Rok 2020 bol druhým rokom, kedy som si dala dvanásť predsavzatí. Dvanásť preto, lebo na každý mesiac jedno. Aj keď som sa im venovala viac menej súbežne, ale chcela som sa každý mesiac na jedno z nich zamerať viac. Neboli to úplne nové ciele, veľa z nich som začala už minulý rok a išlo najmä o upevnenie zvyku alebo ich zlepšenie.
A práve preto sa mi darili aj tento rok. Už dávno neočakávam 100 % úspech a dokonalosť, z toho som už vyrástla. Skvelé je dostať sa na 80 %, ale keď sa nedarí alebo sa mi nechce, hovorím si, že aj polovica je viac ako nič. Predsavzatia sú pre mňa akýmsi vodítkom, ako sa zlepšiť, skvalitniť si životný štýl, niečo sa naučiť, posunúť sa ďalej.
Zhrnutia som chcela písať každý štvrťrok (minulý rok som ich písala už po mesiaci), lenže súčasťou plánov bol aj digitálny minimalizmus a menej času za notebookom či s mobilom. A tak bolo menej času i na písanie blogu. Na začiatku apríla som napísala článok Prvý štvrťrok a ako sa darilo mojim cieľom a potom už žiadne zhrnutie nebolo. Až teraz. Po celom roku.
Na rok 2020 som si dala tieto ciele:
- štvrťrok: Upevnenie minuloročných návykov
I. otužovanie -> Wim Hof
II. cukrfree + pôst
III. digitálny minimalizmus - štvrťrok: Pridať niečo nové
IV. AJ na výbornej úrovni, nové jazyky na základnej úrovni
V. joga a meditácia ako životný štýl
VI. pravidelné cvičenie (core, beh, plávanie, lezenie) - štvrťrok: Dlhodobé ciele
VII. naučiť sa dobre variť
VIII. písanie (vďačnosť, denníky, diár) + krasopis (kurz kaligrafie)
IX. turistika, púte, chôdza - štvrťrok: Nový životný smer
X. Finančná gramotnosť, investovanie a pasívny príjem
XI. Dokončiť obytňák
XII. Van life, slow living, slow travel
No a takto sa mi darilo.
Z otužovania som nadšená. Nejaký kurz Wima Hofa síce nevyšiel, ale prešla som si jeho videá, články, nainštalovala si aplikáciu, otužovala spočiatku len v sprche, chodila som menej naobliekaná, v noci pootvorené okno, častejšie sa vystavovanie chladu a voilà, v zime som už bez strachu a s nadšením vošla do studenej rieky. Len tak, spontánne, jedného dňa som povedala manželovi, poď so mnou k Váhu (nie som blázon aby som išla sama bez dozoru a istoty na brehu). Skvelý pocit, dostala som sa presne tam kam som chcela, takže misia otužovanie úspešne splnená, stal sa z toho zvyk a na ďalší výjazd do prírody sa vždy teším. Pár minút v studenej vode, ale energiu z toho čerpám ešte niekoľko hodín.
Stravovanie bolo trošku ako na horskej dráhe, ale na takej miernej. Už nemám obrovské výkyvy ako minulé roky, viem sa rýchlo vrátiť k stravovaniu aké mi vyhovuje, takže i krátkodobé zhrešenia mi nevadia. Celkovo sa vzťah k jedlu zlepšil, hoci vyvinul inak ako som pôvodne myslela, nejdem prísné nízkosacharidové. No viem čo a a v akom množstve mi nerobí dobre, stravujem sa najlepšie za celý život, pestro, kvalitne, oveľa viac lokálne, váha je stabilná, energie na rozdávanie. A prerušovaný pôst mi vyhovuje, len sa to mení, niekedy je to skôr 14/10 režim, inokedy 16/8. No už si to viem odsledovať a idem ho väčšinu dní. Do nového roka je plán ho ísť prakticky stále, takže jesť iba v osemhodinovom okne (medzi 10:00 a 18:00).
Knihy k tejto téme: Kompletní průvodce půstem, Cirkadiánní kód
O digitálnom minimalizme som písala aj v apríli, konkrétne Digitálny minimalizmus – jednoduché kroky, ktoré som začiatkom roka zaviedla a pomohli. Až tak veľa sa odvtedy nezmenilo, vybudovala som si dobrý návyk. 25 minútové okno na Instagram mám stále. Do obrazovky nechcem pozerať už po 19:00 (nevyjde vždy, ale väčšinu večerov áno). Dala som si pravidlo, že strávim viac času s Duolingo než na Instragrame. Ohromne mi to pomáha s učením jazykov. Plochu na mobile mám oproti jari tiež prehádzanú, ale jednoduchšie a funkčnejšie. A stále platí, že čo najmenej držať mobil pred Adamom. Nielen na používanie, ale i na fotenie. A do nového roku vstupujem s deaktivovaným Facebook účtom.
Knihy k tejto téme: Krotitelia displejov, Digitálny minimalizmus, Čtenaři, vrať se
Rok 2020 bol rok jazykov. Ešte v práci som mala intenzívny kurz Speexx. V lete som začala online koučovanie, intenzívne úlohy, každý týždeň na približne 5 hodín. Lektorku Magdu vrelo odporúčam (web, IG). Vyskúšala som viacero aplikácii na ostatné jazyky, ale nakoniec sa mi najviac osvedčilo Duolingo, kde som nakoniec prešla na premium účet. Bez reklám a oveľa intenzívnejšie. Mám tam rozrobený arabský kurz, ale od toho som si dala pauzu, aktuálne idem len fínčinu a francúzštinu. Denne im venujem polhodinu až hodinu. Keď dokončím fínčinu, pridám si ďalší jazyk, buď nemčinu alebo portugalčinu.
„15 minutes a day can teach you a language, what can 15 minutes of social media do?“ – Duolingo
Joge som sa intenzívne venovala prvý polrok. Kým bol ešte otvorený Yoga House a potom online cez Zoom. Na jeseň sme ale boli v sťahovacom režime, takže s jogou som poľavila. Ale naučila som sa stojku na hlave a to mi robí ohromnú radosť. To isté platí aj pre meditáciu, do leta takmer denne, ale potom útlm. K obom sa ale bude vraciať a v novom roku ich plánujem zintenzívniť. Chcem si vytvoriť krátke jogove zostavy na takmer každý deň a na meditáciu alebo mindfulness si nájsť čas každý jeden deň. Na to stačí naozaj málo, ale výsledky sú ohromné.
Kniha k tejto téme: Život samá pohroma
Pravidelné cvičenie šlo krásne praktikovať s otvrenými športoviskami. Okrem jogy som chodila na plaváreň a boulderingovú stenu. Ešte aj krátko pred druhým lockdownom, no odvtedy, aj z dôvodu sťahovania sa z Brna som s pravidelným cvičením prestala. V novom roku si ale budem kupovať bežecké topánky, pretože behať ide aj keď je všetko zatvorené.
Dobre variť som sa naučila. Lockdowny tomu pomohli, varila som dvakrát denne, najmä keď som skončila v práci tak som túto činnosť prevzala od manžela. Kúpila som si dve skvelé kuchárske knihy (Kuchařka pro dceru a Mamachef: Radost v kuchyni), požičala som si veľa ďalších, kúpila pár časopisov, skúšala som, varila a ono to ide. Čoraz lepšie, čoraz zložitejšie recepty. Doma z toho máme radosť. Tento cieľ považujem tiež za úspešný, varenie ma baví ako nikdy predtým. Do nového roka sa budem síce musieť naučiť variť inak (v obytňáku na dvoch horákoch), ale aspoň bude nová výzva.
Základy modernej kaligrafie som ocenila najmä pri darčekoch. Najprv na rozlúčku u Adama v školičke a potom na Vianoce. Nevenujem sa jej tak často ako by som potrebovala, ale je to fajn koníček a baví ma občas vytiahnúť zošity, kaligrafické pero a ťahať jemne či silno. Do diára si zapisujem takmer denne, takmer každý deň si píšem aj za čo som vďačná, v mobile mám aplikáciu Q365 a ku koncu roka som si kúpila ešte dve cvičebnice z dieľne madebythe: (Pohoďák a Športovec). Práve zapisovanie a pravidelná reflexia sú úspechom predsavzatí. Skúšala som písať si aj denník, ale to mi akosi nejde. Zatiaľ.
Kniha k tejto téme: Z lásky k písmu
S turistikou to bolo tento rok slabé, kombinácia nemáme osobné auto – covid – voľný čas prerábame a necestujeme spôsobili, že sme nachodili žalostne málo kilometrov. Jasné, nejaké výlety boli, ale rozhodne nie často, pravidelne a dlho. Hrdá som ale na seba a Adama, že sme sa v lete vybrali na hrebeňovku Malej Fatry. Úžasné štyri dni, spanie na dvoch horských chatách a Adam o tom rozpráva doteraz a vraj že kedy sa tam vrátime. No snáď v lete, chýba nám ešte časť prejsť.
Kniha k tejto téme: Najdu odvahu
Po finančnej stránke je to úspešný rok. Začali sme investovať. V malom, ale začali. Každý pondelok odchádza jedna suma na Adamov investičný účet (k tomu bude mať prístup v plnoletosti) a druhá pre nás na dôchodok (oboje cez Portu). Manžel začal s penzijným poistením (ČSOB penze) a ešte posielame raz mesačne na sporiaci účet. Do budúcna je v pláne navýšiť investície a prípadne začať i s p2p pôžičkami (napr. Mintos). Výrazne sme znížili životné náklady a nakupujeme len to čo naozaj treba. Dosť vecí sme predali. Minimalizmus sa nám darí. Kvôli prerábke, ktorú financujeme priebežne z pravidelných príjmov sme začali len v malom, no keď bude dodávka hotová a nepadne na ňu každý mesiac desiatky tisíc Kč, tak sa môžeme sústrediť na čo najrýchlejšie splatenie staršieho úveru, kreditky, vytváranie väčšej finančnej rezervy a tiež investovania. Skvelý začiatok a po finančnej stránke sme sa veľa naučili a ešte viac polepšili. U Adama finančnú gramotnosť nepodceníme, nech sa ju neučí ako my až po tridsiatke.
Obytňák dokončený ešte nie je. Chceli sme odísť už na Vianoce, ale zapojilo sa viac vecí. Hlavne covid, kvôli ktorému meškalo veľa materiálu nie pár dní ale rovno niekoľko týždňov. Určite sme podcenili aj naše časové možnosti. Skrátka sme s tým skúsenosť nikdy nemali a tak hoci občas niečo vyzeralo ako práca na deň-dva, zasekli sme sa na tom aj týždeň-dva. V Brne nám išlo prerábanie pomalšie ako sme si predstavovali, nemali sme tam dobré podmienky. I preto sme sa ku koncu roka presunuli na Slovensko k mojej mamine, ktorá má garáž. S dodávkou pristavenou rovno k nej to ide lepšie než keď bola dodávka v Brne na ulici, k malej garáži sa nedalo dostať ani osobným autom, na záhradu to bolo ďaleko a ešte sme museli brať ohľad na susedov. Patrí sa spomenúť aj poslednú „prekážku“. Na prerábanie sme nemali vopred žiadne peniaze ani sme si nebrali pôžičku. Preto sme si dali na prerábanie tak dlhý čas, celý rok. Aby sme ju ufinancovali z toho, čo každý mesiac zarobíme. Takže keď sme mali v jeden mesiac obrovský výdavok, museli sme počkať do ďalšieho na peniaze aby sme mohli pokračovať. A do toho som v lete skončila v práci. Dobrovoľne, dohodli sme sa na tom, aj za cenu ďalšieho zdržania v dôsledku výpadku môjho príjmu.
Kniha k tejto téme: Van life: Život na kolech, Pod širým nebem
A teda posledné predsavzatie ešte nezačalo. Ešte nežijeme v obytňáku, nežijeme van life, necestujeme. Budeme radi, ak odídeme do konca januára 2021. Ale to nie je podstatné, pretože na slow living, spokojné pomalé žitie sme akosi prirodzene prešli. Aj vďaka koronavírusu, aj vďaka životnému štýlu na ktorý sme sa naladili. Je nám spolu dobre, všetky zdržania sme prijali tak ako sú, nie sme kvôli tomu naštvaní ani nahnevaní. To považujem najmä u seba za obrovský posun. V minulosti som bola veľmi orientovaná na budúcnosť, na plány, tešila som sa na to, čo ešte len bude. Posledné dva roky, vďaka mnohým (aj keď nie vždy pozitívnym) životným udalostiam som sa preladila na žitie v prítomnom okamžiku. Nech už je situácia akákoľvek, nájsť v tom niečo pekné, pozitívne, obohacujúce. Ak sa nedarí, naštvať sa, ak je to smutné poplakať si. Potom sa otrepať, zhodnotiť, poučiť a ísť ďalej. Inak, lepšie. Ale hlavne tu a teraz.
Do nového roku som si opäť dala dvanásť predsavzatí. Opäť niektoré vychádzajú z tých predchádzajúcich. Pokročiť v jazykoch, tých čo už viem aj v nových. Ponoriť sa do chémie varenia, pochopiť teóriu, ako čo a prečo funguje, ako kombinovať suroviny. Naučiť sa stojku na rukách. Dozvedieť sa viac o mindfulness, brať meditáciu vážnejšie, žiť viac v súlade s jogou. Behať. Naučiť sa hrať na ukulele. A tak. Dávala som si ciele, ktoré viem že sa dajú splniť. Zodpovedne a realisticky som strávila pár posledných dní uplynulého roka nad tým, aké kroky ma dovedú k ich uskutočneniu. Tak, aby som si pritom zachovala nadhľad a pohodu, aby sa z nich nestala povinnosť. Skrátka aby to bolo niečo prirodzené, čo ma baví, napĺňa a čo mi viac dáva než berie.
Ako z cieľov a predsavzatí nespraviť len položky na papieri ale ako ich naozaj úspešne realizovať mi pomohli aj tipy z knihy Atómové návyky. Od Jamesa Cleara odoberám aj 3-2-1 Thursday newsletter.
No Comments