Poznámka

V lese

Vyšla som si s Adamkom do lesa. Pôvodne som chcela ísť hneď ráno, ale bola hmla, Adamko mi znova zaspal v náručí už o deviatej, išli sme ešte do obchodu, tak nakoniec to vyšlo až na poobednú prechádzku.

Hoci som kedysi na hríby chodila, trávila veľa času v lese a na dedine, už je to dobrých 15 rokov. V lese som si uvedomila, že už si ani nespomínam, ako sa hríby hľadajú. Na jednej strane mi to prišlo ako veda, niečo vzdialené a pre mňa už takmer zabudnuté, na druhej strane sa mi vybavili spomienky na detstvo u babičky.

Vstúpiť do lesa je vlastne úplne jednoduché. Proste si vykračujem po ceste a náhle odbočím do lesa. Kopec hore ma neodrádza, ale obuv som mohla zvoliť vhodnejšiu. Čím hlbšie vchádzam do lesa, civilizácia sa stráca z dohľadu, tým lepší pocit mám.

Chodiť mimo cestu, krížom krážom je také rebelské. Samozrejme, na výletoch sme lesom prechádzali často, no vždy po značenej ceste. Ale zísť z tejto cestičky a stúpať po listoch, pozorne sledovať okolo a dávať pozor na každý krok, to už zaváňa mladíckou romantikou.

Vôbec si nepamätám, ako vyzerajú jedlé hríby. Dubák by som určite spoznala, ale dubáky sú už dávno vybrané. Viem, že bedle sa dajú pomýliť s niečím prudko jedovatým, matne si vybavujem suchohríb a kuriatka. Tým moje znalosti končia a ja sa zmierujem s tým, že si proste kúpim šampiňóny v obchode. Hríbov som našla síce veľa, ale som presvedčená, že ani jeden sa ako jedlo pre ľudí nehodí. Obzvlášť ten fialový pôsobil už od pohľadu jedovato a ani tomu v čistej bielej farbe neverím.

Dávam za pravdu tým, ktorí hovoria, že les lieči. Stačí zastaviť a započúvať sa. Občas to síce prekazí zvuk motorovej píly niekde v pozadí, ale aj chvíľka v lese nabíja pozitívnou energiou. Ešte by som si mohla zopakovať vtáctvo našich lesov a o pár rokov môžem pred Adamkom machrovať, čo za vtáčika to vidíme na strome. Vlastne by som si mohla zopakovať aj rastlinstvo.

Z lesa ide strach aj cez deň. Ako fakt neviem, čo by som robila, keby uvidím diviaka. A on mňa. S dieťaťom v šátke a v nevhodnej obuvi. Niektoré zvuky pôsobia veľmi tajomne. Ešteže už hmla ustúpila, bolo slnečno a do západu slnka ďaleko.

Fotiť hríby nie je tak jednoduché, ako som si v prvom momente myslela. No niektoré sú vážne fotogenické.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Štyri krásne detské knihy

Thierry Robberecht – O vlkovi, který vypadl z knížky

Rozprávok, v ktorých vystupuje vlk, nie je málo. A snáď vždy je to postava záporná. Lenže čo ak by sa úlohu tak trochu vymenili? Vlk vypadne z knižky a snaží sa ho dostať obrovský kocúr. Bude to riadna fuška, pretože vlk sa úplne do každej knihy nehodí a tam, kde by zapadol, ho nemusia prijať. Kocúr je tu stále a kníh v knižnici je toľko veľa!

Pre deti od troch rokov, ale mali ste vidieť Adamka, ako sa smial, keď som mu predvádzala zdesené výrazy vlka, keď mu nevyšiel úkryt v ďalšej knihe.

Oksana Bula – Zubr si hledá hnízdo

Túto knižku by som zaradila do kategórie ňuňuňu. Ako vážne, taká rozkošnosť sa len tak nevidí. A príbeh je roztomilo milý. No najmä ilustrácie. Mimochodom, je to dokonalá jesenná kniha. Hrá tými najkrajšími farbami tohto ročného obdobia a je to čas, kedy sa zvieratká začínajú pripravovať na dlhý spánok.

Zubr je trošku veľký, trošku neobratný a tak trochu si myslí, že musí byť krásne spať celú zimu v pohodlnom pelíšku. Ja ho chápem a súhlasím s ním. Lenže uložiť sa k zimnému spánku nie je len tak. To zistí sám. Už len nájsť ten správny pelíšok dá zabrať. A čo potom? Nebudem prezrádzať, aj tak si to prečítate.

Luke Pearson – Hilda a kamenný les

Hildu netreba nijako predstavovať, Paseka vydáva už tretí komiks, tentokrát v ňom ale nie sú príbehy dva, ale iba jeden. Ale i to stačí, dokonca mi príde máličko lepší ako dvojka, naviac tentokrát sa viac zapojí aj Hildina maminka a celkovo je príbeh tak správne severský, bláznivý a čarovný.

Akurát… vážne, takýto koniec? To od autora nebolo vôbec pekné, najmä keď sa zdá, že pokračovanie zatiaľ neexistuje. Ale na konci je Vrátime se zase v roce 2018, tak tomu budem veriť a budúci rok očakávam ďalšie dobrodružstvo s Hildou a jej rozkošnou líštičkou s parôžkami.

Petr Wagner – Dřív, než půjdem spát

Štvorveršové rýmovačky o tom, ako spávajú zvieratká. Asi sa ich naučím naspamäť a budem ich hovoriť Adamkovi. On totiž rýmovačky miluje a ja mu dookola hovorím básničky „Adam v škole nesedel, abecedu nevedel…“ (dokonca som sa naučila druhý odsek o ktorého existencii som predtým ani netušila), „Oli, oli, Janko, kľakni na kolienko…“  a „Zlatá brána otvorená, zlatým kľúčom podoprená…“. Iné nepoznám. No a už by to chcelo niečo nové, kľudne i české, hlavne že sa to dobre zapamätá.

Dřív, než líšče zavře víčka,
zatočí se do klubíčka.
Utahané z běhaní je moc
Pusu na čumáček – dobrou noc!

Je mi jasné, že na pusinku Adamko nezaspí, takže sa tým zabávame cez deň. Ilustrácie sú milé, inak by ma kniha nezaujala, formát taký akurát, básničky poučné. Dúfam, že si ju Adamko raz obľúbi tak, ako ja. Tvoru ilustrátorky Ilony Komárkovej môžete obdivovať aj na fler.cz.

Poznámka

Šálka zeleného čaju?

Autor: Frédéric Lenormand
Názov: Případy soudce Ti. Zelený čaj s arsenikem
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Garamond
Počet strán: 240
Orig. názov: Thé vert et arsenic
Preklad: Vlasta Misařová

. . .

Ubehlo tri a pol roka a ku mne si opäť našiel cestu Soudce Ti. Síce som vtedy plánovala, že ten ďalší bude od pôvodného autora Roberta van Gulika, ale cesty kníh sú nevyspytateľné. Takže Zelený čaj s arsenikem.

Cisár v Zakázanom meste si každoročne dopriava osobnú dodávku čaju. Príchod čaju je zároveň oslavou vítania jari. Ani rok 670 nie je výnimkou. Za čajového komisára, ktorý má dohliadať na úrodu a prevoz, je menovaný Soudce Ti. Toho samého takáto pocta prekvapí, pretože čaj si síce dopraje, ale vôbec mu nerozumie. Spoločnosť mu bude robiť jeho tretia manželka, paní Cao.

Nebol by to Soudce Ti, aby z obyčajného výletu do vyhlásenej čajovej oblasti, nevznikol prípad. Kým všetci oslavujú obetavú smrť paní Wang, jemu sa na tom všetkom niečo nezdá. Popri všetkých formalitách, ktoré si jeho postavenie a dôvod návštevy vyžadujú, rozbieha aj súkromné vyšetrovanie.

Pomerne presne si pamätám, ako na mňa pred rokmi pôsobil diel s názvom Smrt čínského kuchaře. Nenáročná oddychová detektívka. Pozorný sudca, ktorý si všíma detaily. Exotické prostredie a s tým spojené zaujímavosti. Občas trochu prikrášlené, ale inak celkom dôveryhodné. Zelený čaj s arsenikem sa o moc nelíši. A to myslím v dobrom, pretože tá kniha mi perfektne sadla do obdobia, kedy som chcela čítať detektívku, ale stačilo niečo ľahšie a bez sociálneho rozsahu, ako to býva u severských krimi. I keď Soudce Ti si pár morálnych poznámok tiež neodpustí.

Tentokrát som ale mala problém s menami. Neviem či to bolo tým, ako dlho som knihu čítala (zvládnete to aj za jeden večer, no pri polročnom kojencovi som rada aj za tie dva týždne), ale mená sa mi stále plietli a občas som sa musela zastaviť a porozmýšľať, o kom je reč a akú úlohu doposiaľ zohral. Pretože ako sa neskôr ukázalo, všetky postavy sú dôležité.

Ale prečítala som sa až k prekvapivo dobrému záveru a rozuzleniu. Čo mi však vadilo je, že Frédéric Lenormand opísal čajové miesta a mesto Si-Fu tak pútavo, až mi bolo ľúto, že sedím iba doma na gauči. Aspoňže zelený čaj sa dá bežne kúpiť aj u nás, i keď verím, že kvalita toho pravého čínskeho v spojení precíznej prípravy, má predsa len iné čaro.

Znalosť predchádzajúcích častí nie je nutná. Pre záujemcov je ale na konci vypísaná stručná kariéra sudcu Ti i uvedenými knihami. A tiež niečo málo o čaji v období Tchangov. Tých zaujímavých informácií o čaji a dobových zvykov je knihe viacej, čo ju robí ešte atraktívnejšou. Také ja rada.

Verím, že Soudce Ti má už dávno svojich fanúšikov nájdených (ja si najčastejšie predstavujem skôr staršiu generáciu, ktorá po tejto sérii siahne), ale určite má čo povedať aj tým novým (a mladším). Už len pre to prostredie a dobu, kde sa odohráva.

4/5

Za knižku ďakujem nakladateľstvu Garamond.

Poznámka

Humbook!

Adamko je na taký festival ešte mladý, ja stará, ale vekovým priemerom sme tam zapadli. Reč je o Humbooku. Knižnom festivale určenom najmä mládeži, ale svoje si tam nájdu aj tí, čo už im pár rokov nie je -násť. Napríklad ja.

Popravde, ak by som bola teenager, tak tam nadšene behám od otvorenia až do záverečnej. Ak by som nemala Adamka, tak by som si z programu tiež vedela vybrať v ktorúkoľvek hodinu a nakoniec by som tam strávila celý deň. No s polročným bábätkom som prekvapená, že sme tam boli vyše troch hodín. Wow. Humbook aj Adamko prekonali moje očakávania.

Prišli sme zrovna keď začínala beseda Překladatelské oříšky, ktorá ma veľmi zaujímala. Ale bolo na nej plno a v celej miestnosti vydýchaný vzduch, nehovoriac o tom, že som na kraji, s batohom na chrbte a Adamkom pred sebou, trochu zavadzala. Tak sme len popozerali priestory, kde sa čo nachádza, Markéta (Svět podle Marillee) mala videoworkshop, vedľa sa robili sviečky, tetovalo a v stánku bola dlhá fronta. Batoh som zaniesla do auta a išla na besedu s v Vilmou Kadlečkovou, autorkou ságy Mycelium. Veľmi sympatická spisovateľka.

Chillout zóna bola stále plná, takže nehrozilo, aby som tam pustila Adamka a chvíľu si oddýchli. Workshopy boli nabité, fronta pri stánku nekonečná. Vlastne dobre že tak. Mala som VIP lístok a súčasťou balíčka bola aj zľava na eshop albatrosmedia.cz. 25 % a doprava zadarmo. Takže čo? Takže knižky Divotvůrce, Poušť v plamenech, Sníh nebo popel a Šest vran som si ešte ten večer objednala a prídu za mnou do Brna.

V pravej, najväčšej festivalovej časti sa dalo dýchať, takže som sa rozhodla ísť aj na besedu s Anitou Grace Howard. Adamko krátko predtým začal dávať najavo únavu, takže v aute som ho vymenila z ring slingu do nosítka, v ktorom sa mu spí pohodlnejšie a než sa do MeetFactory tých pár metrov vrátila, zaspal.

Čo bolo fajn, pretože Anita, hoci som žiadnu jej knihu nečítala a doteraz váham, či sa do nejakej vôbec pustiť, bola skvelá. Tak správne čudná a bláznivá. Veľmi sa mi páčila jej odpoveď o možnosti nesmrteľnosti. Prezradila tiež niečo málo o svojom hudobnom vkuse a čo počúva pri písaní. Záujemcovia môžu playlist nájsť na jej stránkach.

A skvelé bolo, že som sa konečne stretla s Terezkou z CooBoo (teresinha.cz), ktorej malá Ema tiež spinkala. Tie dve pohupujúce sa maminy s bábätkami v nosítku, na kraji, to sme boli my. Na záver besedy sa krstila Anitina novinka Krverůž. Potlesk Adamka prebudil, tak sme sa s davom dostali von. V aute dostal jesť a mohli sme sa vrátiť na besedu s Ladislavom Ziburom.

Ladislav Zibura je skvelý človek, ktorého už dlho sledujem na facebooku (@zibiq), pretože má správne postrehy zo života i svojich ciest. Bavila ma jeho kniha 40 dní pěšky do Jeruzaléma, ohromne som sa pred rokom bavila na prednáške z putovania po Nepálu a Číne (knižne vyšlo ako Pěšky mezi buddhisty a komunisty) a určite si nenechám ujsť  pripravovanú novinku Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii.

Tu ale musím povedať, že jeho vlastná prednáška bola lepšia. On je proste one-man komik, dokáže rozprávať vtipne, dlho, improvizovať. Formát besedy mi k nemu moc nesadol a sem-tam mi prišlo, že ten humor je silený. Ale mal veľa skvelých postrehov a myšlienok, a mladým ukázal, že svet nie je zlý. Takže, bavila som sa. Bavil sa aj Adamko, len som nemohla stáť na mieste, preto som chodila po kraji celej sály. No ďakujem slečne z organizačného tímu, že sa prišla spýtať, či nechcem stoličku.

Na záver som ešte prehodila pár slov so Zuzanou z Můj život mezi knihami, ktorú som zastihla s Wendy. Na chvíľu sa k nám pridala aj Dorota Noon, no my už sme boli na odchode. Poslednú besedu ani autogramiádu som nemala v pláne navštíviť, sama som prekvapená, že Adamko vydržal tak dlho.

Ubytovanie sme mali neďaleko MeetFactory, Silent Apartment with Parking. Konečne som sa poriadne najedla, konečne som si ponaťahovala chrbát a konečne som pozrela, čo ma vlastne čakalo v taške pre VIP vstup. Reading copy Dívka z inkoustu a hvězd, zápisník, nejaké záložky, už spomínaná zľava do Albatrosáckeho eshopu a druhá zľava na e-knihy (9 e-kníh za 99 Kč? Áno prosím, ďakujem, objednané!).

Bola som spokojná? Bola! A veľmi. Posledné týždne mám totiž niečo ako knižnú krízu. Síce čítam, ale len komiksy a nenáročné kratšie romány. No chýbal mi ten zápal ponoriť sa do poriadneho príbehu. Chuť otvoriť 300 stranovú knihu. A na Humbooku to prišlo. Samozrejme, pri Adamkovi sa tento plán ešte odkladá a keď pozerám do kalendára, tak ani najbližší týždeň sa neuskutoční, ale aspoň sa na to teším.

Áno, ľudí bolo veľa, priestory mohli byť vzhľadom na ich počet väčšie (ale zas MeetFactory malo takú správnejšiu atmosféru), dať stánok s knihami do miestnosti s besedami nebol úplne najšťastnejší nápad a vetranie by ocenil absolútne každý (možno i viac svetla). Ale! Po organizačnej stránke super, program nápaditý, pozvaný hostia výborní. A to je to najdôležitejšie.

Či prídem aj o rok záleží na Adamkovi. Ja dúfam že áno.

Vlastné selfíčko s Adamkom nemám, ale u @suzanne_a._white sme sa objavili v Instastories.

Poznámka

Napísali iní vol. 2

Foto: Josh Applegate (unsplash.com)

Kým som ešte písala postrehy z materskej, sem-tam som do nich vložila zaujímavé články, na ktoré som v tom čase narazila. Aby sa mi nestratili teraz, keď už si postrehy v takej podobe nepíšem, sem-tam, keď sa nahromadia, pribudne takýto príspevok.

. . .

When Montessori Doesn’t Work

A quick search on the internet will bring up an array of posts and articles about Montessori, both good and bad. I always find it disheartening when I come across ones that are disparaging about Montessori, especially those that are based on personal experience, whether it be as a home-schooler or from attending a Montessori school.

Prečítaj si celý článok na elementaryobservations.blogspot.cz

Montessori na severský způsob

První dojem, který zřejmě budete mít, pokud si budete chtít uzpůsobit domácnost (dětský pokoj), bude, že to zamává s vaší peněženkou. Jenže ne každý předmět, který se honosí přízviskem montessori musí stát nutně tisíce. Prostředí, to znamená prostor a předměty v něm, se řídí několika zásadními pravidly. Vše musí být uzpůsobeno nejlépe tak, aby nebylo dítě závislé na dospělé osobě, aby mělo z čeho vybírat a mohlo samo rozhodovat, s čím si bude hrát. Neznamená to, že můžete mít hračky rozházené v místnosti obalené molitanem. Montessori ctí řád a pořádek, umožňuje dětem volný pohyb a přístup k předmětům, které pomáhají danému vývojovému stadiu.

Prečítaj si celý článok na littlekateandcrocodile.cz.

Zájem o „jiné“ školy v Brně roste. Rodiče si zakládají vlastní

Poptávka po alternativních školách v Brně roste, stejně tak i zájem rodičů o domácí vzdělávání. Waldorf a Montessori přijmou jen hrstku zájemců a učit dítě doma si může dovolit málokdo. A tak školy začínají zakládat rodiče. Zaměřují se na systém svobodného vzdělávání.

Prečítaj si celý článok na brno.idnes.cz.

Little kids and ‘toxic stress’: we can solve this

All children have incredible potential, most with parents, teachers and other adults in their lives who want the best for them. Unfortunately, many schools, particularly those that serve children with the greatest need, face obstacles that limit children’s educational success — rote curriculums, insufficient support for teachers and scant extracurricular options, to name a few.

Prečítaj si celý článok na edition.cnn.com.

Montessori již od narození!

Od narození do 8 měsícu. Komunikace, pohyb a závěsné mobily.

Prečítaj si celý článok na zijememontessori.cz

Poznámka

Napísali iní vol. 1

Foto: Josh Applegate (unsplash.com)

Kým som ešte písala postrehy z materskej, sem-tam som do nich vložila zaujímavé články, na ktoré som v tom čase narazila. Aby sa mi nestratili teraz, keď už si postrehy v takej podobe nepíšem, sem-tam, keď sa nahromadia, pribudne takýto príspevok.

. . .

Syndróm žien vyrastajúcich v socializme: variť pre muža, starať sa o deti, upratovať a na seba zabúdať!

Väčšina žien vychovaných v časoch socializmu sa podobajú ako vajce vajcu. Žijú len pre druhých a na seba myslia primálo. Doba ich formovala tak, aby boli nápomocné a zabúdali na seba. No je to takto celkom správne?

Prečítaj si celý článok na babskeveci.sk.

Kids Develop Better Language Skills When Dad Does The Bedtime Story

My husband’s and my division of labor changes monthly and sometimes even weekly, based on our ever-shifting work schedules. In general, though, he gets the kids up, dressed and out the door, and I do the school pickup and dinner routine. The final stretch, that last half hour of bath time/kitchen cleanup/tooth-brushing/pajama wrangling, we generally split according to who feels like doing what. But it turns out that there’s one duty my husband should always take on, according to science, no less: the bedtime story.

Prečítaj si celý článok na scarymommy.com.

19 rád od Marie Montessoriovej, ktoré vám pomôžu stať sa perfektnými rodičmi

Rady tejto múdrej ženy majú čo povedať všetkým rodičom aj dnes. Mal by si ich prečítať každý, kto chce zo svojich detí vychovať dobrých a šikovných ľudí.

Prečítaj si celý článok na dobrenoviny.sk.

Jak zařídit pokoj pro miminko?

Pokud si zadáte do vyhledávače heslo „pokoj pro batole“, vyběhne na Vás spousta fotek tradičně zařízených, útulných, barevně sladěných dětských pokojíčků. Postýlka, přebalovací pult, poličky a obrázky, koberec s roztomilým motivem, velká skříň a krabice či koše na hračky. Po zadání hesla „montessori room for baby“ (v češtině toho bohužel zatím moc není) se zobrazí docela jiné pokoje. Společný mají snad jen přebalovací pult. Mám zkušenost s oběma variantami a všema deseti doporučuji tu druhou. Pokusím se popsat, jak by měl být pokoj pro miminko zařízený i důvody, proč si myslím, že je to takto pro dítě dobré.

Prečítaj si celý článok na zijememontessori.cz.

Poznámka

Čo mi chutí, to zjem

Autor: Tracey Murkettová, Gill Rapleyová
Názov: Vím, co mi chutná. Dítětem vedené odstavení
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 192
Orig. názov: Baby-led Weaning. Helping Your Baby to Love Good Food
Preklad: Kateřina Bodnárová

. . .

BLW. Baby-led weaning. U nás prekladané ako dieťaťom vedené odstavenie. O čo ide? O prirodzenom spôsobe ako začať u kojencov s pevnou stravou. Nie s rozmixovanou zeleninou, pyré, kašičkami a ovocnými výživami. Zeleninové hranolky na ne.

O BLW som počula prvýkrát niekedy v tehotenstve, ale nevenovala som tomu väčšie pozornosť. Až po narodení Adamka som začala pátrať, dokonca sme boli s manželom na kurze vedenom Ditou Vlčkovou, ktorá BLW spropagovala v ČR asi najviac. (jidlodotlapky.cz) Na BLW sa mi totiž páči, že rešpektuje dieťa. Presne ako Montessori. Presne ako by som to chcela zvládnuť ja u Adamka.

Vím, co mi chutná. Dítětem vedené odstavení je kniha, ktorá dostatočne objasňuje, čo to vlastne BLW je, prečo je lepšie, ako tradičné rozmixované jedlá, aké nástrahy môžu rodičov postrehnúť, ako začať, prečo nezačať skôr… no skrátka všetko čo chcete a potrebujete vedieť predtým, než podusenú zeleninu dáte rovno dieťaťu do ruky a nie do mixéra.

Veľmi sa mi páčila kapitola Úplatky, odměny a tresty a pripomenula mi, čomu presne sa chcem u Adamka vyhnúť. Aj vy ste tak nenávideli, keď ste museli sedieť za stolom a dojesť posledné sústa? Celkovo bolo v knihe veľa myšlienok, ktoré mi kdesi v hlave lietali a ja som ich konečne pozbierala a dala dohromady. A pripomenula mi, aké je rodičovstvo krásne, náročné a koľko trpezlivosti ešte budem musieť v sebe nájsť. Ale za dieťa, ktoré radšej samo siahne po kúsku ovocia než  po sladkostiach to stojí.

Ale?

Ku knihe by som mala štyri výtky.

  1. Časté opakovanie. Ku koncu už to bolo celkom otravné. Ja viem, že niektoré príručky sú veľmi často tak písané a že niekedy to nie je na škodu, ale čo je veľa, to je veľa. A tu toho bolo viac ako dosť.

  2. Chýbali mi zdroje. Nie že by som sa hrnula hneď všetky skúmať, ale keď sa raz opierajú o nejaké výskumy, stojí za to ich aspoň na konci vypísať. Už len kvôli dôveryhodnosti. Ako, ja im verím, mne to dáva zmysel. Ale ak by som sa chcela dozvedieť viac a z čoho vlastne vychádzali, ak nerátam iba vlastné poznatky a skúsenosti, mám smolu a musím pátrať sama.

  3. Pasívne posadzovanie. Autorky akosi predpokladali, že polročné deti sedia. Lenže ja som skôr zástancom prirodzeného psychomotorického vývoja a tam polročné deti proste nesedia. Alebo len veeeeľmi málo z nich. Takže prvé mesiace po zavedení príkrmov je pri nesediacich deťoch vhodnejšie ich buď držať v klbku, alebo ich nechať na brušku. Ony si s tým poradia.

  4. Nechať na dieťati, čo zje. Súhlasím, že aj kojenci sú veľmi šikovní a múdri, ale dať im pizzu len preto, lebo ju jeme my, oni nás vidia a načahujú sa za ňou, to už mi príde veľa. Čo sa týka príkrmov, nie som tabuľková, príde mi proti srsti ísť dva-tri dni jeden druh zeleniny, potom druhej, potom tretej a tak ďalej. Ale odtiaľ potiaľ. Stále je to kojenec, ktorý nemá ešte úplne vyvinutú tráviacu sústavu, takže je na rodičoch, aby zaistili vhodné potraviny. Na môj vkus sa išlo aj veľa korenených jedál. Ja myslím, že neskôr si zaexperimentujú dostatočne, takže prvý rok-dva nemusia ochutnať všetko.

Tým nechcem povedať, že kniha mi nakoniec nič nedala. Naopak. Vlastne ma totálne namotala a ja sa nadšene teším, ako budem Adamkovi na pare pripravovať zeleninu, dám mu ju na tanierik a budem deň za dňom sledovať pokroky. Som kľudnejšia ohľadom možného dávenia kojenca, ktoré je asi najväčším strašiakom u rodičov. Som rada za osobné príbehy, ktorých je v knihe nemálo. Som trochu kľudnejšia keď viem, že deti sa rozjedia až neskôr, nie úderom ukončeného šiesteho mesiaca. A som zvedavá, ako sa nám podarí na BLW nahovoriť Adamka. Zatiaľ je stav taký, že mrkva, dyňa a zemiak nie, brokolica luxus.

Ešte si neodpustím odporúčanie. Ak chcete ísť cestou BLW, je to jasné, Vím, co mi chutná si prečítate. Ale má čo povedať aj rodičom, ktorý nechcú dávať zeleninu vo forme, kedy je poznať, o čo vlastne ide. Možno by potom neočakávali, že ich päťmesačné dieťa bude bez problémov papať všetky zeleninové pokrmy a nebudú bojovať s tým malým jazýčkom, ktorý vystrkuje lyžičku z pusinky.

Kniha má svoje chyby, ale dobrých informácií je v nej oveľa viac.

4/5