Nórsko je Adamov 25. návštívený štát. Som naozaj zvedavá, ako bude cestovanie vnímať v dospelosti. Pre nás bolo dosť vzácne. Cesta do hlavného mesta bola pre mňa sviatok, no chodili sme aspoň na výlety po rodnej krajine, hrady, zámky a múzeá. Ja som sa síce k moru v detstve dostala, Bibione, ale manžel až v dospelosti. I prvý let sme absolvovali až v plnoletosti. Stále je to pre nás obrovská vďačnosť, že môžeme cestovať, neberieme to ako samozrejmosť, ako niečo ľahko dostupné. Však i zrealizovať van life bolo na rok a pol práce.
No Adam? On s cestovaním vyrastá. Má štyri a pol roka a už dvadsaťpäť štátov na troch kontinentoch. V lietadle sedel dvadsaťštyrikrát. Teraz s nami prejde peknú časť Európu a plány sú také, že kým zmaturuje, i zo zvyšku sveta ešte kus uvidí. Preňho to nebude nič neznáme a ťažko dosiahnuteľné.
Buď sa mu to zapíše pod kožu natoľko, že sa z neho stane ešte väčší dobdrodruh a pôjde na také výpravy, kam si my netrúfneme. Alebo sa usadí a už sa nikam nepohne. Možno prepadne plážovým all inklusive dovolenkám s cestovkou. Alebo to bude striedať. Čokoľvek, čo mu bude vyhovovať, bude dobré. Hlavne aby si z cestovania zobral to dobré, poučil sa z nezdarov, naučil sa zvládať aj nepohodlie, poznal rôznorodosti, vedel komunikovať s rôznymi ľuďmi v rôznych situáciách a vedel to raz oceniť. Keď sa naučí základy aspoň dvoch-troch jazykov, bude to mať neskôr o to jednoduchšie.
Ale už sa teším, ako sa ho raz spýtam, čo preňho cestovanie znamená a ako vnímal detstvo (čiastočne) na cestách.
No Comments