšek mi nesadol. Potom zubná pasta, stále hľadáme tú naj prírodnú, medzizubná kefka a sólo kefka.

DROGÉRIA

S drogériou je to veľmi jednoduché, pretože už aj v menších mestách vznikajú bezobalové predajne, kde sa dá ekodrogéria dočapovať. Takto mám vyriešený saponát na riady, prach na pranie, aviváž, univerzálny čistič. Gél na pranie mám ešte Attitude, ale keď miniem, dočapujem.

S praním súvisí aj to, že periem menej. Ak odev nie je znečistení, nechám ho iba vyvetrať a nemusím ho po dni používania dávať do práčky. To isté platí aj u Adamka, len prvý rok som mala tendencie mu oblečenie prať častejšie. Tým, že je už odplienkovaný, odpadlo aj pranie látkových plienok každý druhý-tretí deň. S práčkou na 8 kg teraz periem raz-dvakrát za týždeň oblečenie a raz povliečky/uteráky/utierky/látkové handričky na riady. Prestala som používať hubky na riad.

Na sporák, drevo a okno mám ekologické prípravky (kupované v biooo.cz), ale keď ich domíňam, pôjdem dočapovať. Zem čistím parným čističom. Čo mi pri upratovaní najviac pomohlo, tak minimalizovať domácnosť, lebo kde nie je veľa nábytku a lapačov prachu, tam je menej neporiadku, prachu a lepší vzduch.

CESTOVANIE

Najväčšiu ekologickú stopu zanechávame pri cestovaní. Toto je ale niečo, čo zrušiť úplne nechceme, len hľadáme možnosti pomalého cestovania. A už sme na jeden prišli, len zatiaľ je vo fáze plánovania a sme na začiatku ročného až dvojročného projektu. Pre mňa je cestovanie oveľa viac ako len dovolenka pri mori. Pre mňa je to spôsob, ako spoznať svet, vzdelávať sa, byť viac tolerantná a otvorená, vidieť desiatky odlišných životných štýlov a teraz už aj spôsob, ako vychovávať a vzdelávať Adamka. Cestovanie skrátka považujem za dôležité.

Už nechceme cestovať len preto, lebo sme našli lacné letenky. Tie sú totiž stále a do celého sveta. Hľadáme za cestovaním niečo viac. Za poznávaním okolia využívame vlaky alebo autobusy, ideme predať auto, budeme viac turistikovať, chodíme viac do prírody a najmä budeme lepšie plánovať stravovanie, pretože tam je možné vyprodukovať za tašku odpadu každý deň, pričom by len stačilo vhodne skombinovať domáce varenie a reštaurácie. Leteckú prepravu tiež obmedzíme, ale úplne sa jej nevzdáme.

POTRAVINY A NAKUPOVANIE

Asi najväčší problém s odpadom sme mali pri potravinách. Nakúpili sme na týždeň, no potom sme išli spoločne na obed v meste, po práci do nového podniku, dovoz jedla, obed v práci atď. Doma sme varili málo a keď sme po týždni otvorili chladničku, veľa vecí putovala pokazených rovno do koša.

Odkedy mám Adamka, uvedomila som si, že materstvo si chcem užiť a nie sa trápiť. Ísť do obchodu s malým dieťaťom je častokrát za trest, takže keď ideme s ním do obchodu, tak väčšinou len pre pár drobností (Acidko, čučoriedky, avokádo), ktoré sám pokladá do košíka a potom vyskladá a kartou zaplatí, pretože niekde sa predsa len musí naučiť, ako sa v obchode správame. Viac kusov dávame do látkových sáčikov (pár som si ich ušila, pár kúpila).

Viac objednávam farmárske bedničky na badeko.cz. Prevažne lokálne potraviny v bio kvalite dovezú v bedničkách, ktoré pri ďalšom dovoze vrátim a znovu ich použijú. Obal je len na produktoch, ktoré ho naozaj potrebujú. Trvanlivé potraviny nakupujem v Nasyp si, nádhernom bezobalovom obchode v Brne. Orechy, múka, ryža, sušené ovocie, obilniny, lušteniny, korenie, čaje… Skladujeme ho v sklenených nádobách Weck. Na veľký nákup chodí manžel do Makra, kde sú veľké balenia, takže než 6 malých kelímkov, kúpime litrový biely jogurt (ktorého obal po spotrebovaní zanesiem mame a tá doň mrazí slepačí a kurací vývar).

Prehodnotili sme naše stravovanie a zmenili mnohé návyky. Menej nakupujeme potraviny, ktoré obal potrebujú (polotovary, sladkosti, chipsy, údeniny, mlieko…). Občas mlieko kúpim, ale častejšie robím v MioMate domáce makové alebo orechové. Častejšie varíme a vraciame sa k tomu, aby sa naše jedlo dalo pripraviť zo základných surovín a nebol to polotovar. Prestali sme objednávať dovoz jedla domov. Obmedzili sme spotrebu mäsa, radšej 1-2x týždenne kvalitné z férového chovu než každý deň mäso zo supermarketu z nešťastných zvierat. Vajíčka a kuriatka máme domáce od známych. V lete na záhrade maliny, ríbezle, egreš a jahody, na parapetke pestujem bylinky, najčastejšie žeruchu.

Priznávam, že milujem chipsy Lay’s Fromage, nebudem tvrdiť, že si už nikdy nič také nekúpime. Čučoriedky, ktoré Adam miluje sú väčšinou v plastovom obale, aspoňže uhorky sa už dajú zohnať aj nebalené. Obmedzili sme to o dobrých 90 % a zásobu sladkostí už doma nemáme (ruku hore, kto vyrastal v rodine, kde bola v obývačkovej stene jedna skrinka vyhradená na čokoládky, cukríky, bonboniéry…). Vodu iba kohútkovú, nekupujeme plechovky ani sýtené nápoje a keď už alkohol, tak z času na čas kvalitné biodynamické víno. Vyberám aj v akom obale potraviny sú, sklo a papier majú prednosť pred plastom.

Sklenená fľaša na vodu je už samozrejmosť, ale máme i dve plastové Nalgene na turistiku a Adamko má svoju nerezovú Pura so silikónovým uzáverom. V parkoch i na dedinách sa dá voda doplniť, pítka a studničky sú zaznačené aj na mapy.cz.

DIEŤA – PLIENKY, HRAČKY A ČO NAOZAJ POTREBUJE

Pri Adamkovi som mala jasno v niektorých veciach od začiatku. Látkové plienky (Bamboolik a Petit Lulu), keď jednorázové, tak ekologické (Baby Charm z bezvaplenky.cz), hračky drevené a pomôcky, ktoré naozaj rozvíjajú. Som ochotná pristor zaplniť Piklerovej trianglom, lezeckou stenou, húpacou doskou, ale nie som ochotná preskakovať farebné blikajúce plastové hrôzy. Po druhom roku mu hračiek pribudlo, ale niektoré už posielame ďalej, pretože napríklad drevený traktor mu stačí jeden a akosi sa u nás ocitli dva takmer rovnaké. Jediné plastové hračky má Duplo, detskú záhradnú kosačku a štyri malé dopravné prostriedky (lietadlo, vlak, motorka a náklaďák).

Našla som lokálnych výrobcov oblečenia z kvalitnej bavlny, bambusu a merina (Nadoma a Naven, BeBirdie, duomamas, Crawler, dupeto, Šimido, Mile.sk). Ak idem do veľkého reťazca, tak jedine Lindex a niečo málo som mu ušila. Kupujem mu veci, ktoré vydržia a rastú, nosí ich minimálne pol roka, väčšinu má už viac ako rok.

Dnes už dávam za pravdu, že dieťa naozaj spočiatku potrebuje len milujúcich rodičov a ten zvyšok je pre rodičov. Pri druhom by som nekupovala ani kočík, hniezdočko, komoda s prebaľovacím pultom bola tiež zbytočná. Vlhčené obrúsky boli len výnimočne pri cestovaní, doma jedine pod vodu. Aj keď sme sa pri Adamovi držali a nekupovali marketingom ospevované vychytávky, vedela by som ubrať ešte viac.

OBLEČENIE A TEXTIL

K móde som nemala nikdy blízko, no výpredajom som podľahla rada. Dnes už nie. Zrušila som členské kartičky a newsletters (okrem Lindexu), pretriedila a minimalizovala šatník, nakupujem len to najnutnejšie. Aj tu už pozerám lokálne značky, ktoré dbajú na pôvod materiálu. Milujem moje prvé bambusové šaty a nohavičky z Reparády, sukňa od sew4home.cz je tá najpohodlnejšia, akú som kedy nosila. Nechcem vyhodiť všetko svoje súčasné oblečenie z fast fashion reťazcov, ale keď niečo vynosím, nové už budem kupovať v slow fashion. Podporím šikovné krajčírky a férovú výrobu, doprajem si kvalitný materiál. A rozmyslím si každý jeden kus.

Platí to aj na bytový textil. Osušky a uteráky Lapuan Kankurit a Finlayson, deky Lapuan Kankurit, dekoračné podušky Kauniste. Sú to kvalitné fínske značky, dbajú na pôvod látky, využívajú prírodné materiály, severské vzory a vyrábajú sa vo Fínsku. Práve moja záľuba vo Fínsko a nádherný eshop terve.cz ma prieviedli k fínskym výrobkom a lepšiemu premýšľaniu nad tým, čo v interiéri chceme mať. Aj zo študentského rozpočtu som si kedysu dokázala kúpiť drahšie výrobky. Ikea má krásne veci, ale nemajú pre mňa takú hodnotu, ako šálka od Iittala. Chcem, aby aj tanier mal pre mňa hodnotu a nebol obyčajným kúskom za 9 Kč, ktorý po rozbití len tak vyhodím a idem pre nový. V bezobalových predajniach som kúpila aj handričky, utierky a kefy na umývanie (Jangneus, majú nádherné motívy).

Stále bývame v podnájme, ale keď raz kúpime vlastné bývanie, veľa času a energie investujeme do výberu zariadenia. Určite si na pomoc zavoláme bytového architekta a premyslíme do detailu, aby sme využívali viac slnečné svetlo, znížili spotrebu vody a elektriky, úbytok tepla, aby materiály boli prírodné a z udržateľných zdrojov. Aby celý priestor dýchal severským prírodným minimalizmom. Ale to je ešte ďaleko pred nami, zatiaľ vlastné bývanie neplánujeme. Zatiaľ robíme viac v súčasnych podmienkach a zamýšľame sa, čo by sa dalo zlepšiť, aby nám to vyhovovalo.

Všetky obrázky (okrem úvodnej) sú z pexels.com.

You Might Also Like

5 komentárov

  • Reply Andrea 24.7.2019 at 18:52

    Vždycky si říkám, že si fakt obdivuhodná. Ani to neumím jinak popsat. Ale jen zírám, jak umíš efektivně využívat času, jak víš, co chceš a jdeš za tím, ale ne přes mrtvoly. Jak pořád přemýšlíš, co je pro tebe důležité a nejdeš od slov daleko k činům. Připadá mi, že každý tvůj den jako by byl zaměřen na ty pidikrůčky, které vedou k tvým snům, jako bys vše dělala naprosto uvědoměle a se zaměřením na cíl. Je super, že jste s manželem ve všem zajedno, že se doplňujete a podporujete v tom, co vám oběma připadá smysluplné.
    Minimalismus někteří lidi vnímají docela poustevnicky, věci z druhé ruky, nálezy u popelnic, secondhandy, blešáky, celkově i úspora peněz. Ty k tomu přistupuješ jinak, zdá se mi, chceš kvalitu, chceš si věci opravdu vybrat a těšit se z nich a ráda zainvestuješ. Těším se na další články.

    • Reply Orvokki 25.7.2019 at 22:14

      Ale že mi trvalo sa to naučiť. 😀 V tridsiatke bolo načase. A takto spätne si vravím, och koľko vecí mohlo byť inak (lepšie), ak by som si viac uvedomovala už v puberte. Ale je to vôbec možné alebo na to treba životné skúsenosti? Hlavné je, že už som našla ten svoj smer, ktorý mi sedí. A tempo. To bolo najdôležitejšie. Nečakať, že všetko bude hneď ale priznať si, že kľudne rok-dva.

      Ja som minimalizmus poznala najmä skrz severský dizajn, takže pre mňa to bolo najmä útulno s prírodnými materiálmi a bez zbytočných predmetov. A manžel mi potom ukázal The Minimalists, čo mi tiež pomohlo uchopiť to viac podľa vlastných potrieb. Výhodou minimalizmu je, že nemá pevné pravidlá. Aspoň o tom neviem. Takže je to naozaj najmä o tom, aby si každý sám prišiel na to, čo potrebuje a čo nie. Len je to niekedy veeeľmi dlhá cesta.

      Moc ďakujem za milý komentár. ?Nech sa darí. ❤️

      • Reply Katarína 2.9.2019 at 21:06

        Ahoj, prosím ťa, prečo je pre teba Lindex akceptovateľný? Pre dcérku sa snažím zameriavať na SK oblečenie, ale finančne to nie je únosné na 100%.
        Ďakujem za radu ?

        • Reply Orvokki 5.9.2019 at 10:53

          Asi to bude len sympatiami. Presne ako píšeš, finančne je to dosť ťažké byť 100 % lokálny a udržateľný. Lindex je pre mňa miesto, kde viem, že Adamkovi budú tie veci sedieť, strihovo naňho pasujú najlepšie, sú kvalitné a vydržia, netrhajú sa, takže vydržia dlho, materiál je príjemný a majú krásne vzory. Možno sa mýlim, možno je to len im marketingom, ale z veľkých fast fashion reťazcov mi prídu ako najmenšie zlo. Mám pocit, že sa naozaj snažia, myslia na udržateľnosť a aj to, aké oblečenie pre dospelých majú je oblečenie, ktoré sa dá nosiť dlho. Ja už si aj pre seba kupujem málo oblečenie a čoraz viac v lokálnych značkách alebo práve Lindex, odkiaľ keď už niečo mám, tak to nosím roky.

          • Katarína 8.9.2019 at 15:53

            Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
            Mne sa pre deti páči Lindex a Next, vzormi aj kvalitou.
            Tak som bola zvedavá na tvoj dôvod pre ten Lindex ?

    Leave a Reply

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.