Blog

#1 Otužovanie

3.2.2019

Prvý mesiac za nami, dvanástina z roku prešla. Pre mňa to bol celkom úspešný mesiac a hoci úplne prvý týždeň bol náročnejší, po návrate domov do Brna som sa plná odhodlania pustila do svojich dvanástich predsavzatí. V januári som sa chcela zamerať najmä na otužovanie.

Otužovanie mám síce ako prvé, no zo všetkých cieľov na tento rok som si ho vymyslela ako posledné. Tým najväčším impulzom bola kniha Sisu. Odolnost, síla a štěstí po finsku, ktorú som dostala k Vianociam a stihla ju do konca roka prečítať. Jednou z mnoha záľub Fínov je otužovanie, respektíve ponáranie sa do vody, či už do jazera pri chate alebo do mora.

Ja som milovník mimoriadne horúcej vody. Ak chodíte občas do wellness, kde mávajú tie horúce bazény s 38 °C vodou, v ktorých máte pobudnúť len určitý čas, tak to je teplota, ktorú považujem za fajn, ale radšej mám niečo teplejšie.

Adamko je naopak otužilec, ten i na teplú vodu hovorí “pá”. Musí mrznúť, aby si dobrovoľne dal čiapku a rukavice a najradšej spí odokrytý. To ja spím v ponožkách i v lete. Každopádne jeho schopnosť vydržať v chladnom počasí ma fascinuje natoľko, že po prečítaní knihy Sisu som si povedala, že to skúsim tiež. Nie zrovna ponárať sa jazera, keď je vonku pod nulou, ale studená sprcha by mi nemusela ublížiť. 

Pôvodne som si chcela dávať studenú sprchu hneď ráno, len krátku. Aby som si nekazila ten svoj večerný rituál vo vriacej vode. Čo sa mi jeden týždeň i darilo, no hneď druhý som vplyvom viacerých okolností proste zabúdala. A tak som si povedala, že občas prehodnotím teplotu vody večer a nakoniec som zistila, že po tej horúcej je studená vlastne fajn.

Otužovanie som ale neobmedzila len na sprchu. V byte máme trošku chladnejšie, než sme mávali, oveľa častejšie vetrám a to nie iba cez ventilačku, ale poriadne otvoriť okno (v tomto mi pomohol minimalizmus, kedy som uvoľnila celú parapetku a je vôbec možné okno otvoriť), nechodím tak naobliekaná a dokonca idem občas spať bez ponožiek.

Má to veľkú výhodu najmä vonku, pri nosení Adamka mi je oveľa príjemnejšie, keď mám o jednu vrstvu menej. Január sa ukázal na otužovanie skvelý aj v tom, že mám možnosť viac chodiť von v čase, kedy mrzne. I taká banalita, ako ísť si zaplávať na bazén, sa pri mínus päť robí ťažšie, než keď je vonku tridsať. Ale išli sme, boli sme aj na výlete v Moravskom Krumlove a celkovo som prestala riešiť, aké je vonku počasie a proste sme boli vonku.

Určite ešte zapracujem na otužovaní, aby bola voda studenšia, doba dlhšia a frekvencia častejšia. So začiatkom som ale viac ako spokojná predsa len som si pred mesiacom nevedela ani len predstaviť sprchovať sa vo vlažnej vode. A teraz zisťujem, že i tá studená má čosi fajn do seba. 

Sľubujem si od toho lepšiu imunitu a najmä väčšiu odolnosť voči chladu, čo sa hodí najmä na turistike.

A ako sa mi darilo v ostatných oblastiach predsavzatí? 

  • Január: otužovanie
  • Február: pôst
  • Marec: žiadna obrazovka po deviatej večer
  • Apríl: španielčina
  • Máj: meditácia
  • Jún: minimalizmus
  • Júl: angličtina
  • August: LCHF (low carb high fat)
  • September: turistika
  • Október: návrat do práce
  • November: dokončiť moje poznámky o materstve a cestovaní do ucelenej formy
  • December: joga a prevrátené pozície

Na február chcem zaradiť krátkodobý prerušovaný pôst, čo si vyslovene určím dni, kedy vynechám raňajky a niekedy aj obed. Zapracovala som na jedálničku, naviac manžel je už mesiac na dosť prísnej ketodiéte a sem-tam nejaký pôsť zaraďoval, takže motiváciu a podporu uňho mám (a on má dolu sedem kilogramov).

V marci chcem večery bez obrazovky a to sa už párkrát podarilo i v januári. Buď som si čítala, alebo sme s manželom pozerali cez projektor film. A celkovo som obmedzila čas za notebookom a na mobile po ôsmej večer. Je tu obrovský priestor na zlepšenie, no vyžaduje si to lepší time management počas dňa, aby som stihla všetko ešte za svetla.

So španielčinou som veľmi nepokročila, ale zistila som, že si základnú gramatiku stále dobre pamätám, takže nakoniec si budem musieť osviežiť len slovnú zásobu. S tým, čo viem z gramatiky, si vystačím, nejdem si robiť certifikát, ide mi len o dohovorenie sa, keď budeme v Španielsku. Takže ani nemusím ponáhľať a skôr si len 2-3x týždenne nájdem pár minút na prečítanie textu a zopakovanie slovíčok v obľúbenej učebnici.

Meditáciu mám zatiaľ v podobe jogy v tme v nedeľu večer. Viac ju chcem zaradiť počas večerov bez obrazovky, nejaké 10-15 minútové sedenie a hlboké dýchanie, prípadne ak sa zobudím skôr ako Adam, tak pozdrav slnku s krátkou meditáciou. Včera som naviac prečítala knižku Radosť z ticha a dala mi tiež pár zaujímavých podnetov. 

Minimalizmus sa nám skvelo darí. Vlastne oveľa rýchlejšie, než sme plánovali, pretože domácnosť je už takmer celá prejdená. Ostáva len chodba, pivnica s prístrešok na záhrade, no to si nechávame na teplejšie dni. To je čo sa týka offline minimalizmu. Pracujem aj na tom online, napríklad v podobe toho, koho sledujem a kde trávim čas. I tam sa mi podarilo veľa pretriediť. Náročnejšie to bude s prejdením všetkých fotiek, videí, poznámok, dokumentov a uložených odkazov. 

A chceme viac zapracovať na minimalizme v cestovaní, dokonca som bola na zaujímavej prednáške. Každopádne som z toho nadšené, doma to milujem, snáď každý deň som hrdá na to, ako nám minimalizmus zjednodušuje život (menej hľadania a rýchlejšie upratanie sú dva najväčšie prínosy). Celkovo mám pocit, že sa nám doma ľahšie dýcha, ale to môže byť kľudne i tým častejším vetraním súvisiacim s otužovaním. 

V druhej polovici roka sa chcem viac zamerať na angličtinu. Teraz chodím na Family Friendly angličtinu, čo je super na konverzáciu. Bohužiaľ nestíham domáce úlohy, čo ma dosť štve. Nie je to ani tým, že by som na ne nemala čas, no keď ho mám, zvyčajne na to zabudnem. 

Do augusta mám ako prioritu prejsť kompletne na stravovanie, ktoré sa označuje ako LCHF. V podstate nízkosacharidové. Nemám v pláne si merať, koľko gramov tukov, sacharidov a bielkovín som zjedla. Mám potraviny,  ktoré nechcem vôbec jesť (umelé sladkosti, väčšina pečiva, sladké nápoje, ochutené jogurty…), tie, ktoré iba vo výnimočných chvíľach (zákusok) alebo občas (niektoré obilniny) a naopak potraviny, ktoré by som mala do jedálničku ešte viac pridať (zelenina).

Viem, po ktorých potravinách mi nie je dobre, po ktorých som viac unavená, nafúknutá alebo protivná. Viem, že som závislá na cukre a že si naň musím dávať veľký pozor. A viem, že je to asi najťažšie zo všetkého, do čoho sa tento rok púšťam, však som s tým začala už v lete a stále som len na ceste.

September = turistika. Teraz v zime mám turistický útlm. Nie že by som na to nebola vybavená, ale mám zodpovednosť aj za Adama a keď sa sneh a ľad drží i v meste, v lese sú chodníky horšie prechodné. Nechcem riskovať, že sa šmyknem zrovna vo chvíli, keď ho nesiem na ramenách. Takže dokiaľ z lesa nezmiznú mrazy, budem aspoň viac chodiť v meste.

No s manželom máme v pláne od jari viac turistikovať a púť do Santiaga je istá tak na 95 %. 

Rysuje sa aj návrat do práce, Adamko si možno vo februári prvýkrát vyskúša Montessori školičku a keď sa mu tam bude páčiť, dvakrát týždenne bude doobeda medzi deťmi vo veku jeden až štyri rokov. Ja by som tak od marca mohla začať pracovať a aj keby je to len na 6 hodín týždenne, v mojom obore bude prínosom i to. Už tak budem mať pocit, že idem do úplne nového zamestnania, kde budú noví ľudia a nové postupy. IT obor sa mení tak rýchlo!

Posledné dve predsavzatia sú 0 a 100 %. Na poznámkach o materstve a cestovaní som vôbec nepokročila a ešte sa mi do hlavy zavrtáva myšlienka, že by ma veľmi bavilo o tom prednášať. O cestovaní s batoľaťom, nie o tom, ako Adamka vychovávam. Každopádne som na to dosť nesmelá, takže dúfam, že myšlienka sa odkotúľa preč a ja budem mať čas premýšľať nad tým, ako to celé uchopím.

Neplánujem z toho vydať knihu, také ambície nemám. Len by sa mi páčilo mať ich v jednom krásnom dokumente a vždy keď sa ma niekto spýta, alebo možno keď raz budeme mať druhé dieťa, tak tam len nakuknem a nebudem musieť loviť v pamäti a poznámkach.

Čomu som definitívne prepadla je joga a až na občasné výnimky sa mi darí chodiť 3x týždenne. Stojku síce stále neviem bez pomoci spraviť, ale joga preniká do môjho života aj mimo hodiny v Yoga House. 

Takže som začiatkom roka som nakoniec spokojná, niektoré časti sa rozbehli viac ako som predpokladala, niektoré menej, ale keď to vezmem ako celok, spravila som oveľa väčší posun, než som si myslela, že za január stihnem. Najviac dominuje minimalizmus, v tesnom závese idú joga, stravovanie a otužovanie.

Ja myslím, že po tak úspešnom začiatku sa bude pokračovať ľahšie, takže február vitaj a ja si idem premyslieť, ktoré dni mi bude pôsť vyhovovať najviac. 

Zdroj fotiek (okrem úvodnej): pexels.com

Mohlo by sa Vám páčiť

3 komentáre

  • Odpovedať Andrea 4.2.2019 na 12:26

    Super článek, bavil mě moc a těším se na další. Jinak kdyby ses někdy chtěla rozepsat, zajímal by mě tvůj „denní režim“, jak si organizuješ čas, že toho tolik (a působí to, že nejen ledabyle ale opravdu kvalitně) stíháš 🙂

    • Odpovedať Orvokki 4.2.2019 na 13:34

      Ďakujem. Denný režim som už mala v pláne veľakrát, ale my máme každý deň iný, tak skôr premýšľam, ako uchopiť napríklad bežný týždeň. Takže v pláne to je a určite niečo budem písať aj v článku o diáry The Žurnál, ktorý mi teraz veľmi pomáha s organizáciou. Ale určite nestíham veľa, aspoň teda ja mám pocit, že ešte mám medzery kde by sa dalo zlepšiť. 😀

  • Odpovedať Jana 5.2.2019 na 16:57

    Souhlasím s Andreou 🙂 jak si organizovat čas s dítětem, aby to nebylo na jeho úkor? A ještě me zajímá, jakou jste vybrali školičku? 🙂 Díky a držím pěsti!

  • Zanechať odkaz

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.