Poznámka

Ilustrovaná cesta naprieč históriou

Peter Goes Cesta casem

Autor: Peter Goes
Názov: Cesta časem: Světové dějiny v obrazech
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 80
Orig. názov: Tijdlijn
Preklad: Veronika ter Harmsel Havlíková

. . .

Nedávno som sa rozplývala nad tenkou, no formátom veľkou a obsahom zaujímavou knihou Mapy. Dnes tu mám podobný počin a neviem sa naň vynadívať. Cestu časem som prečítala, prelistovala trikrát a je mi jasné, že sa k nej ešte niekoľkokrát vrátim, no to už spoločne s malým-veľkým čitateľom. Úprimne mu trošku závidím, že sa o histórií svetových dejín dozvie tak pútavou formou. A ja by som si dovtedy mala dejiny naštudovať, pretože mi je jasné, koľko otázok pritom padne.

Cesta časem začína Veľkým treskom a postupne sa cez prvé osídlenia a civilizácie dostáva k rôznym ríšam i národnostiam, nevynechá najdôležitejšie udalosti významných storočí, veľký priestor dostane 20. storočie a skončí v súčasnosti.

Dozviete sa, čo boli pterosaury, kedy vzniklo klinové písmo, ako sa volal meč, ktorý priniesol jeden starec Attilovi, ako to bolo z Inkmi a Aztékmi, ktoré storočie bolo storočím veľkých skladateľov, kedy sa objavil na plátne Mickey Mouse i kto vytvoril prvý animovaný zvukový film. Tých udalostí je tam naozaj veľa, kniha sa dá čítať opakovane a som si istá, že niečo nové prinesie aj dospelákom, ktorí už majú čo to načítané.

Cesta časem je nielen pre najmenších čitateľov, ale svoje si nájdu aj tí starší. Ideálna mi príde kombinácia, kedy si rodič číta s dieťaťom a spoločne spoznávajú históriu. Veľkoformátové ilustrácie zaujmú na prvý pohľad, texty nie sú dlhé ani nudné.

Jediné, čo by som knižke trošku vytkla, vzhľadom k tomu, že má osloviť aj deti, sú malé písmenká. Texty nie sú vyrovnané do riadkov, ale kopírujú jednotlivé obrázky. K tomu striedavo tmavé a svetlé pozadie, a čítanie môže drobcom robiť problém.

Inak je ale Cesta časem jedinečnou a originálne spracovanou knihou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej knižnici. Dokonalé mi príde, ako na seba jednotlivé ilustrácie naväzujú, takže tvoria časovú os. Skvelý je výber historických okamihov, skvelé sú aj obrázky, ktoré fungujú samostatne k textu i ako celok. No skrátka nádhera.

Marec je mesiac kníh, takže ak by každé dieťa vo vašej rodine malo dostať jedinú knihu, táto je ideálna voľba.

5/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín. Pokračuj v čítaní

Poznámka

Na materskej | týždeň tretí

Sobota

  • Víkend na Slovensku. Prvý večer sme boli u mojich rodičov, dnes sme sa presunuli k manželovým.
  • Strávili sme vyše dvoch hodín v Decodome, obchode s nábytkom. Našťastie je tam veľa gaučov a kresiel, takže ja som iba prichádzala s mojim názorom na vybrané farebné kombinácie a popritom sa presúvala z miesta na miesto, aby som našla to najpohodlnejšie. Našťastie nevyberali posteľ, to by som tam zaspala.
  • Okrem iného sme kúpili aj pekný fotorám na tehotenské a prvé malého fotky.
  • Chceli sme ísť aj do neďalekých kúpeľov, ale únava, málo času a skutočnosť, že tá voda je tam až nebezpečne teplá (a ja by som v nej bola schopná vydržať aj dve hodiny, čo asi nie je úplne bezpečné v takom pokročilom štádiu, obzvlášť ak neplánujem rodiť na Slovensku) rozhodli, že sme ostali doma.
    • Tak som zase pokročila so sci-fi Illuminae. Akurát ma to nebaví tak, ako som podľa nadšených recenzií očakávala.
  • Dočítala som Koncept kontinua: Hledání ztraceného štěstí pro nás a naše děti od Jean Liedloffovej. To ma tiež trošku sklamalo.

Nedeľa

  • V Topoľčanoch toho veľa nie je. Trávenie voľného času je pomerne obmedzené a mesto samo neponúka veľa historických či inak zaujímavých oblastí aspoň na prechádzky. Ale i tam som objavila miesto, kam si rada zájdem. Je to originálna kaviareň Eg café. Interiér by obstál aj vo veľkom meste ako Brno, plnom štýlových reštaurácií. Ponuka je skromná, ale kvalitná. Či už ide o drink, zákusok a vraj i káva je tam dobrá.
  • Rozčítala som Najděte si svého marťana od Mareka Hermana. Zatiaľ je to výborné. Rozhovor som spomínala už v minulom príspevku, ale nezaškodí si ho pripomenúť. Z dieťaťa sa stane dobrý človek, ak má spokojnú a milovanú mamu.
    • Dokonca som vytiahla pastelky a zýrazňovače na zaujímavé pasáže.
  • Poobede sme sadli do auta a vyrazili do Brna. Mám radosť, neporodila som na Slovensku.

Pondelok

  • Z môjho skorého vstávania majú brat i manžel obrovskú výhodu. Kým oni si zájdu ráno zaplávať, ja im pripravím raňajky a smoothie do práce.
  • Keď všetci odišli z domu, pustila som sa trochu do práce, trochu do upratovania a trochu do nákupov. Dokonca som vyše hodiny volala s mamou a podobne dlho si zdriemla. Náročný deň, čo vám budem hovoriť.
  • Stihla som pripraviť čokoládovú paleo tortu (recept na paleolifestyle.cz). Nestihla som si ísť zaplávať. Neskutočné, ako mi všetko trvá a to čo som inokedy stihla za jeden deň, dám teraz pomaly za celý týždeň.

Utorok

  • 11 rokov. Pred jedenástimi rokmi sme s Marekom začali spolu chodiť. Na jednej strane mi to príde ako včera, na strane druhej mám pocit, že je to celá večnosť. Som za náš vzťah veľmi rada, neskutočne veľa nás naučil. Bez pochýb môžem povedať, že je ešte krajší, intenzívnejší a silnejší, ako na začiatku a nemenila by som za nič na svete.
  • Keďže mám tri týždne do termínu, predĺžený víkend sme radšej vynechali. Zašli sme iba na sushi a polievku miso do Umami.
    • Manžel dostal, okrem iného, aj komiks Wonder Woman. A sám si ešte vybral Ready player one. Kým Wonder Woman som rozčítala už v autobuse na ceste domov, Ready player one chcel v angličtine, takže to mu čítať nebudem.
  • The Sims 4 je v akcii. 22 €. Chcem si hru zahrať odkedy vyšla, takže konečne prišla ta správna chvíľa. Do pôrodu tri týždne, to by som mohla pár domov stihnúť postaviť a zariadiť.

Streda

  • Dnešok som strávila najmä prácou. Bazén plný, doma upratané, hrať sa mi nechcelo, čítať tiež nie. Tak som pracovala.

Štvrtok

  • Mám za sebou prvý monitor. Odteraz naň budem chodiť každý týždeň až do termínu a pri samotnom pôrode, počas I. doby pôrodnej, sa robí myslím každé tri hodiny. Merajú sa odozvy mojej maternice a malého srdiečka. Predtým som si dala ovocný džús a kokosovú tyčinku, takže malý bol zobudený a kopal. Čo je žiadúce, inak by ho museli zobudiť. Naopak moja maternica neprejavuje žiadne známky kontrakcií. Čo je tiež žiadúce, inak by to mohlo signalizovať blížiaci sa pôrod. Takže záznam máme obaja ukážkový, stačilo 20 minút a poslali nás ešte na vyšetrenie k doktorovi.
  •  Ale to bola len rýchlovka, kde sa merali bežné veci ako tlak, váha atď. Skontroloval polohu malého, stále, už dva mesiace, je hlavičkou dolu. Aj to je žiadúce.
    • Každopádne, na predčasný pôrod to vraj nevyzerá. Malému je u mňa dobre.
  • Poobede som mala ísť do Prahy na stretnutie blogerov, lenže hoci samotné návštevy vyšetrení netrvali dlho, to čakanie predtým sa natiahlo o viac, ako som potrebovala. A tak som autobus o druhej nestihla, hoci som si dávala viac ako hodinovú rezervu a gynekologické centrum nie je ďaleko od autobusovej stanice.
  • Aby mi nebolo ľúto, s manželom sme aspoň zašli na neskorý obed do Rebio. Mne tam chutí stále viac. Asi preto, že nemám už moc chuť na mäso a tam varia vegetariánsky. Asi preto, že mám viac chuť na sladké a tam nemám so špaldovými palacinkami pocit, že jem niečo nezdravé.
  • A malému sme v Tchibo kúpili zvieratka do vane. Ktoré ešte pár mesiacov nebude potrebovať, ale keď mne sa tak páčili. Za ten ukážkový monitor si ich zaslúžil. A ja tiež.
  • Zastavili sme sa aj v kreatívnom hobby obchode. Dostala som totiž nápad, že kolotoč nad postieľku pre malého vyrobím sama. Budúci týždeň sa do toho pustím.

Piatok

  • Zasadila som žeruchu. Ide jar, na okne je už dostatok slnka, žerucha má veľa vitamínu C a nemusím stále len reďkovky, kaleráb a pažitku jesť.
  • Pripravila som skvelý puding. Pretože naň mám týždeň chuť. Nakoniec som kvôli nemu išla do obchodu, aby bol aj s jahodami a šľahačkou.
    • Pri ceste do obchodu som si uvedomila, že každým dňom robím novší a novší rekord. Žiaľ, je to v disciplíne o najpomalšiu chôdzu. 650 metrov, ale pocitovo ako keby zabehnem pol maratón.
  • Ráno som poupratovala a oprala, ale potom mi ostalo horšie a na dve hodiny som zaspala.
  • Na víkend k nám prišli známi, malý od nich dostal knižku. Hilda a začarovaná krajina od slovenskej autorky Radoslavy Kabaňovej. Je síce až pre väčšie deti, ale má krátke kapitoly, môžem mu ju čítať pred spaním.
Poznámka

Na materskej | týždeň druhý

Sobota

  • Mala som pravdu, manželov príchod krátko po jednej v noci ma prebudil. Kým on sa ani nevybalil a zaspal prakticky okamžite, ja som sa ešte dve hodiny striedavo snažila zaspať alebo prechádzala po byte, lebo sa mi nedalo zaspať.
    • Ale priniesol mi dve výborné čokolády a väčšie balenia môjho obľúbeného Ferrero Rocher.
  • A ráno od siedmej hore. Prečo? No aspoň pomaly zisťujem, aké je to fungovať s nedostatkom spánku.
  • Poobede sme zašli do pôrodnice. Nie že by sa malý chystal predčasne na svet, ale chceli sme vidieť priestory, tak sme využili informačné stretnutie, ktoré FN Bohunice budúcim rodičkám a prípadne i partnerom poskytuje.
    • Prekvapilo ma, že takmer všetky ženy mali aj partnerský doprovod. Otec pri pôrode sa zdá byť naozaj bežná skutočnosť.
    • Prekvapilo ma, ako ticho a kľudne tam je. Neviem prečo som očakávala zúfalý krik rodiacich žien a prvý plač novorodencov. Dieťa sme počuli iba jedno a aj to na oddelení šestonedelia.
    • Potvrdila som si, že si nemusím písať pôrodné priania, pretože Bohunice sú prirodzeným pôrodom naklonené a ak nie je potrebné, tak do pôrodu nezasahujú, ani ho neurýchľujú. S pôrodnou asistentkou si snáď stihneme povedať, čomu sa nebránim a čo by som chcela v najnutnejšom prípade, manžel je s tým oboznámený tiež, takže verím, že môj pôrod dopadne dobre a budem naň spomínať s radosťou, a nie ako na nepríjemný zážitok, ktorý vyvážilo len to, že máme zdravé dieťa.
    • Nadštandard s vaňou ma stále láka. Na jednej strane verím, že pôrod nebude trvať neznesiteľne dlho a sprcha mi bude stačiť, na druhej strane tá predstava, že môžem byť počas najväčších kontrakcií ponorená v teplej vode… Ale to sa asi rozhodne až v deň D.
  • Po viac ako dvojhodinovej prednáške a prehliadke sme zašli na neskorý obed. Opäť do Rebio, reštaurácie, kde varia zdravo a veľmi nám tam chutí.
  • A o šiestej sme sedeli v kine na John Wick: Chapter 2. Aj druhýkrát v jednom týždni ma to bavilo.

Nedeľa

  • Aj sme trochu premýšľali, že by sme šli na bazén, ale lenivá nedeľa doma znie lepšie. Ja mám v pláne ísť zaplávať cez týždeň, tak to zas nemusím preháňať.
  • Podarilo sa mi spraviť výborné smoothie. Darí sa mi lepšie kombinovať ovocie a zeleninu, ešte pár týždňov a vychytám to dokonalo. Snáď. Vďaka knihe České smoothie za inšpirácie.
  • Zvyšujem dávku čaju z malinových listov na dve šálky denne.
    • O maliníku a drvených ľanových semiačkach sa hovorí, že uľahčujú pôrod. Áno prosím, aj keby to má byť iba placebo, verím tomu. A naviac mi chutia. Semiačka miešam do müsli alebo smoothie, čaj nemusím ani sladiť. Síce odhadujem, že až sa ďalší týždeň dostanem na tri šálky denne, ho budem mať plné zuby, ale čo by som nespravila pre minimálne dobrý pocit?
  • Dve hodiny som strávila prácou a v priebehu dňa pokročila s Dům za zdí od Davida Mitchella.
  • Manžel spravil na večeru výborného lososa s chrumkavým ružičkovým kelom.
    • V tehotenstve som si viac zamilovala zeleninu. Reďkovky, ružičkový kel, kaleráb a pažitka sú TOP. V tesnom závese ide mrkva a baby karotka. Z ovocia vedie mango, ale keďže je ťažšie zohnať správne dozretý kus za prijateľnú cestu, dopriavam si ho menej často, ako by som chcela. V miske s ovocím ale nikdy nechýbajú banány, mandarínky, kiwi a jablká.
  • Uvedomila som si, že som počas tehotenstva pribrala 20 kg. A je mi to jedno. Viem, že to pôjde rýchlo dole, pocitovo sa na takmer 90 kg necítim a najmä to ani nie je na mne veľmi poznať. Tak by ma celkom zaujímalo, kde sa tie kilogramy schovávajú.

Pondelok

  • Plávanie ma baví stále viac. Ale dala som si len pol kilometra, ešte ma čakala dlhšia chôdza, nepotrebovala som večer zaspať o šiestej a potom od polnoci strašiť.
    • Stále nemám sandále na bazén a teda ani do pôrodnice, ale kašlem na ne, budem chodiť na boso.
  • Máme objednanú autosedačku – vajíčko. Jupí a konečne. Nakoniec sme sa rozhodli pre Kiddy Evoluna I-Size 2017 v odtieni Night Blue. Porovnávali sme s BeSafe iZi Go, ale Kiddy bude lepšie vyhovovať nášmu životnému štýlu. A je krajšia.
  • Tej chôdze bolo nakoniec viac ako dosť, zastavili sme sa ešte v Lidl, kúpili napríklad jahody, ale keď som prišla domov, len som vyložila nohy a sedela. Vyčerpávajúce!
  • Dočítala som Dům za zdí  (slabšie, ako som si myslela) a rozčítala Hledání modré od Lois Lowryovej, autorky dystopie Dárce.

Utorok

  • Posledná seanca u kozmetičky. Mám tie každomesačné návštevy spojené s čistením a masážou tváre i dekoltu rada. Skvelý relax. Akurát teraz už hodinové ležanie nie je moc príjemné. I tak som odchádzala odpočinutá a rovnako ako u kaderníčky, som zvedavá, kedy sa mi popri kojencovi bude dať prísť znova.
  • Na obed sme boli v novej gréckej reštaurácie Cosmopolis v centre Brna. Varia tam výborne, určite si zájdite, ak vám je ich kuchyňa blízka.
  • Preventívka u zubárky dopadla výborne, tehotenstvo mi zuby nezničilo. Len teda osmička stále rastie. Našťastie nebolí, takže ak to vydrží, von pôjde až na jeseň.
  • Poobedie som strávila u manžela v práci. Od kolegu, ktorý sa vrátil z dovolenky na Aljaške, sme pre malého dostali nádherne ilustrovanú detskú knižku Bear Hugs.
  • A večer znova do kina, na Logan: Wolverine. Drobné odporúčanie. Film je to super, ale je lepšie poznať aj tie predchádzajúce. Priznávam, že občas som bola stratená a som si istá, že by sa mi páčil viac, ak by som po celý čas vedela, čo sa stalo v minulosti.
  • Mám pocit, že malý miluje akčné filmy, na ktoré sme posledné týždne chodili. Akurát si z nich odnáša tie bojové scény a potom ich trénuje v mojom brušku. Dnes večer mal mimoriadne aktívnu hodinku. Videla som uňho všeličo, ale i tak ma stále prekvapuje.

Streda

  • Volali kvôli autosedačke, naša vybraná farba by bola za 6-8 týždňov. No, termín mám za štyri, takže vyberáme inú. Ďalšie dve farby sú na tom rovnako, boli by pre nás príliš neskoro. Nakoniec sme sa zhodli na skladovke v odtieni Nougat Brown. Doma po rozbalení sa zhodujeme, že je to dosť krásna farba. A vlastne i malému trochu závidíme, akú fajnovú sedačku bude mať.
    • Samozrejme, naplánovať sa to nedá, ale ak okolnosti dovolia, chceme cestovať. Sprvu po okolí, Česko, Slovensko, časom pridáme ďalšie susedné štáty. Viem si predstaviť dva týždne v Alpách a po sezóne ísť aj pri more. Tak preto sme do sedačky pomerne zainvestovali.
  • Posledná vec, ktorá nám chýbala, nebola autosedačka, ale kýblik na látkove plienky. Ale na záver máme aj ten. Teraz je to snáď naozaj všetko.
  • Bazén obsadený, respektíve keď boli voľné všetky dráhy, nebol voľný relaxačný bazén, takže plávanie nakoniec vynechávam. No chýba mi to.

Štvrtok

  • Rozhodla som sa zájsť do práce. Na recepcii ma čakal balíček (papierová kniha Dobří sousedé), chcela som pozrieť nové kancelárie, kam sa tím presunul pár dní po mojom nástupe na materskú. A vraj ma tam čaká niečo málo k MDŽ.
  • V práci som nakoniec strávila takmer šesť hodín.
  • A ostala by som aj dlhšie, ale vo Vanda Store sme mali pripravenú tašku na kočík. Balím do nej veci na pôrodný box, takže som rada, že to stihli. Mala prísť koncom januára, ale nejak sa im to zdržalo. Našťastie už je doma, ja som zbalená a pripravená, pôrod môže prísť kedykoľvek.
  • O ktorom som si myslela, že asi aj príde. Keď som išla z práce, aby mi trolejbus nezatvoril dvere pred nosom, posledných pár krokov som pridala do kroku. Taký svižnejší doskok, ktorý nenaznačoval nič strašidelné. Keď som ale vystúpila z MHD, do obchodu vzdialenom 129 metrov, som takmer nedošla. Taká bolesť, tlak a neviem čo ešte. Našťastie ma na zástavke čakal manžel a po ceste podopieral. Zobrali sme tašku a musel pre nás prísť brat autom.
  • Takže celý večer nohy hore, nič nerobiť a odpočívať. Robilo mi problém sa otočiť z boku na bok, postaviť sa a o chôdzi ani nehovorím. Asi prvýkrát v tehotenstve som dostala strach. A tá bolesť!

Piatok

  • Našťastie nešlo o nič vážne. Do rána som nejako zvládla, žiadne komplikácie neprišli, tlaky i bolesť postupne poľavili, malý kopal tak ako zvyčajne. Ani na pohotovosť nebolo treba ísť.
  • Do tretej poobede som prakticky iba presedela v kresle, čítala knihu a na hodinku si išla pospať. Nechcela som to podceniť.
  • O tretej som usúdila, že naozaj nič nehrozí, takže sme namontovali sedačku do auta, do kufra hodili tašky pripravené do pôrodnice (pre istotu) a vyrazili smer Slovensko.
    • Síce sa mi veľmi nechcelo, v aute je to nepohodlné, ale aspoň sme strávili víkend s časťou rodiny.
  • A prišli mi knižky od manžela! Objednala som ich v utorok, Host mal 30 % zľavu na ich e-shope, tak že keď bolo to MDŽ. (Kuk na HOSTovské knižné novinky.)
  • Novú knižku mám aj od brata. Najděte si svého marťana. Nedávno som čítala výborný rozhovor s psychológom Marekom Hermanom – Z dieťaťa sa stane dobrý človek, ak má spokojnú a milovanú mamu. Keďže sa mi páčilo, o čom a ako rozprával, nebolo treba dlho nad knihou váhať. Dostane prioritu, chcela by som ju stihnúť prečítať ešte do pôrodu.
Poznámka

HOSTovské knižné novinky

Nové knihy, to ja môžem. Najmä ak sú z obľúbených nakladateľstiev, krátko po vydaní a naviac s krásnou zľavou. Dnes to bude o piatich novinkách. Novinkách v mojej knižnici a zároveň tohtoročných novinkách z HOSTu. Jednu mám doma už dva týždne, ďalšie štyri prišli dnes. Darček k MDŽ. Všetky od manžela. Trošku ma tými knihami rozmaznáva, ale kto by sa bránil?

Ak sa vám niekedy dostala do rúk kniha brnenského nakladateľstva HOST, viete, že vydávajú knihy nie len pútavé, ale i kvalitne preložené a graficky vymazlené. Je mi jasné, že k týmto kúskom sa tak skoro nedostanem, do pôrodu by som rada dočítala rozčítané a tých mám viac ako desať. A už iba mesiac času. Ale nechám si ich odložené niekde na očiach, aby sa na ne dostalo čo najskôr.

Amerikána mi anotáciou okamžite pripomenula román Touhy Džendeho Džongy. Hana je od českej autorky a českí spisovatelia píšu výborne. Kouzelníkův únik z reality ma zaujal na nedávnom Severskom literárnom salóne. Ďalší feel-good román zo Švédska? Áno, prosím! (Čtenáři z Broken Wheel doporučují ste už čítali, všakže?). Jackaby bol pred rokom skvelým prekvapením. Takže pokračovanie Případ ukradeného zubu bolo jasné must have. A tak isto Pojď sem, ať ti můžu dát pusu. Griet Op de Beecková ma svojou predchádzajúcou knihou Výš než v sedmém nebi maximálne dostala, preto som ďalšiu jej knihu potrebovala. Pokračuj v čítaní

Poznámka

8 lepších (i slabších) knižných tipov

Od začiatku roka sa snažím čítať veľa, aj keď mi to nejde tak, ako som si pôvodne plánovala. Síce mám podľa Goodreads náskok, ale je mi jasné, že sa blíži doba, kedy budem s láskou hľadieť na spiaceho syna, než na rozčítanú knihu. Viac ma prekvapuje, že čítaniu dám maximálne hodinu. Potom som buď unavená, bolia ma oči alebo sa mi len nechce. Prečítať knihu za jeden večer? To už sa dávno nestalo.

A preto si vyberám knihy kratšie. Ideálne do 250 strán. Poviedky a komiksy. Za posledných 10 týždňov som okrem kníh, ktoré som už v predchádzajúcich článkoch spomínala, prečítala aj týchto osem knižiek. Na samostatný článok to opäť nie je, ale rada by som vám o nich dala vedieť. Väčšinou ma totiž veľmi bavili a stoja za ďalšiu pozornosť.

Rober Fulghum – Poprask v sýrové uličce

V supermarketu jsem zahlédl známou, opravdu dávnou známou. Připlížil jsem se k ní zezadu, zakryl jí oči a řekl: „Kdo je to?“ Zlehka mi dala ruce dolů, otočila se a řekla naprosto nevzrušeně: „Vy se teda seznamujete hodně zajímavě, ale já vás znám. Teda vaše knížky.“

Prvá kniha, ktorú som v tomto roku prečítala. Pekne prvého, pretože ako na Nový rok, tak po celý rok. Vraj. Fulghuma mám rada. Píše krásne. Príjemne. Rozosmeje. Pohladí na duši. Má cit pre jazyk. Vie pozorovať. Čítať jeho poviedky a príbehy je radosť. Poprask v sýrové uličce je radosť.

Prvú knihu v roku sa snažím vyberať čo najlepšie. Aby bola pohodová, bavila ma, nie moc dlhá a aby som na ňu rada spomínala aj po ďalších desiatich prečítaných príbehoch. Tento rok mi to vyšlo. (Aj minulý s P.S. od Ani Geislerovej). Pozerám, že mám v Kindle ešte Fulghumov román Drž mě pevně, miluj mě zlehka. Keď Jitku (holkamodrookata.blogspot.cz) nalákal na hodiny tanga, tak to nemôže byť zlá kniha a zlý autor.

Na procházce v parku jsem si všiml černého MG TC ve vynikajícím stavu. (Pokud byste snad nevěděli, co to je, tak vězte, že model anglické automobilky Morris Motors, malý dvousedadlový kabriolet, drátěná kola, čalounění z červené kůže, řemen přes kapotu.) Moc pěkný sporťáček. Stál u něho pán, postarší, ale pořád ještě ve formě. „Závidím vám to vaše auto. Klasika.“ „Koupil jsem ho, když jsem se ženil.“ Zdvihl ze sedadla fotografii v rámečku. „Tady jsme. A ještě pořád tu jsme. Padesát let mám stejné auto a stejnou ženu.“ „Jak jste to dokázal?“ zeptal jsem se. „Voskuju a leštím, pravidelná údržba, občas jedeme na výlet, ale jinak pěkně zakrývat a držet pod střechou… a nikdy k tomu nikoho nepouštět.“ Netušil jsem, jestli mluví o autu, o své ženě, nebo o obojím. Bál jsem se ho zeptat. Ale nakonec jsem to udělal. Byl to Hráč – skvěle ten dvojsmysl lapil jako poskakující baseballový míček a s lehkým úsměvem pronesl: „Oboje.“

Chodím po světě a hledám Hráče. Lidi, kteří v sobě mají pošetilou radost. Lidi, díky nimž je žal na tomto světě ještě docela snesitelný. Jejich smích prosvětluje temnou zimu.

5/5

Péter Gárdos – Horečka nad ránem

Prežil koncentraťný tábor Bergen-Beslen, zvládol cestu do Švédska, kde sa mal uzdraviť. Mal začať nový život, namiesto toho počuje neúprosnú diagnózu. Ostáva mu pol rok života. Maďarský básnik a novinár Miklós sa nehodlá vzdať len tak. Píše sa rok 1945 a on napíše viac ako stovke krajankám, ktoré sa, rovnako ako on, vo Švédsku zotavujú. Odpíše mu viacero z nich, ale iba s jednou prerastie obyčajná konverzácia do niečoho viac. Skutočný príbeh Miklósa a Agnes zbeletrizoval ich vlastný syn Péter Gárdos.

Horečka nad ránem je krásne i smutné čítanie zároveň. Je iným povojnovým príbehom, než býva bežne, je iným príbehom o láske, než býva zvykom. Má aj slabšie miesta, to vám zas nebudem klamať, ale vo výsledku je to jedno. Proste krásny príbeh o láske v povojnových časoch.

4/5

Atiq Rahimi – Kameň trpezlivosti

Krátky a pomalý monológ ženy starajúcej sa o svojho muža. Po zranení v boji upadol do kómy, nekomunikuje, nevníma, je odkázaný iba na ňu. Ale ona nevládze. Žije vo vojnou zmietanej krajine, kultúre, kde ženy nemajú práva, aké si zaslúžia. Postupne odhaľuje svoje tajomstvá, minulosť a život. Svojmu mužovi, čitateľom, ale svojim spôsobom ich priznáva aj sama sebe. Nepochybne je to silná žena, ale ako dlho vydrží starať sa o polomŕtveho manžela, keď nádej je v nedohľadne a chýbajú aj základné lieky?

Kameň trpezlivosti sa mi nečítal ľahko, no každou stranou som bola zvedavšia a zvedavšia, kam až obetavosť ženy zájde, a čo zo svojej minulosti ešte prezradí.

4/5

Kateřina Dubská – Malé zázraky

Mám veľmi rada román Člověk Gabriel od Kateřiny Dubskej. Je to jedna z prvých českých autoriek, ktoré sa ku mne dostali a ja som začala objavovať kvality a krásu súčasnej českej literatúry. Neviem sa dočkať, kedy prečítam jej druhý román s názvom Dcery, ale zatiaľ som trochu predbehla a uprednostnila kratšie a novšie poviedky. Aká škoda, že ma vo výsledku tak sklamali. Po kráse príbehu a jazyka v jej prvotine som mala príliš veľké očakávania. Lenže Malé zázraky sú až príliš obyčajné.

Na poviedkach je nešťastné aj to, že viete, ako skončia. Dvanásť príbehov, dvanásť ľudských osudov, kedy sa zdá byť všetko stratené, no stačí drobná zmena a všetko môže byť inak. Lepšie. Netají sa tým anotácia, ani autorka v úvode knihy. A tak po druhom-treťom príbehu nastane pocit, že vás to vlastne ani neláka čítať ďalej. Možno, ak v svojom živote hľadáte nejaké svetielko nádeje, uistenie, že nech je akokoľvek, môže byť, určite bude, aj lepšie, vtedy vás kniha pohltí, nepustí a stane sa vám akousi útechou. Ale ak ste šťastní, tak skutočne, úprimne, baví vás život, rodina i práca, plníte si sny, ste na seba hrdí, neopustilo vás zdravie, tak vtedy Malé zázraky nefungujú. A sú len obyčajným čítaním.

3/5

Philippa Rice – Slaďák

Krátke, ilustrované, nežné. O tom, čo robí lásku láskou a vzťah vzťahom. Že je to celé o drobnostiach, každodennostiach, milých pozornostiach. Skromné obrazy a minimum textu. Prelistované za pár minút. Ale úsmev na tvári ostane ešte dlho.

4/5

Mariana Enríquez – Co nám oheň vzal

35 mrtvých, Šest dní hněvu a teraz Co nám oheň vzal. Ďalšia kniha z HOSTu, ktorá ma odzbrojila jazykom, prostredím a mimoriadnym príbehom. Drsné a svojim spôsobom skutočné. Kým v prvých dvoch knihách, ktoré vám rozhodne odporúčam, patria k mojim TOP, išlo o komplexný príbeh, Co nám oheň vzal sú poviedky. Zmes fantázie i realizmu v rôznorodých príbehoch. Odvážnych, smutných, škaredých i bežných. Žiaden nie je taký, ako predchádzajúci, každý má niečo do seba, každý z nich prekvapí, občas šokuje.

Autorka je surová, sype to na vás vetu za vetou, nedáva si pozor na opisy ani prostredie, neprikrášľuje, neospravedlňuje. Dokonca sa ani nesnaží ohromiť. Píše tak, aby čo najvernejšie ukázala inú tvár nášho sveta. Tú špinavšiu. Argentína tak, ako ju nechcete poznať. Čo ale chcete, je prečítať si túto knihu.

5/5

Art Spiegelman – Maus

Minulý rok sa nejedenkrát presvedčila, že komiks je žáner, ktorý má čo ponúknuť. Že to nie sú len tak nejaké obrázky s bublinkami a textom. A že niektorým príbehom komiksové spracovanie pristane.

O holokauste sa toho napísalo veľa. Čo rozhodne nie je na škodu. Maus nie je iba ďalším príbehom v rade. Teda vlastne je, ale ako mnoho ďalších, aj tento stojí za prečítanie. Aj keď máte pocit, že tých kníh ste už prečítali veľa. O hrôzach, ktoré sa stali v našej nie tak dávnej minulosti a môžu sa kedykoľvek opakovať, nie je nikdy na škodu vedieť, čítať, informovať a rozprávať. Pripomínať ich, aby sa na ne nezabudlo a najmä sa nestali znova.

Art Spiegelman nahradil ľudí zvieratami, zobral príbeh svojho otca, zakomponoval proces tvorby a vznikol Maus. Komiks, ktorý mi odporúčalo tak veľa ľudí, že ho nešlo ignorovať. Oceňujem úprimnosť. To, ako syn videl svojho otca. To ako prirodzene ukázal, čo môže pobyt v koncentračnom tábore spraviť s psychikou človeka a ako sa vtedajšie podmienky podpísali na jeho správaní aj desiatky rokov po vojne. A v neposlednom rade oceňujem netradičné spracovanie.

Mimochodom, autor za knihu získal Pulitzerovú cenu.

4/5

David Mitchell – Dům za zdí

David Mitchell je bezpochyby briliantný spisovateľ, čo mne dokázal Atlasom mrakov. A určite sa chystám na ostatné jeho romány. Ale predtým som chcela niečo kratšie. V kníhkupectvách nedávno pristála pomerne útla novinka Dům za zdí. „Zložito prepracovaný román rozkročený cez päť desaťročí, od konca sedemdesiatych rokov do súčasnosti, ktorý preskakuje z jedného žánru do druhého a ozlomkrky sa rúti k ohromujúcemu záveru, vás vtiahne do pozoruhodného sveta, kde starý príbeh o strašidelnom dome dostáva nový rozmer.“

To znelo lákavo. Aj meno na obálke znelo lákavo. Ale samotný príbeh už tak lákavý nie je. Vlastne som pomerne skoro začínala tušiť, že toto nie je nič pre mňa. Ani záver to nijak nezlepšil. Skôr naopak. Akési prekomplikované, mätúce, nezaujímavé. Ešteže Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta, román, ktorý na mňa pozerá z knižnice, má lepšie hodnotenia.

2/5


Poznámka

Na materskej | týždeň prvý

Predvečer

  • Natešená na nastávajúce zmeny a hromadu voľného času som samou radosťou prerobila knižnicu. Výsledok nájdete v článku Farebná knižnica. Do toho som v aktívnom móde vyupratovala polovicu bytu.

Sobota – deň prvý

  • Upratovanie som si mohla odpustiť, vážne netuším, čo budem dnes robiť. Manžel je celý víkend na Slovensku, naviac ma z prehnanej aktivity bolia kríže.
  • Ráno som dočítala výborný thriller Dobří sousedé a priniesla si obrovské raňajky do postele.
  • Dostala som chuť na tvarohový koláčik. Nedošlo mi, že je sobota a v Sklizeno ho mať nebudú. Tak som si po ceste kúpila aspoň tulipány.
  • Mamina mi volá, že čoskoro bude v Brne. Ide ešte s pár ľuďmi za kultúrou do Bobycentra, ale doobeda má čas, tak sa zastaví. Svojim spôsobom ma zachraňuje, pretože má lístok naviac, takže môžem ísť s nimi. Zisťujem, že sa jedná o Angeliku, muzikál Michala Davida. Nie som si istá, či som správna cieľová skupina. O tretej som si istá, že nie som cieľová skupina. Muzikál ma nebaví, tie akože vtipné vsuvky dvoch pánov mi prídu trápne, tance nezaujímavé a zvuk bol príliš nahlas. To sa nepáči malému, ktorý väčšinu času znepokojene kopal. Počas najhlasnejších spevov odchádzam na chodbu, aby som malého netrápila. Našťastie ho to upokojí. Záverečné spevy i potlesk strávime tiež na chodbe, toto už nezvládali ani moje uši.
  • Večer rozčítam skvelé poviedky Co nám oheň vzal. Je jedenásť hodín, už som bola unavená, lenže začala malého hodinka. Tak mu púšťam Siu, to on rád. On si tancuje, ja si čítam. O polnoci obaja zaspíme.

Nedeľa

  • Konečne zisťujem, čo sú to poriadne tehotenské kŕče v lýtkach. Tak rýchlo som sa zo spánku neprebrala a neposadila už pekných pár mesiacov. Zisťujem, ako doplniť horčík zo stravy.
  • Rozhodla som sa stráviť celý deň v posteli. Čítam poviedky, brúzdam internetom, prechádzam blogy, pripravujem nejaké príspevky, volám s manželom.
  • Poobedie sa rozhodnem stráviť užitočne a idem pracovať. Okrem full-time práce mám ešte jednu víkendovku a keďže je to nenáročná práca spojená s testovaním stránky a aplikácie na mobile a notebooku, ani nemusím opustiť posteľ. Naviac mi to zabralo len dve hodiny.
  • Večer sa vrátil manžel. Chceli sme ísť do kina, ale je tak unavený, že radšej spolu leňošíme a bavíme sa na malého kopancoch. Naviac dostáva štikavku, tak ju konečne manželovi ukážem, ako sa mi nadvihuje celá ľavá časť bruška.

Pondelok

  • Manžel ostáva doma, takže si užívame jeden druhého a robíme spoločný obed. Večer odlieta pracovne do Madridu, až do piatku budem sama doma. Ak by ma kvôli cestovaniu v dopravných prostriedkov, či už autá alebo lietadla, tak nebolel chrbát, išla by som s ním. Hoci, v 35tt ma už do lietadla asi ani nepustia. No Španielsko mu trošku závidím, je tam krásne a hneď by som sa tam išla pozrieť znova.
  • Kým on cestuje na letisko do Bratislavy, ja idem s bratom do kina na John Wick 2. Je to tak skvelý film, že cez víkend pôjdem s manželom znova. Nesmiem zabudnúť rezervovať lístky.
  • Po kine zapínam Kindle a dočítam posledné poviedky, popritom hádžem očko na flightradar24.com a sledujem, kde sa nachádza lietadlo FR2516.

Utorok

  • Idem si zaplávať, pretože mi došli nápady, čo by som mohla doma robiť. Naviac si potrebujem kúpiť nekĺzavé sandále do pôrodnice (a vlastne i na bazén sa hodia).
    • Zabudla som si hrebeň, fén i krém na tvár.
  • Sandále som nezohnala, v Tescu sa mi zasekol samoobslužný scanner a neskôr i váha pri samoobslužných pokladniach. Po dlhšej dobe vyrazím osobne nakupovať a hneď také problémy. Ostávam pri objednávke z Rohlíku.
  • Ale zaplávala som pol kilometra za 20 minút. A bolo to úžasné, musím využiť to voľno čo mám a chodiť čo najčastejšie.
  • Akurát tá únava. V priebehu dňa som dvakrát spala.
  • Večer idem na Severský literární salón. Moravsko zemskú knižnicu nemám ďaleko a minulý rok ma táto akcia veľmi bavila. Tento rok sa začalo s predstavovaním severských noviniek. Naviac som vyhrala knihu a kúpila si štýlovú plátenku, takže maximálna spokojnosť.

Streda

  • Nechápem, ako je možné, že sa zobudím, som dve-tri hodiny hore (aj to v posteli) a potrebujem zase spať. Ja viem, že posledné týždne tehotenstva sú náročné, ale až tak? Veď som nič nespravila!
  • Iba rozčítala komiks Maus. A večer dočítala.
  • Po štyroch dňoch začínam znova pracovať. Je 1. marca, vybavila som si dohodu a až do pôrodu môžem robiť približne 20 hodín týždenne. Na dnes nemám aj tak nič iné naplánované, takže aspoň mi čas utečie rýchlejšie.
  • Poobede mi posiela email fotografka, že máme pripravené fotky a DVD z tehotenského fotenia. Práca neutečie, sadám na najbližší trolejbus a idem pre ne.
  • A keď už som v meste, zájdem kúpiť nejaké darčeky pre moju i manželovu maminu, pretože sa blíži deň žien. A radosť spravím samozrejme aj sebe.
  • Zistila som, že chodiť okolo pekárne Panos je pre mňa nebezpečné. Milujem ich nugátové minikoblížky.

Štvrtok

  • Ráno mám posledné sedenie u kaderníčky pred pôrodom. Doplniť farbu, trošku zastrihnúť. Som zvedavá, kedy si popri malom nájdem čas na ďalšiu dvojhodinovú návštevu.
  • Obed si dávam vo výbornej bio vegetariánskej reštaurácii, ktorú sme s manželom nedávno objavili. Palacinky s čokoládou a pomarančovo-mangový fresh k tomu. Mňam.
  • Odtiaľ rovno do tehotenskej poradne na ďalšiu kontrolu. Už tradične je s malým všetko v najlepšom poriadku. Rastie ukážkovo, ja nemám prakticky žiadne problémy typu opuchy, nevoľnosti, neidentifikovateľné bolesti, tvrdnutie brucha, zmeny tlaku atď. Ale mám už tradične málo železa, takže dostávam tabletky. Odnášam si pravdepodobne poslednú fotku z ultrazvuku, pochybujem, že sa tam nabudúce ešte zmestí. A o dva týždne idem už na prvý približne 20 minútový monitor.
  • Z celého pol dňa som taká unavená, že z knihy Frankieho otázky před spaním prečítam len pár strán. Už by som rada vedela, ako to skončí.

Piatok

  • Opäť sa budím zbytočne skoro. Myslím, že malý ma už pripravuje na nepravidelný režim a nedostatok spánku. Nuž, vždy lepšie ako do toho skočiť po hlave.
  • Na bazéne som si dala o 100 metrov viac ako v utorok. Vo vode sa cítim úžasne, dokážem sa bez problémov hýbať, nič ma netlačí, neťahá, malému sa očividne tiež páči. Škoda, že sa nedá tehotenstvom preplávať.
    • Zabudla som si fén, gumičku do vlasov, vodu na pitie a stále nemám vhodné sandále. Do pôrodu to snáď vychytám.
  • Nakupovať sa mi nechcelo, takže lenivo objednávam z Rohlík.cz a nechám si nákup vyniesť až do bytu. Ale keď ma kuriéri vidia s tým bruchom, ani mi nedovolia zobrať čo i len jednu tašku.
  • Manžel sa vráti až o jednej v noci, ale povedala som si, že vydržím, nezaspím a privítam ho.
  • Takže som znova upratovala, spravila marhuľový puding s ovocím, pozrela si prvý diel Johna Wicka (stále je to dobré), pracovala a asi pol hodiny premýšľala, čo by som si zahrala. Nakoniec som to vzdala, pretože The Sims 4 som na Steame nenašla (no on manžel hráva trošku akčnejšie hry, takže v jeho knižnici je asi len jediná stratégia a aj to tá, ktorú som tam sama chcela. Age of Empires II. Lenže ja chcem dnes stavať domček a nie dobíjať civilizácie.)
  • A stále je iba osem hodín večer. Manželove lietadlo sa ešte len blíži k Bratislave, potom sa musí presunúť na stanicu, počkať na spoj a dopraviť do Brna. Zvládnem približne 70 strán z knihy Dům za zdí od Davida Mitchella a o desiatej idem spať. Však mňa to zobudí, keď odomkne dvere.
Poznámka

Na materskej | úvod

Foto: Marcela Kramářová (www.mimiatelier-brno.cz)

O tehotenstve, materstve a prvom dieťati počúvam a čítam toľko rozličných názorov, až ma to samú občas prekvapuje. Je jasné, že každá sme iná a máme to inak. Niekto mi hovorí, že najmä môj život sa nielenže otočí o 180° ale pomaly i prepadne do inej dimenzie. Že na knihy, spánok, cestovanie a voľný čas môžem rovno zabudnúť. A potom vidím vo svojom okolí mamičky malých detí, ktoré stále čítajú, vidím rodiny, ktoré cestujú po celom svete, vidím šťastné páry, ktoré si novorodenca užívajú a o všetky radosti i starosti sa férovo podelia.

Je jasné, že druhá skupina mi je sympatickejšia a chceme k nej patriť. A chcem vidieť tú zmenu od nástupu na materskú, kedy si dieťa ešte spokojne kope v brušku, cez samotné dni po pôrode až po malého prvé mesiace. Ako sa mi zmenia priority, to ako trávim voľný čas či riešim upratanú domácnosť.

Nechám sa prekvapiť, koľko kníh sa mi poradí čítať, kam všade sa pozrieme, ako to bude s tým spánkom a ako moc na mňa doľahnú hormóny, keď bude malý na svete, spinkať v hniezdočku a vysielať na nás všetky tie nevinné detské úsmevy, pri ktorých mu odpustíme absolútne všetko.

Týždeň čo týždeň, časom zrejme s oneskorením, sa pokúsim zhrnúť, aké je to byť na materskej. Aké to mám ja na materskej.

Pre tých, čo sa neorientujú v tomto systéme. Na materskú dovolenku sa nastupuje v období 6 až 8 týždňov pred termínom pôrodu. Ja som si vybrala najneskorší možný termín, pretože nemám žiadne zdravotné problémy (mimo bežné komplikácie spojené s tretím trimestrom) a chcela som ešte pracovať. Takže 6 týždňov pred termínom. Materská dovolenka trvá 28 týždňov (pri jednom dieťati), mne skončí približne v polovici septembra. Potom sa môže nastúpiť na dovolenku rodičovskú, ktorá trvá v rozmedzí 2 až 4 roky.

Prvé postrehy už zajtra. Pokračuj v čítaní