#5 Meditácia

Meditácia je činnosť, ktorej zmyslom je uvedenie psychiky človeka do stavu väčšieho alebo hlbšieho sústredenia sa, pasívnej a tichej bystrosti; je to obracanie vnímania dovnútra, sprevádzané strácaním pripútanosti napr. k vonkajším predmetom, intenzifikáciou ochoty prebývať v samote a uvoľňovaním konštitúcie významových útvarov. Wikipédia

Máj bol viac turistický, takže na meditáciu bol priestor. I preto som si ju vybrala práve na tento skoro už letný mesiac. Vďaka pár meditačným lekciám v Yoga House som poznala aspoň základné techniky, ako skludniť myseľ, najviac sa mi osvedčila jedna dýchacia.

Pri nádychu myslím na nádych, pri výdychu na výdych. Takže keď sa nadýchnem, v duchu si hovorím nádych, keď vydýchnem, hovorím výdych. Stále dookola. Ak si to chcem sťažiť, tak namiesto nádych-výdych počítam. Nádych = jedna. Výdych = jedna. Nádych = dva. Výdych = dva. Nádych = tri. Výdych = tri. Keď začnem myslieť na niečo iné, počítam od začiatku. Dostať sa na päť dalo zabrať.

Je až neuveriteľné, koľko myšlienok dokáže prísť v priebehu sekundy na myseľ. Prešla okolo šalina. Niekde zaštekal pes. Spomenula som si na dobré raňajky. Zajtra musím ísť na poštu. Objednala som farmársku bedýnku? Kam pôjdem s Adamkom najbližšie na výlet. Desiatky myšlienok a vyrušení.

Nedá sa mi dobre meditovať v klasickom meditačnom sede, takže sa tým netrápim. Doma meditujem poležiačky, často keď uspávam Adamka. Ešte úplne nespí, no už kľudne leží, držíme sa za ruku, nikto nerozpráva. Vtedy zatvorím oči, dýcham a počítam, Adam postupne zaspáva a ja občas tiež, ale predtým strávim niekoľko minút v príjemnom kľude.

Na turistike meditujem za pochodu. Keď nosím Adama a ten nemá potrebu rozprávať alebo keď spí v nosiči. Keď sa nerozprávame s manželom, lebo keď spolu chodíte celý deň, nedá sa hovoriť každú chvíľu. Dokonca aj keď chodím s Adamkom na naše malé jednodňové výlety, po obede, keď spí v nosiči a mne sa nechce čítať e-kniha v mobile, vtedy idem a dýcham/počítam. To je moja meditácia, takto mi to pomáha a ide. Možno sa raz dopracujem aj k hodinovej meditácii v lotosovom sede. Ale teraz je pre mňa najdôležitejšie to, že som začala, našla techniku, ktorá mi vyhovuje a funguje, že sa viem skludniť a že mi to ide každým týždňom lepšie. Najťažšie na tom všetkom ale bolo poznanie, ako je to náročné. Ako je náročné prestať vnímať ten ruch okolo a vlastné myšlienky, ktoré nás nonstop bombardujú.

Ostatné predsavzatia

• Január: otužovanie
• Február: pôst
• Marec: žiadna obrazovka po deviatej večer
• Apríl: španielčina
• Máj: meditácia
• Jún: minimalizmus
• Júl: angličtina
• August: LCHF (low carb high fat)
• September: turistika
• Október: návrat do práce
• November: dokončiť moje poznámky o materstve a cestovaní do ucelenej formy
• December: joga a prevrátené pozície

Na Camine nie vždy tiekla plynulo teplá voda, takže otužovanie som mala i nedobrovoľné. Ale vôbec mi to nevadilo a je skvelé cítiť prínosy otužovania.

Keďže sme počas púte do Santiaga mali potrebu jesť častejšie a v menších porciách, pôst úplne neprichádzal do úvahy. Potrebovali sme energiu, siahali sme po viac sacharidoch, takže nebol ani pôst ani LCHF. Dôležitejšie je počúvať svoje telo a čo zrovna potrebuje, než striktne trvať na niečom, čo mi síce dlhodobo sedí najlepšie, no v dané týždne zrovna nevyhovuje.

Digitálny detox sa v Španielsku tiež úplne nepodaril, pretože sme potrebovali mapy, občas nejaké informácie, viac som mobilom fotila, písala zápisky a komunikovala s rodinou. Nebrali sme ani foťák, ani notebook, takže čas na mobile stúpol. Ale bola to len záležitosť pár týždňov na turistike, preto to nevnímam ako zlyhanie.

Španielčinu som si potrénovala priamo v Španielsku a bola som spokojná. Tento mesiac to vyšlo najlepšie. Určite budem v štúdiu pokračovať, resp. udržiavať aspoň úroveň akú mám. Niečo mi hovorí, že sa tam ešte vrátime a znalosť sa mi bude hodiť.

Doma nebolo kedy minimalizovať, keďže doma sme veľa neboli. Ale podarilo sa nám minimalizmus preniesť do cestovania a na dvojtýždňovú pešiu púť sme mali jeden 8 kg a druhý 10 kg batoh pre tri osoby, vrátane jedla, spacákov a vody. Extrémna spokojnosť a za pochodu sme zistili, že niektoré veci sme ani nepotrebovali.

Na angličtinu došlo tiež, aj keď tento mesiac išla viac bokom. No na Camine sme sa občas bavili aj anglicky a filmy už len s anglickými titulkami. Augustové LCHF som spomínala už v pôste, tento mesiac bolo treba viac sacharidov. Septembrová turistika vyšla najviac už tento mesiac, pretože väčšiu turistiku ako Camino Primitivo tento rok asi nedáme. Aj keď sme sa v Španielsku bavili o tom, že by sme si na jeseň dali krátke Camino Inglés aj s našimi maminami, no ešte nevieme, či to vyjde a nájdeme vhodný termín, je to také 50:50.

Do práce sa postupne vraciam, v máji som síce neodrobila ani hodinu, no už mám dohodnuté stretnutie s vedúcou teamu a s HR a vymyslíme ten môj návrat oficálne. Ukončiť rodičovskú a prejsť na polovičný úväzok.

Poznámky sa menia na prednášku, minimálne jedna je už rozplánovaná a možno bude niečo aj v písomnej podobe. Ale zatiaľ je to všetko len v rovine dohodnutia detailov, pustím sa do toho až v lete. Z rozhovoru s mentorkou som si odniesla celkom veľké povzbudenie a na Camine o tom premýšľala viacej. No nechávam to až na leto, v máji som mala myšlienky inde, na cestách a v kráčaní. Preto ani na jogu nebol priestor. Manžel bol totiž pred aj po Camine na služobnej ceste a teda som nemala s kým nechať Adamka, a tak som nebola na žiadnej lekcii v Yoga House. Ale už mi to chýba, takže na konci mesiaca som si nejaké rezerovala a budúci mesiac sa k joge opäť vrátim.