Blog

#8 Dlhodobo zdravé stravovanie

7.10.2019

Asi by mal byť nadpis LCHF alebo niečo podobné, ale uvedomujem si, že by som sa tým pustila na tenký ľad. Niekto to proste berie prísne, niekto to rámuje presnými pravidlami. Niekomu to tak vyhovuje, ale nie mne. Chcem sa stravovať zdravo, chcem aby sa to dalo každý deň niekoľko rokov, nechcem aby to bola diéta, nechcem aby nás jedlo obmedzovalo.

Potrebovala som nájsť zdravý vzťah k jedlu, zistiť, po čom sa necítim dobre. Poznať hranicu, kedy si jedlo vychutnám a kedy už prídu výčitky. Nechcem si totiž dať dobrotu preto, lebo mám stres, hlad, prvý deň cyklu alebo „si zaslúžim odmenu“. Chcem si ju dať, vychutnať a bez problémov odmietnúť ďalší kúsok, ktorý už by mi radosť nespravil. Záleži mi na pôvode jedla. Chcem aby bolo čo najviac lokálne a sezónne, aby sme čas v kuchyni strávili spolu s radosťou a nie naštvaní, že musíme zase uvariť. Naviac si veľmi uvedomujem, že budujem stravovacie návyky Adamovi a nechcem mu ich pokaziť. Zrovna v tomto období, vyšiel výborný článok A ty seš teda paleo? od Leni. Obzvlášť odsek Co je teda vlastně „zdravě“?

  • Pro každého to může být něco jiného. Někdo sacharidy úmyslně snižuje, protože se tak cítí nejlépe. Někdo snídá fermentované ovesné kaše. Další nejí maso. Jsou lidé, kteří drží přerušovaný půst. A tak dále. Každý jsme totiž individuální a i tak bychom měli přistupovat ke stravě. Najděme si to, co nám vyhovuje a jak se cítíme nejlépe. Základem by ale pro každého z nás mělo být vyřazení zpracovaných potravin, polotovarů a nekvalitních potravin, jako jsou klecová vejce, maso z velkochovů a zelenina stříkaná pesticidy atp. Pořád budu zastáncem opravdového jídla a snížení sacharidů ve stravě. Démonizaci zdravých tuků doufám už odzvonilo. Nemyslím si, že potřebujeme obrovské množství rychlých sacharidů a cukrů. Vyvážený poměr bílkovin, tuků a sacharidů je klíčem ke zdraví. A ten poměr může být pro každého jiný.

A ja by som ešte dodala, že sa môže s časom meniť. Iné potreby máme v lete, iné v zime. Iné v tehotenstve, iné ak aktívne športujeme. Iné na viacdňovej turistike, iné keď máme náročné obdobie v práci. Iné keď sme na začiatku cyklu, iné keď sme na konci. Preto považujem za dôležité poznať seba, ako funguje telo, aký vplyv majú hormóny, odkiaľ moje jedlo pochádza a čo mi dáva.

Trvalo to nejakú dobu, pár rokov, nespočet zlyhaní a určite stále nemám vyhrané. Ale vedome a častým pripomínaním si, čo chcem vlastne dosiahnuť, som našla ten správny balans. Navias sme našli dobrých lokálnych dodávateľov na mäso (Maso Škodovi), mliečne výrobky (Bogarovo hospoďářství), ovocie i zeleninu (badeko.cz). Viem, kam môžem chodiť nakupovať bezobalovo (Nasyp si). Vážim si, že mám možnosť nakupovať kvalitné veci a podporovať malých farmárov a výrobcov. Konečne viem poznať, kedy ide len o chuť, viem ako ju zvládnuť a vedome sa rozhodnúť, či jej dám šancu. Viem zvládnuť hlad, ak nie je zrovna nič vhodné po ruke, nepotrebujem svačinky ani žiadne tyčinky. Čas v kuchyni už nepovažujem za zbytočný a občas ma dokonca prepadne radosť z varenia alebo chuť sa niečo naučiť.

Najťažšie bolo asi pomenovať si, čo všetko mi robí problém, po akých potravinách sa necítim dobre. Únava, bolesť hlavy, podráždenosť, horšia pleť alebo tráviace ťažkosti. Uvedomiť si kedy mám problém odolať jedlu, kedy zlyhám, po čom mám výčitky, prečo mám neodoľateľnú chuť na čokoládu. Odpustiť si a prijať to ako fakt, na ktorom musím zapracovať, ale neobviňovať sa z toho. Potom nájsť nejakú pravidelnosť, naučiť sa myslieť na nákupy (resp. včas objednať, keďže bežným obchodom sa snažíme vyhýbať) a varenie, kupovať tak akurát. Dobre variť som sa nikdy nenaučila, nebola som k tomu doma vedená, nemala som vzor, odkiaľ by som odkukala recepty a postupy. Najradšej som, keď varí manžel, jemu to ide, nevadí mi po ňom potom upratať celú kuchynskú linku. Teraz varíme oveľa viac spoločne, zapájame i Adamka, bavíme sa o jedle.

Toto všetko je pre mňa veľká téma počas celého roka. Zo všetkých predsavzatí najdôležitejšia. Od toho, čo jem sa odráža to, ako sa cítim po fyzickej a psychickej stránke. Takže mi na tom konečne záleží. Asi to súvisí aj so sebeláskou. Mať sa rada. No zrovna toto si musím pripomínať každý deň, s každým jedlom. Až dokiaľ sa pre mňa nestane automatickým to, že je normálne si dať teplú polievku na raňajky, ako prílohu veľa preveľa zeleniny, brať si na výlety orechy a nie sladkosti, ak chleba, tak poctivý kváskový, nekupovať si nekvalitné a spracované potraviny, polotovary, obmedziť sacharidy, keď mäso, vajíčka alebo mliečne výrobky, tak jedine z kvalitného chovu.

Na prvý pohľad je to všetko veľmi jednoduché, ale realita je tak ohromne náročná. Pretože roky zlého stravovania spravili svoje a chute ma ovládali viac, ako som si bola dlho ochotná priznať. A je jednoduchšie kúpiť si bagetu alebo zájsť do najbližšieho obchodu, než premýšľať, že musím včas objednať a potom pripraviť plnohodnotný šalát, ktorý zasýti.

Tento mesiac sa mi podarilo veľa vecí spojených so stravovaním urovnať a pomenovať. V manželovi mám podporu, on sám si uvedomuje, že je na tom podobne a má pár kíl naviac k tomu. Takže sa bavíme o tom, čo objednáme, čo uvaríme. Varíme spoločne, podporujeme sa a ideme v tom spolu. Zatiaľ úspešne a myslím, že ak vydržíme do konca roka, máme konečne našliapnuté na skutočne zdravý vzťah k stravovaniu.

Ostatné predsavzatia

  • Január: otužovanie
  • Február: pôst
  • Marec: žiadna obrazovka po deviatej večer
  • Apríl: španielčina
  • Máj: meditácia
  • Jún: minimalizmus
  • Júl: angličtina
  • August: LCHF (low carb high fat)
  • September: turistika
  • Október: návrat do práce
  • November: dokončiť moje poznámky o materstve a cestovaní do ucelenej formy
  • December: joga a prevrátené pozície

Otužovanie je stále v letnom móde, pôst ide počas letnej ovocno-zeleninovej hojnosti bokom, na mobile alebo notebooku som vtedy, kedy sama chcem, resp. potrebujem, sledujem ľudí a stránky, ktoré chcem a zbavila som sa pocitu, že musím vedieť o všetkom, sledovať tú alebo tamtú osobnosť. Nedá sa stihnúť všetko. Naviac odkedy máme zavesený projektor, tak je večerné sledovanie filmov s manželom zaujímavejšie, než pozerať do mobilu. Španielčinu ešte odkladám.

V súvislosti s „meditáciou“ som si uvedomila jednu skutočnosť. Že ak je to ťažké, tak iba preto, že si to ja sama robím ťažké. Hovoriť si, že nebudem chvíľu na nič myslieť je blbosť, dôležitejšie je prijať myšlienky tak ako chodia, pomenovať ich, ale nerozoberať a poslať ďalej. Nie som zenový mních a nedostala som sa na na hodiny meditácie denne. Som len bežná mama, ktorá si občas nájde pár minút na to, aby zatvorila oči a zhlboka dýchala. A tiež vášnivá čitateľka, takže som rozčítala knižku Všímavost: Jak najít klid v uspěchaném světě, požičanú mám ešte Proč je bdělá pozornost lepší než čokoláda: Průvodce na cestě k vědomému životu a strašne sa teším, až pôjdeme na jeseň na Šumavu a ja sa prelúskam knižkou Život samá pohroma. Jak čelit stresu, nemoci a bolesti pomocí moudrosti těla a mysli.

Adamkovi som pretriedila hračky, upravili sme obývačku, predali sme moju knižnicu a polovica mojich kníh išla tiež preč. Nemusím, ale chcem. Pretože už nechcem mať doma stovky kníh, nevidím v tom zmysel. Nejaké som si ešte nechala, ale keď ich prečítam, pôjdu preč aj tie. A musím povedať, že nevlastniť toľko vecí je veľmi oslobodzujúce.

Na angličtinu som si tento mesiac nenašla toľko času, koľko by som chcela a potrebovala, čo sa mi budúci mesiac určite vypomstí. Vlastne ešte na začiatku augusta to vyzeralo nádejne a mala som dobrý zvyk z júla, lenže potom prišlo pár dní, kedy som nemala čas a potom som na to jednoducho zabudla. Jak niečo nemám v kalendári alebo niekde poznačené, tak to vypúšťam z hlavy. Takže si to začínam značiť. Aj to že mám cvičiť, aj to že mám otvoriť učebnicu angličtiny.

Asi v súvislosti s lepším stravovaním mám akosi veľa energie. A tak som sa rozhodla ju využiť a viac cvičiť. A občas si zabehať. Je to taká náhrada za turistiku. Mali sme ísť na Šumavu, ale nakoniec sme uprednostnili nádhernú svadbu známych. Teda, leto na konci a nám toho vyšlo tak málo. Ale nevadí, doma nesedíme, nie je to tak, že by sme nechceli, len skrátka máme toľko aktivít, že nejde stíhať všetko.

V práci som bola len párkrát, som rada, že mi umožňujú mať flexibilnú pracovnú dobu, takže jednak leto sme si všetci krásne užili a ja som si mohla postupne ukončiť alebo preorganizovať aktivity tak, aby som od septembra mohla začať pracovať na polovičný úväzok bez väčšieho stresu. A to sa mi podarilo.

S písaním som na tom prakticky rovnako ako minulý mesiac. Nejak sa mi nechcelo. A joga pri starom, 2-3x týždenne sa mi podarí zájsť do Yoga House, ale čoraz viac cvičím i doma. Nie len jogu, ale i krátke cvičenia podľa Cassey Ho z blogilates. Pred rokmi ma ohromne bavila a teraz som ju znovuobjavila. Chcem mať lepšiu kondíciu a pevnejšie telo, tak jogu striedam s jednoduchým posilňovaním. Na turistiku sa to hodí.

Všetky obrázky sú z pexels.com.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.