Poznámka

November s Adamkom

1.

Dnes nám končí dovolenka a vraciame sa z Vysokých Tatier. Adamko je z toho asi nesvoj, inak si neviem vysvetliť, prečo vstáva už o piatej. Aspoň mi pomôže zbaliť. Cesta je spočiatku náročná, Adamko nechce zaspať, stojíme na Koziom vršku, krátko na to obed v reštaurácii Krajinka. Našťastie potom to zalomil a spal až do Brna.

Doma ma čakalo upratovanie, vybaľovanie a cez bontia.cz objednávam ďalšie krabičky s fotkami. Nejak sa mi to zapáčilo a rodičia i svokrovci sú radi, že ich zásobujem fotkami Adamka.

2.

Zastavujem sa u pediatričky, Adamko má na nohe nejaké fliačiky, ekzém, vyrážku, čo ja viem čo to môže byť, ale mastička, ktorú nám dávala minulý mesiac nezabrala, tak asi to bude chcieť niečo viac. Dala nám žiadanku na kožné. No som zvedavá.

Poobede idem na dentálnu hygienu, Adamko je s manželom, kočíkuje po centre a Adamko spí. Dentálna hygienička mi odporúča gél a masírovanie na Adamkove prvé zúbky, ktoré idú, idú, ale stále sa neprerezali. Hneď v lekárni kupujem Dentibaby a kefku prstáček. Masírovanie ho doma asi zmohlo, pretože si dal podvečer šlofíka.

Ozaj, Adamko je šteklivý. A tak krásne sa pritom smeje.

3.

Zažína sa vertikalizovať. Pri sofe, pri posteli alebo pri molitanovom zajačikovi, všade to skúša. Hneď padá, ešte nemá pevný chrbát, ale tie jeho pokusy ma bavia. Nevzdáva to.

Vyberám pár doplnkov do Adamkovej izby, nálepky na stenu a svetielka na domčekovú posteľ, ktorá sa mu vyrába. Prišli mi z Albatrosu dve novinky, Losos v kaluži a Šlehačková oblaka. Na víkend prichádzajú moji rodičia. Mamina uštrikovala Adamkovi fajnovú čiapku so sobom.

4.

Adamko má sedem mesiacov (článok).

Po obede ideme do Olympie, potrebujem šaty na budúcotýždňovú svadbu. Šaty by som mala dostať za objavenie prvého zubu, ale keď sa stále nechce ukázať a svadba sa blíži, trošku prehodíme poradie. Nakoniec vyberáme jedny parádne, k tomu kabát, ktorý, ako neskôr zisťujem, je tak super, že Adamka uviazaného v šátku doňho schovám tiež. Tak asi nemusím kupovať na zimu nosičský.

5.

S mamou si robíme doobeda prechádzku po štvrti, Adamko spí v kočíku dve hodiny. Rodičia na obed odchádzajú, po obede ide s malým von Marek. Výsledkom je ďalší dvojhodinový spánok. Ja som medzitým doma stihla porobiť veľa drobností, na ktoré pri Adamkovi nie je príležitosť. Zašiť gombíky, pretriediť papiere a tak.

6.

Je to citlivka. Tak nejak by sme zhrnuli návštevu kožnej. Adam má citlivú pokožku a ekzém mu pravdepodobne spôsobili prímesy v ponožkách. Odteraz len 100 % bavlna, kúpať max. 2x týždenne a kratšie, používať len kozmetiku z lekárne a aj to len tri druhy (namiešaná mastička priamo na ekzém, krém na premazanie celého telíčka a mydlová kocka od A-derma na zadoček). K tomu diétne opatrenia a nejaké drobnosti. Kontrola o tri týždne. Na poliklinike Bílý Dům majú veľkú miestnosť na kojenie a super klietky na odloženie kočíka.

Adamko miluje otváranie a zatváranie dverí. Akože fakt, keď potrebujem čokoľvek, dám ho k dverám a on s radosťou otvára/zatvára.

Podvečer sme išli na autogramiádu Terezy Salte. Adamko v šátku, nespí, stáť vo fronte ho nebaví, tak za nami prišiel manžel, ten sa s ním prechádza medzi knihami, kým ja čakám. Asi mám radšej autogramiády a besedy v čase poobedného spánku, ale inak bolo super.

7.

Takmer som nespala, budil sa snáď stále. Dlhý deň pred sebou, ale to nejak zvládnem. Podvečer mám druhý kurz šitia, dnes vyrábame kozmetickú taštičku. Tri hodiny a náhodou sa podarila. Adamko je medzitým s Marekom.

8.

Prvý zub! A objavuje ho Marek. Adamko totiž celú noc spal, zobudil sa iba raz a ja som, v návale radosti a energie, zabudla ráno kontrolovať.

Prichádza na chuť mäsu. Pohárik od HiPP – jablko, repa a hovädzie. Spapal celý a v kočíku okamžite zaspáva. To je fajn, ideme kaderníčke, pred svadbou treba novú farbu. Hodinu tam prespí, potom ho nosí manžel, kým mne dokončuje strih. Keď vyjdeme von, opäť zaspáva, tak si aspoň dávame s manželom obed v gréckej reštaurácii.

Odtiaľ rýchlo domov, prichádza pravidelná porcia zdravia, farmárske bedýnky z badeko.cz. Vždy odtiaľ vezmem Adamkovi ešte studenú hrušku, ošúpem mu šupku a nechám mu ju na jedenie. Síce je po celej kuchyni, ale tá radosť! A najmä si trénuje hrýzanie a nemá problém jesť ani kúsky, nemusí mať všetko na hladučké pyré. Nejdeme 100 % BLW, tak aspoň takto.

Prišla kniha Opravdové jídlo pro děti od Terezy Broschovej. Čo sa týka stravovanie, som u Adamka strašne prísna. Ten piškóty, pečivo a chrumky tak skoro neochutná.

9.

Keď vidíme, akú radosť má Adamko vo vani, kope nohami, teší sa a smeje, až nám je ľúto, že ho nemôžeme kúpať častejšie. Je to vodný živel.

A ešte má rád káble. Je jedno, ako veľmi ich schováme, on ich nájde. Aj tie, o ktorých existencii v našej domácnosti sme ani netušili.

10.

Balíme a ideme na víkend na Slovensko. Na pol ceste píšem rodičom: „Uz ideme 40 minut a zatial klud. Nespi, hra sa, odmieta nosit ponozky, vzdy sa odkope, snazi sa nacpat si nozicky do pusinky. 😄Ale uz sa mu ziva a zmoli si ocka, tak snad coskoro zaspi.“

V Piešťanoch sa ešte zastavujeme za budúcimi novomanželmi odovzdať svadobné dary. Sme si toho navymýšľali, ale vyzerali nadšene, tak dúfam, že budú k úžitku.

Foto: Peter Lukačovič

11.

Svadbaaaaa. Berú sa naši svedkovia zo svadby. Tiež sú spolu už vyše dekády. Mali to moooc krásne, Adamko obrad v kostole prespal, potom pozorne sledoval, aké novoty sa okolo neho dejú a na hostine sme vydržali až do deviatej, čiastočne ju tiež prespal. Ale bola som stále na nohách, mala som ho často v ring slingu a krútili sme sa do rytmu ako sa len dalo. Len vždy, keď stíchla hudba a začala nová pesnička, tak sa prebudil, preto sm si večer povedali, že je čas do postieľky.

Manžel sa potom ešte vrátil a ostal až do záverečnej. Na introvertného asociála dooosť dobré. Ale keby sa vráti o polnoci, normálne ho vyženiem nech sa tam ešte vráti. Však sa ženil jeho dobrý kamarát a bol mu za svedka!

12.

7,5 mesiaca a Adamko ide prvýkrát von s babičkou. S manželom sme spoločensky unavení, takže mama berie kočík a za tri hodiny prejde snáď celý kúpeľný ostrov a časť Piešťan. Donesie nám kúpeľné oplátky a vyspinkaného Adamka. Ale už mi chýbal, takže zas ho nejakú dobu nebudem nikomu dávať.

Medzitým sme rozpálili oheň v krbe a to vám je, pánečku, pre Adamka veľmi zaujímavá vec. Je celkom náročné ho udržať v bezpečnej vzdialenosti. Adamko je večer pekne ukecaný.

Na to, že by mal spať, dokáže ešte hodinu džavotať a loziť po mne. Mali sme ísť dnes do Brna, ale manžel sa po svadbe necíti na šoférovanie (sa nedivím), tak to presúvame na zajtra. Mne je jedno, ja som na dovolenke.

13.

Predali sme prebaľovaciu komodu a dnes večer si ju prišli zobrať. Už sme ju skoro nevyužívali a menší pult máme aj v kúpeľni na práčke, takže z izby odišla a Adamko bude mať viac priestoru na hranie sa. Aspoň kým mu nepríde postieľka.

14.

Najobľúbenejšou hračkou sa stáva molitánový Zajko Majko od villo design. Ten chalan ho okupuje nonstop a naučil sa ho nie iba preliezať ale aj sa postaviť. Ale že by lozil, to nie, to si dáva načas. Však ja ho naučím.

15.

Ja už fakt neviem, ako schovať všetky tie káble v zásuvkách. On sa k nim proste dokáže dostať. A naviac neúnavne bojuje so zajacom. Ale celkom sa učí padať. Väčšinou už ani neplače, len sa na mňa pozrie, asi aby sa ubezpečil, že svet je naďalej v poriadku a pokračuje v tom, čo robil. Alebo začne niečo nové. Občas sa svojmu pádu zasmeje. Dokonca aj takému, pri ktorom si hovorím, že by mohol plakať, pretože to zadunelo.

A viete, ako miluje vyhadzovanie do vzduchu? Ten smiech musia počuť aj susedia.

16.

Adamko má druhý zub. Opäť ho objavil Marek. Dnes ochutnal prvýkrát melón, včera mal slivku. Pri prvom vyskúšaní sa vždy rozkošne ksichtí a potom to zbaští a ešte pozerá, keď už nie je.

Na obed som išla kočíkovať, vonku zima, rukavice som zabudla doma a Adamko čo? Adamko spal tri hodiny. Manžel mi po práci kúpil stojan na nápoje ku kočíku a termohrnček.

17.

Na víkend k nám prichádzajú čerství mladomanželia. Sú vegetariáni, tak sa ideme spoločne najesť do Rebio, doma by sme tak dobre nenavarili. Prechádzame sa nočným Brnom a večer, len čo uspím Adamka, otvárame víno.

A Adamko? Tak ten nespal. Ten sa v postieľke postavil a začal sa smiať. Vždy lepšie, ako keby ma privolá plačom.

18.

Takže teraz stále skúša stáť. O všetko. A keď sa postaví, tak stojí, vratko, ale stojí, pozerá na nás s tými jeho veľkými modrými kukadlami a teší sa, že dokázal zase niečo nové. To ešte len bude pádov.

19.

Platobná karta je ohromná vec. Bratovi má jednu zablokovanú, tak som ju umyla a dala Adamkovi. Dokáže sa s ňou zabaviť dlhšie, ako s čímkoľvek iným. Ešte hrebeň má rád, najprv mu očešem vlásky ja, potom si ho zoberie a hrá sa s ním. A dvere, ale tie bavia už dlho.

Príde, postaví sa a stojí. Celý deň. Občas sa dá sám dole, občas mu to nevyjde a spadne, občas ho stihnem podchytiť a spadne šetrno. A on vždy príde znova a znova sa postaví. Keď je na sofe položený kábel, je to rýchlejšie. Chcela som sa vrátiť k práci, ale myslím, že tento mesiac to nevyjde.

Večer mu Marek ukazuje, ako sa lozí.

20.

Povešiam prádlo, príde Adam a strhne celý sušiak na seba, schová sa ním, pretože bunker. A ja ho môžem hľadať. A tak stále dokolečka, pretože veci sa usušiť musia a udržať od nich Adamka je nemožné. Ale bavíme sa obaja.

Prišla matrac do Adamkovej novej postele. Posteľ ešte nie je, tuším budúci týždeň už by snáď mohla byť.

21.

Na jóge po mne skáče a len čo vyjdeme von, zaspí. A tak po jóge, namiesto oddychu a jedla, prechádzkujem vonku.

Večer som si dala trochu kultúry a išla som na DNY SEVERU – Severský literární salón se Siri Pettersen. Vyhrala som knihu a Adamko bol zatiaľ doma s tatinom. Psychohygiena na tento týždeň na maximum.

22.

Tie Adamkove zuby, ako ja z nich mám radosť, to áno, len by ich nemusel používať pri kojení.

Matrac som dala do detskej, spať sa tam dá, takže ruším postieľku, stejnak v nej už nespával a od dnes vo vlastnom. Budem tam ešte s ním a uvidím, ako sa mu bude páčiť. Je to hneď vedľa našej spálne, izbičku má v malej miestnosti, ktorá by mala byť šatníkom. Zliezanie z matraca mu ide dobre, takže aj keby tam nie som, doplazí sa tie dva metre k našej posteli a dá o sebe vedieť.

23.

Prvé náznaky lezenia. Ja som vedela, že on to vie, len sa mu nechce, pretože na parketách sa mu v pančuškách lepšie šmýka, takže plazenie je proste lepšie ako lezenie.

Má za sebou aj prvé vajíčko. Asi chutí. Postieľka zatiaľ nebude, zdržanie s materiálom. A ja už som sa tak tešila.

24.

Hurá do Bratislavy na detský predajný festival Kid. Písala som o ňom tu. Odtiaľ do Piešťan, manžel na kontrolu k dietologičke, na chvíľku k mojim rodičom, Adamko chce jesť a potom k svokrovcom do Topoľčian, kde budeme celý víkend.

25.

Dnes sme chceli dať výlet na Marhát, ale počasie ma presvedčilo, že s Adamkom v šátku to nebude najlepší nápad. Išli sme iba po Rotundu sv. Juraja, tam aj naspäť 7 kilometrová prechádzka. Manžel sa vrátil so mnou, naše maminy to dali až na ten Marhát. My sme zatiaľ boli navštíviť manželovu rodinu a Adamko tak opäť videl svoju prababičku.

26.

Pred odchodom do Brna sa ešte zastavujeme v mojom obľúbenom Eg Café. Adamko je správny kaviarenský povaľač. Spoločensky unavený cestu do Brna prespí. Tak to má byť.

27.

Kontrola u kožnej. Dopadlo to super, ekzém sa mu totiž po dvoch týždňoch začal rýchlo zlepšovať a teraz má už iba dve menšie ložiská. Diétne a ďalšie opatrenia naďalej trvajú, dostal nové balenia krémov, odporúčanie na krém do mrazov (Vitella Extrem) a ak sa mu to nezhorší, tak už ani nemusíme chodiť. To bolo rýchle. Ale za tie tri týždne od prvej návštevy sme vypozorovali, že za to fakt mohli ponožky s prímesou. Tak ponožky už nemá žiadne a chodí len pančuškách od Mile. Tie sú aj pre atopikov.

Uff, asi budem musieť vymeniť hlbokú korbu za športiak. On sa v nej začal staviať a dnes dôjsť domov bol nadľudský výkon, aby mi samou zvedavosťou nevyskočil. Ale vonku bolo krásne, tak sme mali dlhú prechádzku.

Prvýkrát v kine. S Adamkom, na dokumente Nerodič. Chvála kinu Art a premietaniu pre maminy s deťmi.

28.

Učíme Adamka na hrnček. Kojený je stále, ale keďže ide vo veľkom zeleninu a začína už aj mäso a vajíčka, tak mu dávam aj vodu. Z fľaše moc nechce, preto skúšame hrnček. Zatiaľ je to 50:50, niečo vypije, niečo vyleje.

Ale posledné dni je nejaký uplakaný, občas mi príde, že ani nosenie nepomáha.

29.

Kúpila som kšíry do kočíka, takže ešte nejaký čas ostane v korbe. Na zimu mi to príde lepšie a naviac keď sám nesedí, nechcem ho dávať do športiaku (aj keď píšu, že je od 6 mesiacov, nejak sa mi nechce veriť, že všetky mimča sú akoby lusknutím prstu pripravené od ukončeného 6. mesiaca na športiak).

Adamko hovorí mamama. To je tak úúúúúžasné a náááádherné.

30.

Viete, čo vyčaruje nádherný úprimný detský smiech? Lopta. Obyčajné kopanie do lopty. Marek má Adamka na rukách, kope do lopty a Adamko je v siedmom nebi. Také drobné rodičovské radosti. A ešte vyhadzovanie varechy do vzduchu. Neviem, ako to Mareka vždy napadne, taká na prvý pohľad hlúposť. Ale Adamko výska radosťou a čo je viac?

V dávaní sa zo stoja späť na zem je už celkom profík, pádov je minimálne a Adamkove nožičky sú každým dňom pevnejšie a istejšie. Stále mi to príde ako zázrak, ako rýchlo sa takíto drobci učia.

Poznámka

Z českých luhů a hájů

Alena Mornštajnová – Hana

Jedna z najlepších českých kníh, ktoré som čítala. Nie iba tento rok. Alena Mornštajnová ma dostala prvýkrát v apríli Hotýlkom, Hanu som preto dlho neodkladala. Dobre som spravila. Dej vyrozprávaný troma osobami v troch rôznych obdobiach tvorí dohromady silný príbeh.

„O minulosti musíme vědět co nejvíc, abysme neopakovali stále stejné chyby. Jednotlivé události spolu vždycky nějak souvisí, zapadají do sebe a vyúsťují v další dění. Jen pochopení souvislostí je cestou, jak se může lidstvo pohnout dopředu.“

O utrpení, tragédií a následkoch. Hana rozhodne nie je ľahké čítanie, ale rozhodne ju nebudete chcieť odkladať. Výborný jazyk, perfektné časovanie a postupné odkrývanie. Po prvej časti si prečítajte úryvok na konci knihy.

5/5

Ivana Myšková – Bílá zvířata jsou velmi často hluchá

U nakladateľstva Host sa nebojím siahnuť aj po neznámom mene alebo prvotine. Podobným prípadom sú aj poviedky Bílá zvířata jsou velmi často hluchá. I keď pri niektorých som si vravela, že toto ma nebaví, vo výsledku to bolo príjemné stretnutie.

Po jazykovej stránke je kniha radosť, takže aj keď ma zrovna nejaký príbeh neoslovil, stále bolo príjemné ho čítať. A to prosím pekne nejde o nijak veselé poviedky. Naopak. Medziľudské vzťahy, očakávania, sklamania, nedorozumenia. Popravde, celkom ťažko nachádzam slova, ktorými by som túto jedinečnú a zvláštnu zbierku opísala. Za zmienku stojí, ale nesadne každému, to je jasné.

3,5/5

Adam Chromý – Rekviem za Pluto

Pri tejto knižke idem trošku s krížikom po funuse, hodí sa viac na leto. A pritom to vôbec nie je pohodovka o láske, skôr naopak. A celkom zo života, možno aj vy máte taký pár medzi priateľmi.

David a Alica tvorili pár, až si uvedomia, že už nežijú spolu. Bývajú, to áno, ale skôr len žijú vedľa seba a dosť dobre by mohli byť len kamaráti. Ich vzťah sa vzdaľuje a do toho všetkého už nie je Pluto planétou. Vysvetlite si to ako chcete. Hľadajte metafory. Námet super, síce mi chvíľku trvalo začítať sa, ale potom to išlo, naviac to prelínanie s vesmírom, prečo nie. Ak autor napíše niečo ďalšie, určite si prečítam.

4/5

Poznámka

Ahoj, Praha!

Prichádzam na chuť veľkoformátovým leporelám. A Adamko tiež. Sám si nimi ešte „nelistuje“, na to má tie malé. Ale spoločne si pozeráme veľké knižky. Ja mu rozprávam príbehy a čo sa na obrázkoch deje, on ťapká rukami, občas na mňa zvedavo pozrie a väčšinou sa snaží prevziať knihu do vlastných rúk.

Najnovším prírastok v jeho knižnici je Velká knížka PRAHA pro malé vypravěče, ktorú pod značkou Ella & Max vydáva Presco Group. Prahu som si z ich ponuky vybrala preto, lebo tam jazdíme akosi často. Adamko toto hlavné mesto navštívil už asi päťkrát a o to jednoduchšie je pre mňa vymýšľať, o čom mu budem rozprávať.

No i bez návštevy je leporelo pútavé. Hneď na úvodnej strane sa predstaví niekoľko postáv, ktoré sa potom opakujú na ďalších stranách. Nájdeme ich na Karlovom moste, Malostranskom i Staromestskom námestí a na Stromovke. S väčšími deťmi to môžete poňať ako hru a hľadať ich.

Ďalšie čítanie si vyhraďte na hľadanie nevšedností. Adamko pri ťapkaní napríklad narazil na Spidermana. Na obdobných leporelách je práve fantastické, že sa vždy dá prísť s niečím novým a popustia uzdu vašej fantázii (dokonca aj keď jej veľa nemáte, stačí sa zapozerať). A to ma baví.

Kniha je mimoriadne farebne spracovaná. To beriem ako plus aj mínus. Osobne som fanúšik skôr decentnejších farieb. Takže môjmu oku lahodila najviac Stromovka. Na druhej strane, myslím, že dieťaťu treba ukázať aj iné knihy, ako dizajnové skvosty, takže bláznivým ilustráciám sa sem-tam nebránim a v tomto prípade beriem Prahu ako skvelú voľbu.

Na každom jednom obrázku sa toho deje veľa. Možno až príliš, ale zatiaľ neviem posúdiť, ako na to množstvo postáv, činností a farieb bude vnímavejší Adamko reagovať. Mňa bavilo hľadať postavičky, ktoré tam akoby nepatrili. Adamka bavilo, že som mala stále o čom rozprávať. A som veľmi zvedavá, ako knihu o rok-dva-tri uvidí on sám, aké príbehy mi porozpráva a či nájde niečo, čo som ja prehliadla.

Velká knížka PRAHA pro malé vypravěče vychádza aj v angličtine a nemčine a koho neláka Praha, tak v rovnakom spracovaní sú aj Velké knižky o autách, stavbe a na letisku. Osobne by som uvítala takto spracované aj Brno, to by bola pre nás srdcovka.

Najviac si knižku užijú trošku staršie deti, odhadujem, že od tých dvoch-troch rokov ju využijeme na maximum. Ale na Adamkovi vidím, že aj v ôsmom mesiaci má zmysel ho s podobnými publikáciami zoznamovať a sem-tam mu niečo nové ukázať. Rozhodne sme si listovanie užili a budeme sa k Prahe radi vraciať.

4,5/5

Za knižku s Adamkom ďakujeme spoločnosti Presco Group a jej detskému odvetviu Ella & Max.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Ensō

Autor: Denis Thériault
Názov: Podivuhodný život osamělého pošťáka
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Plus
Počet strán: 152
Orig. názov: Le facteur émotif
Preklad: Anna Čadilová

. . .

Poštár Bilodo, podivín a samotár, je oddaný svojej práci. Za tie roky si vybudoval systém, práca mu ide od ruky, pozná svoju štvrť i ľudí, ktorým doručuje. Niektorých až priveľmi dobre. Bilodo má totiž maličké tajomstvo. Porušuje to listové, nahliada do súkromnej korešpondencie vybraných ľudí. Jednej z nich ale prepadne viac, ako by sa patrilo a do Ségolene, učiteľky z Guadalupe sa tak nejak zamiluje. Keď adresáta jej listov zrazí auto, Bilodo spraví niečo nečakané.

A tak sa rozvinie nežný príbeh o láske skrz japonské básne haiku. Krátky, milý a snový.

Nakladateľstvo Plus si dalo veľmi záležať na grafickom spracovaní a poviem vám, radosť na knižku pozerať. Obálka je netradične obálková. Predná strana má motív listu, na zadnej môžete napísať adresáta a Podivuhodný život osamělého pošťáka niekomu originálne venovať. Útla knižka sa z nej vyberá. Čistú bielu dopĺňajú decentné maľovky sakury,  kvetu čerešne, národného japonského symbola. A čísla kapitol naznačujú kaligrafiu.

V podobnom duchu sa nesie aj samotný príbeh. Jednoduchý, plný Japonska, básni a kaligrafie, čistý, minimalistický a krásny. Nič neprevyšuje, nič nechýba.

Hlavným motívom sú haiku, farebne rozlíšené, zmyselné a dej posúvajúce. Nenásilne sú zahrnuté aj bohaté informácie o tomto žánri, za čo autorovi tlieskam. Podivuhodný život osamělého pošťáka je do detailov premyslený.

Ide síce o romantický príbeh, ale nemusíte sa obávať gýčovej sladkosti. Romantický motív vykreslený skrz dopisy je prirodzený, nedeje sa zo dňa na deň, koniec koncov, neposielajú si email, chvíľku to trvá, vytvára napätie, nedočkavosť.

Ze slz rodí se
horská jezera
v ledovém tichu výšin

A samotnou čerešničkou na torte je záver. Och, tak nečakaný a… ťažko opísateľný, takže aj keby som vám ho prezradiť chcela, nič by nedávalo zmysel, proste si to musíte prečítať. Ensō…

4,8/5

Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu Albatros media.

Poznámka

Vianočný punč – tajničková súťaž

Ako trávite druhú adventnú nedeľu, máte chvíľku čas? Mám tu totiž jednu bleskovú súťaž. Bleskovo 60 hodinovú. Vyriešte tajničku, napíšte mi odpoveď do tohto formulára a ste v hre o balík kníh a knižných doplnkov.

V Ý H R A

Darčeky do bleskovej súťaže poslali B4U Publishing, Slovart, nakladateľstvo Práh, Kresky, ivitko a Meander. Jeden z vás sa môže tešiť na:

  • knihu Veľká kniha snehu a ľadu (s podpisom autorky),
  • knihu Ako vychovať úžasné dieťa metódou Montessori,
  • knihu Anča a Pepík 4,
  • tetovačky Kresky,
  • hand made obal na knihu a
  • pohľadnice Dům myšek.

A aby mali čo čítať aj rodičia, prihadzujem ešte výbornú novelu Pálenka, víťaza DILIA Litera pre objav roku 2015.

T A J N I Č K A

Pripravila som tajničku. Uhádnite názvy kníh, doplňte si ich do tajničky a výsledné slovo mi pošlite do formulára. Dostanete tak ideálnu kombináciu, ako tráviť napríklad dnešný podvečer. S knihou, zachumlaný pod dekou a v obľúbenom kresle samozrejme.

  • V prípade názvu s viac slovami platí iba prvé slovo.
  • PDF s tajničkou si môžete stiahnuť aj tu.

P R A V I D L Á

  • Súťaž začína dnes 10. 12. o 10:00 a končí 12. 12. o 22:00.
  • Súťaží sa o jeden balík, tzn. výherca je iba jeden.
  • Správne odpovede zasielajte do tohto formulára.
  • Výhercu vyberie random.org.
  • Viac o akcii Vianočný punč čítajte tu.

Držím palce, verím, že to bude pre vás brnkačka. Pokračuj v čítaní

Poznámka

Smrt na podzimní řece [ukážka]

Akitada přivřenýma očima pozoroval ubíhající scenérii. Řeka byla stejně tmavě zelená jako lesnaté břehy a ztěžka plynula k moři. Matně viditelné ryby plavaly v modravých vodních hlubinách, stříbrné stíny v proměnlivých odstínech zelené. Na břehu byl zelený závěs lesa tu a tam narušen zábleskem zlata nebo lehkým dotekem červeně. Byl podzim, „měsíc proměňujícího se listí“.
Vzpomněl si na něco, co kdesi četl: „Nepřetržitě proudí řeka do moře, nikdy se nezastaví, stále se mění, ztrácí se ve vírech a rýžových polích a získává nový život z potoků a přítoků. Stejně tak člověk.“
Dospěl do poloviny života, i když se při několika příležitostech málem ztratil. Vody jeho života se nyní pohybovaly klidněji, jak v úředním životě tak i doma.
Loď byla hluboko ve vodě, tři polonazí muži ji poháněli bidly a jejich pán ji řídil u kormidla. Pod střední částí zakrytou rákosem podřimovali cestující v teple pozdního odpoledne. Byli natěsnaní, ale udržovali si uctivou vzdálenost. Pohupování lodě je uspávalo a jejich klábosení bylo nesouvislé. Jenom mladí lidé na přídi stále tlachali a čas od času se rozesmáli nebo se dali do zpěvu.
Akitadův asistent Sadenari byl s nimi. Chlapci bylo devatenáct a svého nadřízeného znervózňoval pokusy udělat na něj dojem. Mladík byl synem nižšího úředníka a neprojevil se ani jako velmi schopný, ani užitečný. Jako nejnovější zaměstnanec ministerstva byl přidělen Akitadovi, protože jej bylo možné nejsnáze propustit.
Jako vrchní tajemník na ministerstvu spravedlnosti cestoval Akitada služebně do města Naniwa u Vnitřního moře. Mohli si zajistit elegantnější cestování – měl na to právo hodností i postavením – ale chtěl přijet co možná nejméně okázale. Jeho pravé poslání, delikátní záležitost zjistit pravdu o nedávných pirátských útocích, musí zůstat utajeno. Oficiálně byl vybaven právními dokumenty a instrukcemi pro úřad v Naniwě, který se zabývá problematikou přepravy zboží z ciziny a západních provincií do hlavního města.
Jako většina cestujících byl v příjemně ospalé náladě. Tu a tam v dálce vyskočila ryba, volavky vytvářely zářivé skvrny bílé proti tmavě zelenému břehu a chvilku jim nad hlavou kroužili bílí mořští rackové. Loď brzy dorazí k pobřeží. Zanedlouho se bude muset zabývat záležitostmi, v nichž se vyznal jen velmi málo. Kdokoliv na této lodi pravděpodobně věděl o přepravě a pirátství víc než on. Problém byl v tom, že se nesměl ptát a musel se učit pozorováním.
Vykasal si rukáv a ponořil ruku do řeky. Voda mu ochladila zápěstí a hned se cítil osvěžený. Zahýbali do ohybu řeky a břeh se přibližoval, mezi stromy se objevila zakřivená střecha elegantního pavilonu.
Mezi Naniwou a vnitrozemskými městy a chrámy proudila čilá říční doprava, ale Akitada chvíli neviděl žádné vesnice ani farmy. Pavilon měl štíhlé, červeně nalakované sloupy a střechu s modrými taškami, veranda byla zavěšena nad vodou. Byl krásný, ve své dokonalosti skoro jako z jiného světa. Díval se, jak se pomalu sune kolem, obydlí vhodné pro nebeské bytosti v západním ráji.
Možná si jednou postaví domek na řece: prosté stavení z obyčejného dřeva, se střechou z borové kůry, aby si na ní mohly hrát veverky a opice a nesklouzly z ní. V nejteplejších letních týdnech by tam bral rodinu. Jeho malé dcerce Jasuko by se líbilo pozorovat zvířata. Učil by ji rybařit a sedávali by vedle sebe ve svém pavilonu u vody, vlasce by nechávali unášet proudem, až by se náhle jeden bambusový prut prudce ohnul a Jasuko by vykřikla: „Jednu jsem chytila, tatínku! Chytila jsem ji!“
A mnohem později, až z něj bude stařec a Jasuko dávno pryč s vlastní rodinou, budou tam v klidu a míru žít on a jeho žena Tamako.
Sen rozbil výkřik z přední části lodě. Lodníci skákali kolem ve snaze loď zastavit a obrátit ji proti proudu. Někteří cestující se vyptávali, ale žádnou odpověď nedostali. Většina se zvedla, natahovali krky, aby viděli, co se děje.
Akitada byl stejně zvědavý, ale udržel se. Mladíci z přídě ovšem ne a všech pět nakukovalo do vody přes ramena lodníků. Když se k nim připojili pasažéři, loď se začala nebezpečně naklánět. Kapitán je nadávkami zahnal zpátky na místa. Když se obnovil pořádek, on a jeho muži se naklonili přes bok a vytáhli do lodě něco nasáklého a těžkého. Všichni zalapali po dechu a mezi cestujícími to vzrušeně zašumělo.
Utonulá žena.
Jeden z cestujících blízko něj, tlustý majitel obchodu vracející se z pouti do Hačimanovy svatyně v Iwašimizu, pohoršeně zasyčel a zavrtěl hlavou. „To se tu děje pořád,“ pronesl. „Děvčata z nevěstinců se vždycky zabíjejí v řece.“
Sebevražda?
„Z jakých nevěstinců?“ zeptal se Akitada. „Jak se tam dostala?“
Kapitán to vysvětlil: „Jsme skoro v Eguči.“
Eguči, Kamusaki a Kaja se spojily se starodávným hlavním městem Naniwa a přístavním městem Kawadžiri. Tři menší sídla se specializovala na obstarávání prostitutek lodníkům a obchodníkům.
Akitada protestoval: „Ale to je po proudu.“
„Proudy a říční provoz dokážou těly hodně zahýbat, pane,“ řekl lodní kapitán.
Možná. Ale přesto.
Akitada se zvedl a šel na příď. Teď viděl, že před nimi se řeka rozšiřuje a další se k ní připojuje. Na jejich soutoku, na samotném výběžku toho, co vypadalo jako velký ostrov v širokém proudu, leželo město.
Podíval se dolů na tělo na dně lodě. Schoulena na boku vypadala drobná. Dlouhé, černé vlasy jí zakrývaly tvář a větší část zad. Tělo bylo pod mokrým hedvábím košile téměř necudně odhalené.
Bylo to krásné tělo ještě nenadmuté pobytem ve vodě, ale ladných tvarů a bez vady. Možná řeka odplavila ozdobné doplňky jejího řemesla.
Někdo vedle něj těžce dýchal. Sadenari vyvaloval oči na mrtvou ženu, obličej rudý a ústa dokořán. Když zachytil Akitadův pohled, ztěžka polknul.

Poznámka

Jedna pohroma za druhou

Autor: I. J. Parkerová
Názov: Ohně bohů
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Garamond
Počet strán: 344
Orig. názov: The Fires of the Gods
Preklad: Pavel Kříž

. . .

Detektívny príbeh z Japonska 11. storočia znie mojim ušiam viac ako lákavo. Obľúbila som si Případy soudce Ti, pravda, Čína o štyri storočia skôr, ale stále je to dostatočne exotická destinácia a dostatočne vzdialená doba. Takže keď nakladateľstvo Garamond začalo vydávať Případy Sugawary Akitady, neváhala som ani na moment. A kto vie prečo som si myslela, že si budú knihy podobné.

Ohně bohů, okrem toho, že sa odohrávajú inde a inokedy, sú aj oveľa obsiahlejšie a komplikovanejšie, než Soudce Ti. Nie je to žiadna jednohubka na dva večery, ale poriadny príbeh, kde som si neustále kládla otázku, prečo majú tak komplikované mená a ja nie som schopná si ich zapamätať. Neustále som sa v pamäti vracala späť a premýšľala. Čím vás nechcem od čítania odradiť.

Kniha je totiž veľmi dobrá a ja sa trochu klepem po čele, že mi trvalo vyše dvoch mesiacov ju prečítať. Ona tá mäkká väzba sa totiž v jednej ruke nedrží úplne najlepšie, obzvlášť keď má 344 strán.

Tým chcem povedať, že príbeh je naozaj veľký, žiadna jednoduchá dejová linka, aj keď neskôr mi už pár vecí začínalo dochádzať. Síce som sa strácala v postavách, ale pointa sa mi rysovala pred očami. Čo je presne ta chvíľa, kedy chcem natešená knihu dočítať a dozvedieť sa, či mám pravdu (ale vysvetlite to Adamkovi).

Ale aby som nepredbiehala. O čom Ohně bohů sú?

Sugawara Akitada pracuje ako tajomník na ministerstve spravodlivosti. Vo svojej práci sa dostal k rôznym prípadom, nejeden pomohol vyriešiť a vybudoval si dobrú povesť. Odrazu je ale z práce vyhodený a omylom sa dostane k úmrtiu, z ktorého by cenzori poľahky mohli obviniť jeho. Že ma doma manželku krátko pred pôrodom a mesto trápia ničivé požiare na nálade nepridá.

Tým, že sa Případy Sugawary Akitady odohrávajú v dobe nám vzdialenej, autorka sa nevyhýba opisom vtedajších zvyklosti. A že ich je. Kultúra a spoločnosť bola tak rozdielna od ten našej, súčasnej. Tradície, spoločenské postavenie, hierarchia, oslovenia, správanie… toto ma bavilo asi najviac.

Ale ani príbeh nezaostáva. Sugawara Akitada má okolo seba odvážnych ľudí, ktorí sa neboja pátrať a pomôcť svojmu pánovi. Tým sa dej trochu zamotáva a trochu rozmotáva, takže o horúce chvíľky nebude núdza. A nie za všetky môžu požiare v meste. Autorka v správnej miere myslí aj na rodinný život hlavného hrdinu. Obzvlášť stratu syna v minulosti a obavy z nadchádzajúceho pôrodu. Páčilo sa mi, ako vykreslila vzťah s jeho manželkou, predsa len išlo o dobu, kedy bol vzťah manžel – manželka úplne iný, ako poznáme.

Prezrádzať viac z deja by nebolo správne, je to detektívka, čím menej budete vedieť, tým viac si vyšetrovanie a rozuzlovanie užijete. Môžete sa tešiť na viacero dejových liniek, ktoré sa budú navzájom prelínať, spájať i oddeľovať. Ale zamotané je to len tak akurát.

A aby som nezabudla. Tak nejak som počas čítania tušila, že toto nie je prvá kniha Prípadov Sugawary Akitady. Garamond ju síce vydal ako prvú, ale goodreads aj wikipedia tvrdia, že ide o diel ôsmy. Ôsmy! No prosím pekne, ja som to vedela, že rodina a pracovníci okolo Akitady majú za sebou už všeličo. Dobrá správa je, že nakladateľstvo to berie pekne zhurta a len pár mesiacov po vydaní Ohně bohů je v kníhkupectvách ďalší prípad. Smrt na podzimní řece. Zajtra pridám na blog ukážku.

Na záver mám vo zvyku písať, komu knihu odporučiť. Tu si ale popravde nie som úplne istá. Určite všetkým, čo čítajú Případy Soudce Ti a hľadajú niečo podobné, ideálne rozsiahlejšie. Rozhodne zaujme viac starších, teenageri na to nebudú. Matky na materskej len v prípade, že majú spavé deti a more času. Babičky a deduškovia určite (ale text je celkom nahusto a drobno na môj vkus). A do lietadla. Neviem prečo, ale spomenula som si na našu cestu na Filipíny pred rokom a že by sa mi zrovna na ten dvanásťhodinový let hodilo presne takéto čítanie. No a samozrejme každému japonofilovi (dúfam, že som to napísala správne).

4/5

Za knižku ďakujem nakladateľstvu Garamond.