Poznámka

Na materskej | týždeň trinásty

Sobota

  • Na víkend sú u nás svokrovci, do Brna prichádzajú krátko pred obedom. Adamko je najedený, odpočinutý, dávame ho do vajíčka a vyrážame autom na priehradu. Tam si ho naväzujem do šátku, o pár minút nám odchádza loď. Ideme na food festival Ochutnej Česko na hradě Veveří.
  • Adamkova prvá plavba! Okrem severského štýlu oblečenia mu kupujeme aj námornícky, veľmi mu pristane. A o dva-tri roky by sme chceli zopakovať dovolenku na jachte. Len by už mal vedieť chodiť a nebáť sa vody. Dovtedy aspoň loď na priehrade a časom i ten bazén pre kojencov nájdem a začneme s vaničkovaním.
  • Na Veveří som prvýkrát videla zmrzlinu Božský kopeček bez fronty. Na Zelňáku je občas čakačka i štvrťhodinu. Na dobré sa ale oplatí počkať.
  • Vždy ma pobaví, keď niekto vidí Adamka spať v šátku, ako stíši hlas, snaží sa nerobiť hluk. Dokonca aj keď im poviem, že naozaj nemusia, on tvrdo spí, o chvíľu je to znova. A ja musím šponovať uši aby som počula, čo mi hovoria. Adamko keď spí, tak spí. A keď sa zobudí a začne plakať, tak je hladný (alebo tlačí do plienky, ale to hneď znova zaspí). Ticho, kľud a tmu dodržujeme iba večer, cez deň je naučený spať aj za svetla a pri bežnej prevádzke. To by ste mali počuť, aký hluk sa mi občas podari spraviť keď upratujem a s ním to ani nehne. Šalina ho tiež ešte nikdy nezobudila.

Nedeľa

  • V noci sa budí každé dve hodiny. Návštevy mu asi stále nesedia.
  • V Björnsonovom sade sa koná Restaurant Day. Počasie je znova nádherné, Adamkovi musím dať i krém s SPF 30, pretože mi je jasné, že slnku sa občas nevyhneme. Park je plný, pod stromami sa piknikuje, na najväčšie dobroty sa čaká, niekto má už vypredané, atmosféra je príjemná a letná.
  • A aby toho jedla nebolo málo, podvečer ešte grilujeme na záhrade. Mať jarné dieťa je dokonalé.

Pondelok

  • S látkovými plienkami to ide dosť dobre, ani mi to nepríde ako starosť naviac. Periem každý tretí deň, nežehlím, len hľadám najvhodnejší program na pranie. Namiesto aviváže pridávam ocot. A novosklad už skladám ako Baťa cvičky. Aj manžel hovorí, že mi to ide akosi od ruky. No bodaj by nie, keď je vždy okolo tridsať plienok. Desať minút a mám poskladané.
    • Už chcem začať látkovať aj mimo domov, takže tento týždeň objednám typ AIO, ktorý sa na von a cestovanie hodí viac ako klasické štvorce.
    • Za dobrú cenu nachádzam AIO na plenkybobanek.cz. 10 ks by do začiatku mohlo stačiť.
    • Neviem si vynachváliť záhradu. Teraz, keď je tak slnečno, prípadné nevyprané škvrny to krásne vytiahne. A plienky rýchlo schnú. Ak by sme bývali v paneláku, asi by som do toho nešla, ale na dome, to je iná.
    • A čo sa týka skladovania pred praním, rovno sme začali s metódou na mokro. Kúpili sme veľký uzatvárateľný plastový smetiak, do vody pridávam ocot (dezinfikuje a znižuje zápach) a pár kvapiek čistého levanduľového oleja. V kúpeľni to nie vôbec cítiť, naviac je v nej veľké okno, takže keď nie je zima, ventilačka je otvorená stále.

Utorok

  • Začínam uvažovať o ďalšom šátku. Dostala som tip na slovenskú značku Sestrice a vzory i farby som si okamžite zamilovala. Šátkovanie milujem a Adamko očividne tiež, takže druhý šátok potrebujeme obaja. Ring Sling kúpený na festivale mini som skúšala, ale vrchnú časť neviem dotiahnuť tak, aby Adamkovi pevne držala hlavička. Takže k nemu sa vrátim o mesiac-dva, až bude Adamko držať hlavičku sám.

Streda

  • Ideme na Slovensko. Prvýkrát. A iba na otočku. Cesta trvá štyri hodiny, namiesto dvoch, ale s tým tak nejak rátame. Najprv ostal hladný už za Brnom, ale než sme našli vhodné miesto na zaparkovanie, zaspal po asi dvojminútovom cmúľaní môjho malíčku. Za hranicami sa ale dožaduje svojej porcie mliečka, našťastie rýchlo nachádzame odpočívadlo.
  • Keďže je najedený a do Piešťan ostáva polhodina, ideme rovno na políciu, kde robia pasy.
    • Vskutku zaujímavé zaistiť, aby sa sedemtýždňové polospiace bábätko ktoré samo nesedí a ešte veľmi neudrží hlavičku pozeralo s otvorenými očami do objektívu. Obzvlášť v kabínke, kde sa im pokazí systém a musí sa fotiť odznova. Ale zvládli sme to, Adamko bude mať pas.
    • Pred dvoma týždňami som spomínala, že k slovenskému rodnému listu som dostala aj Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa. Taký ten na 820 €. No tak presne ako som si myslela, nemám naň nárok, bola som sa pýtať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tiež by si úradníci mohli zosynchronizovať informácie.
  • Na dve hodiny sa zastavujeme u mojich rodičov. Adamko si potrebuje oddýchnuť, najesť sa, prebaliť… ja s Majom potrebujeme obed. Moja mamina je na školení, ale tatino prišiel z práce skôr, aby sa s nami stretol.
    • Ďalšie knižky pre Adamka od maminy a suseda mu uháčkovala bielu deku. Teraz na leto ju využijeme často.
  • Cesta do Brna opäť štyri hodiny. Spal iba chvíľočku, v polovici cesty chcel jesť, takže zastavujeme a poslednú polhodinu pred Brnom plakal. Iba v autosedačke. Keď zastavujeme a máme ho na rukách, je v kľude. Jesť už nechce, plienka čistá. Len nechce byť vo vajíčku. Keby to ide, vrátili by sme sa do Brna na druhý deň, ani mne nie je príjemné, že v nej musel byť tak dlho. Našťastie ďalšia návšteva na Slovensko bude na dlhšie, takže v aute nebude tak dlho za jediný deň.

Štvrtok

  • Po dlhej dobe sa mi s bývalými kolegyňami z kníhkupectva podarilo stretnúť. Žiaľ, nie so všetkými, ale prišli sme štyri zo šiestich. A tri už máme deti. Tak sme sa poprechádzali Lužánkami, tam som ešte nikdy nebola. Adamko dostal nejaké darčeky, vrátane knižky Muminek a narozeniny, ktorú som mu ešte v ten večer prečítala. A celé to v šátku tradične prespal.
    • Vedeli ste, že v Lužánkach sú prasiatka?

Piatok

  • Prišiel dopis z VZP, že nemajú nejakú nejasnosť v mojom poistení v novembri 2015. Tak idem na pobočku, rovno s potvrdením o očkovaní. VZP na očkovanie prispieva. Nejasnosť sme si objasnili, dokonca tam mám preplatok za dva mesiace, tak mi prídu nejaké peniaze od nich. Poteší.
  • Na námestí sú Slavnosti dobrého jídla, ale s manželom sme sa minuli a on už je na ceste domov. Zájdeme cez víkend. Idem aspoň do obchodu nakúpiť nejaké dobroty, mám chuť na ovocie so šľahačkou a čokoládou.
  • Tento týždeň je na knižky slabý. Adamkovi som prečítala Muminek a narozeniny a Včely. Z beletrie iba Neviditelný od C.D. Payne, čo ma celkom sklamalo, pretože iné autorové sólovky ma bavili. Neviditelný začal sľubne ale koniec bol prehnaný. A dočítala som Zdravé těhotenství, přirozený porod, už mi chýbali iba posledné kapitoly. Čítala som postupne, podľa obdobia v ktorom som sa nachádzala. Ak by ste si v tehotenstve mali prečítať jedinú knihu, nech je to táto. Dala mi zo všetkých najviac, hoci môj pôrod nakoniec nebol prirodzený.
  • Z filmov som videla The Boss Baby (fakt hrozný animák, ale možno tak na mňa pôsobil iba preto, že mám malé dieťa), The Fate of the Furious (že to bude blbosť som vedela v priebehu prvých troch minút a naozaj to tak bolo), Hacksaw Ridge (wow, výborná vojnová dráma podľa skutočného príbehu, osoby Desmonda Dossa) a Hell or High Water (ďalšia vydarená dráma so štyrmi nomináciami na Oscara a trmi na Zlatý Glóbus).
    • Pozrela som si prvý diel American Gods, ale moc ma to nezaujalo, tak som začala pozerať 13 Reasons Why. Knihu som čítala pred mnoho rokmi a už si nespomínam presný dej.
Poznámka

Na materskej | týždeň dvanásty

Sobota

  • Po sedemhodinovom spánku, ktorý nám Adamko doprial, sme pripravení vyraziť na festival mini.
    • Do Haly C Balabenka to máme štvrťhodinu chôdzou. Adamko krátko po naviazaní do šátku zaspáva a spí celé štyri hodiny. To stíhame prejsť celý priestor dvakrát, zastaviť sa v Galérii Harfa, ktorá je hneď vedľa i objednať si obed. Variť sa nám nechce.
  • Ako bolo, čo sme si odniesli a ďalšie inšpirácie som spísala do článku Jarný festival mimi.
  • Manžel sa do Harfy ešte vrátil, kúpiť toasty. V apartmáne máme toastovač a doniesli sme si Ghítelu, tak nás napadlo to spojiť. Na to banány a budeme mať fajnové raňajky. Ja si medzitým čítam Mrzouta. Tento fínsky humor mi sedí, kniha je skvelá.
    • Okrem toastov doniesol aj nové Apple Watch. Chlapi a technika. Ale nesťažujem si, ja som dostala jeho staršie, takže odteraz môžem sledovať, či tých 10 000 krokov denne naozaj dávam a na notifikácie je to tiež užitočná pomôcka.
  • Podvečernú prechádzku zavrhujeme, bolia ma nohy i chrbát. Prvýkrát s Adamkom v šátku mimo domov a hneď tak dlho. Ale som rada, že som začala viazať pomerne skoro, pretože s jeho rastúcou váhou ja spevňujem a zvykám si postupne na väčšiu záťaž.

Nedeľa

  • V podobnom duchu, ako včera, prechádzame dnes veľtrh Svět knihy. Report som spísala tu. Adamko opäť celý čas v šátku spinkal. Kúpili sme mu hromadu knižiek a tri z nich (Vlk a tma, Každý bulí nad cibulí a Lumír včelaří) som mu v nasledujúcich dňoch prečítala. Všetky sú skvelé.
  • Cesta domov trvá opäť štyri hodiny, ale tentokrát kvôli počasiu. Pred Brnom je silné krupobitie a búrka. Búrka sa Adamkovi nepáči a plače. Rovnako ako ďalšie autá, aj my zastavujeme na krajnici a aspoň na chvíľu si beriem Adamka do náruče, aby sa toľko nebál.
    • Benzínky na diaľnici odteraz vyberáme podľa toho, či majú toalety s prebaľovacím pultom.

Pondelok

  • Dnes nás čaká kontrola v šiestich týždňoch u pediatričky. Mám z nej ľahké obavy, či Adamko priberá dostatočne, keď som tak bojovala s kojením. Našťastie obavy sú neopodstatnené, priemerný týždenný prírastok má cez 200 g, čo je ideálne. Takže už váží 5 200 g, podrástol na 58 cm a obvod hlavičky má o 2 cm väčší. Všetko ostatné, čo doktorka kontroluje, má tiež v poriadku. Iba koníkov sa mu veľmi pásť nechcelo, doma ho máme dávať častejšie na bruško, aby trénoval, ale čas na to ešte má a naviac doma mu to ide celkom dobre.
    • Rovno dostávame recept na Rotarix, pri ďalšej kontrole v 3. mesiaci dáme zaočkovať proti rotavírusom.
    • Akurát tieto poradne poobede sa mi nepáčia. Adamko v tom čase spí, tam ho samozrejme prebudila no a potom je umrnčaný a už sa mu nedalo zaspať. Dokonca ani nosenie v šátku nepomáhalo.

Utorok

  • Už som nejakú dobu nebola pozrieť v práci, takže som sa tam s Adamkom zastavila. Cestovanie po meste v MHD je so šátkom asi tak tisíckrát jednoduchšie a rýchlejšie, ako s kočíkom. Obzvlášť keď treba prestupovať.
  • Od mojich kolegov dostáva veľkého plyšového medveďa a kolegyňa mu uháčkovala yoda čiapku. Je v nej na neskutočne rozkošný.
    • “Truly wonderful the mind of a child is.”
      – Yoda
  • Po práci už tradične do mesta za manželom na spoločný obed. Trošku neskorý, ale už len tá možnosť, že si môžeme spolu niekam zájsť, že nemá predpísanú presnú pracovnú polhodinovú prestávku,  je skvelá.

Streda

  • Nie iba Adamko mal kontrolu v 6. týždňoch, dnes čaká mňa. Ale tentokrát nemám obavy žiadne. Jazva sa krásne hojí, maternica sa zavinula dobre, všetko u mňa v poriadku, vraj môžem kľudne už i plávať chodiť. No ja by som aj išla, len keby nájdem v Brne bazén, kde môžu chodiť už trojmesačné bábätka.
  • Keďže Adamka nechceme nechávať v autosedačke viac ako je nutné, do mesta som išla s kočíkom a na kontrolu išiel aj manžel. Kým ja som bola u doktorky, malého nosil na rukách, kde mu zaspal. Čo sa ukázalo ako výhoda, pretože sme potom mohli zájsť na obed a kúpiť mne pohodlnejšie topánky na prechádzky.
    • Ja viem, že občas nie je na výber, ale naopak niekedy mám pocit, že rodičia ani nevedia, alebo im je to jedno, ako je pre malé bábätka vajíčko nevhodné. Je určené na dobu nezbytne nutnú, ale nie na to, aby vajíčko nasadili na podvozok a chodili s ním po meste, nákupoch či doktoroch. Je mi trošku ľúto tých detí a chcem veriť, že im to do budúcna neuškodí.
  • Moja váha ide dole. Pomaly, ale je dobré vedieť, že sa nezasekla. Ešte to bude chcieť veľa kilometrov a na bruško nejaké špeciálne cviky, ale nijak neponáhľam. Deväť mesiacov rástlo, pribrala som vyše 20 kg, nemôžem čakať, že sa za dva mesiace dostanem na predtehotenskú váhu a postavu. Ale potešilo ma, že prechádzky naozaj pomáhajú, dokonca aj keď moja spotreba čokolády je občas vyššia, ako keď som bola tehotná.

Štvrtok

  • Myslím, že ma čaká prvé leto, kedy budem postupne opálená a nie rovno spálená. Výhody prechádzok a jarného dieťaťa. Nové topánky otestované, aspoň na krátku vzdialenosť. Adamko mi poobede zaspáva v šátku a keďže doma už nie je čo robiť, balím knihu do kabelky a idem si čítať a prechádzať sa do parku.
    • Zastavila sa pri mne jedna postaršia pani. Bola nadšená z Adamka a pri odchode mi praje veľa zdravia a krásnych chvíľ. Bolo to milé, veľmi ma teší, keď Adamko vykúzli ľuďom úsmev na tvári a keď ho nosím v šátku, robí to často. On je také slniečko, dúfam, že mu to ostane navždy.
    • Popravde, už ani nepočítam, koľko ľudí sa na nás usmialo. Bábätka majú akési čaro, ktoré okolo seba šíria.
  • Adamkovi prišla prvá pošta. Kartička poistenca. Whohoo, už nemusím chodiť s A4 papierom.
    • Je celkom zvláštne vidieť napísané Adam, keď pre nás je to Adamko.

Piatok

  • Ideme na očkovanie. Pred rokom sme kúpili letenky na Filipíny, kde sme boli na jeseň, keď som bola v 21. a 22. týždni tehotenstva. Pred tehotenstvom som stihla kolečko očkovaní. Žltačka A+B, brušný týfus i tetanus/záškrt/čierny kašeľ. U žltačky mi chýbala iba tretia vakcína, ktorá pripadla práve na jeseň. V tehotenstve sa neočkuje ale čas na poslednú vakcínu bol rok. Ten uplynul pred pár dňami, takže keď som volala s očkovacím centrom, ubezpečili ma, že po šestonedelí môžem prísť, dokonca aj keď kojím. Dúfam, že vedia o čom hovoria. Každopádne, očkovanie máme aj s manželom za sebou. Ani to nebolelo.
  • Filmy tento týždeň: The Accountant (výborné!), Captain Fantastic (čakala som trošku viac, ale inak super snímok), Ghost in the Shell (nuda), Sausage Party (pekná blbosť) a Moana (milý animák).
  • Knihy tento týždeň: Mrzout (vtipné, fínske a dobre sa čítalo) a Sladká nevděčnice (pomerne sklamanie, poviedky, ale slabé) a už spomínané detské knihy. Hrozne ma baví, ako ma Adamko sleduje, keď mu čítam. Čím viac intonujem s hlasom, tým viac je zahľadený. Nádhera.

Adamko si robí režim. Netuším, ako dlho mu to vydrží, ale posledné dni sa viac-menej podobajú.

  • Vstáva okolo šiestej a hore je do desiatej. Medzitým dve-tri kojenia a než odíde manžel do práce stihnem sprchu, teplý čaj, raňajky, popratať. Buď sa hrá sám, alebo je s ním jeden z nás.
  • O desiatej zvykne ísť spať a spí do tretej-štvrtej. Keď ho mám v šátku, spí tri-štyri hodiny než sa ohlási na kojenie a potom si ešte zdriemne. Ak je v posteli alebo hniezdočku, zobudí sa dvakrát. Medzitým upracem, ideme na prechádzku, dám si obed, píšem na blog, pozerám iné blogy, čítam si…
  • Podvečer je opäť hore, znova sa hráme, čítam mu knižky, často sa vie zabaviť aj sám, na hrazdičke má napríklad kojíci korále alebo sleduje závesné moduly, čiernobiele leporelá, moju tvár, okolie… Keď príde manžel domov, venuje sa malému. Každý druhý-tretí deň ho kúpeme, zvyčajne po siedmej.
  • Spávať chodí medzi siedmou a deviatou. Niekedy je unavený viac, niekedy menej, preto tak veľký interval.
  • V noci sa budí okolo jednej a potom okolo štvrtej.
Poznámka

Na materskej | týždeň jedenásty

Sobota

  • Po týždni strávenom doma v horúčkach to chce konečne na vzduch. Myslím, že ani Adamko nie je z toho doma sedenia nadšený. Kúsok od domu máme park. Nie je veľký, nie je tam ani veľa stromov. No rodiny s deťmi ho očividne milujú, pretože akonáhle je aspoň trochu pekné počasie, je tam plno. Ale voľnú lavičku nachádzame, pochodili sme to tam kolom-dokola a než Adamko spustil plač, že chce jesť, do neďalekej nonstop pekárne pre dobroty stihneme zájsť.
    • Keď bude teplejšie, budem v parku pečená varená. Len musím nejak vymyslieť slnečník, lebo pod stromami je to obsadené okamžite a Adamko je na opaľovanie maličký. A mňa to tiež neláka.
  • Tento týždeň som prečítala iba komiks Batman 2: Zastrašovací taktiky a poviedky Vzpomínky na jednu vesnickou tancovačku. Rozčítala som ďalšie dve predbežne výborné české romány. Hana od Aleny Mornštajnovej a Rekviem za pluto od Adama Chromého.

Nedeľa

  • V Brne prebieha Festival tehotenstva a rodiny. Tam nemôžeme chýbať. Chcela som stihnúť dve prednášky, jednu s laktačnou poradkyňou a druhú o látkových plienkach. Ale do areálu prichádzame neskoro a než sa tam rozkukáme, končí aj druhá beseda.
  • Tak iba prechádzame stánky, zastavujeme sa u tých s oblečením, nakupujeme u České ghíčko (majú novinku KokoGhí, spojenie ghíčka a kokosového oleja), dávame si koblížky, krásne sme zmokli a strihla som si premiéru kojenia na verejnosti.
    •  No, úplne na verejnosti to nie je, zašli sme na kopček a kraj parku, obďaleč od ľudí, takže výhľad máme, ale na nás s Adamkom vidieť nie je.
    • V prírode to má svoje čaro.
  • Objavujeme dopravný park. Deti sa tam učia pravidlá cestnej premávky, sú tam značky, križovatky, prichádzajú do styku s rôznymi dopravnými situáciami, musia mať helmu, fungujú tam semafory. O pár rokov tam vezmeme Adamka nie v kočíku, ale na bicykli.
  • Keď najväčší dážď opadol, ideme kočíkovať do parku Anthropos. V Brne je toľko miest, ktoré môžeme na prechádzkach ešte objaviť.
    • Prechádzky sú zatiaľ jediný spôsob, ako sa dostanem späť do formy. 10 000 krokov každý deň pre začiatok, časom to navýšim.

Pondelok

  • Keď sme grilovali naposledy, na druhý deň ráno sme išli do pôrodnice. A narodil sa Adamko. Po mesiaci si to žiada akciu zopakovať, tentokrát i s Adamkom. Je štátny sviatok, luxusné počasie, začíname poobede. Adamko strávi pol dňa na záhrade, buď u mňa v šátku, alebo v zavinovačke. Dostáva ďalšie darčeky, dokonca i bodyčko z mojej firmy. Teraz je to hrdý nový člen Kiwi.com. Už mu držia miesto v iOS týme (manžel je iOS developer) ale zobrali by ho aj do frontendu, kde pracujem ja (ako QA tester).
  • Na chvíľku prišla na návštevu moja sesternica. Žije v Anglicku a nevídame sa často. O to väčšiu radosť som mala, keď si pred odchodom na letisko v Bratislave našla pár hodín a prišla za nami do Brna.

Utorok

  • Adamko sa usmieva! Nie len tak, že sa mu kútiky zdvihnú. On sa naozaj usmieva! Robil to celé doobedie a ja som sa naňho nevedela vynadívať.
    • Dnes má päť týždňov.
    • Teraz už presne chápem, o čom matky hovoria, že noc mohla byť akákoľvek náročná, v okamihu keď sa dieťa usmeje, všetko mu odpúšťame. Naše noci sú našťastie kľudné, ale verím, že pri tom úsmeve by som mu odpustila fakt všetko. Ale vážne. Je to dokonalá radosť. A to som si myslela, že sa mi hormóny už ukľudnili.
  • Aby sa nepovedalo, že iba knihy na materskej čítam, začala som i filmy pozerať. Dneska to prebieha tak, že pred obedom, keď už mal Adamko dosť usmievania sa, ostal hladný. Začnem kojiť a zároveň pozerať film. Potom si nechávam Adamka na sebe, aby si odgrgol a stále pozerám. Adamko zaspáva, tak film dopozerám. On je spokojný, lebo je na mne, ja som spokojná, lebo filmy ma bavia a už som dlho žiadny nevidela. Keďže cez deň spí okolo päť hodín, stíham hneď dva snímky.
  • Blíži sa Svět knihy a ja verím, že sa mi podarí dostať na Severský literární salón, besedu so šiestimi autormi. Preto si objednávam ich knižky. Jednu už mám doma, druhá vyjde v predpredaji až na veľtrhu, tak aspoň zvyšné štyri. Z toho jedna bude pre Adamka. Mal by to byť jeho prvý autogram.

Streda

  • Dnes je Adamko prvýkrát iba v látkových plienkach. Doteraz sme ich dávali iba občas, no jeho spotreba jednorázových je enormná, nehovoriac o tom, že v nedeľu večer je smetiak viac ako plný a vynášajú až v utorok.
    • Učím sa skladať novosklad, chystám svrchňáčky, strihám Perlan, riedim Medvídka. Do Prahy budeme brať balík jednorázoviek, ale keď budeme doma, pôjdeme 100 % látkové plienky.
  • Mamina mi píše, že Adamko má hotový slovenský rodný list, bola mu ho zobrať na matriku. Skvelá správa, môžeme mu ísť dať spraviť pas. Som prekvapená, že je tak rýchlo.
    • K rodnému listu je priložená aj Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa. Mám si ju dať potvrdiť pediatričke a gynekologičke, príspevok je niečo vyše 820 €. Čo je krásna suma, ale neverím, že na ňu mám naozaj nárok, pretože prácu, poistenie, lekárov… no skrátka všetko mám v ČR. A pokiaľ mi je známe, tento príspevok je len v prípade, ak by som ich mala na Slovensku. Ale mamina ma presviedča a na matrike jej to tiež tvrdili, že na to nárok mám. Tak uvidíme.

Štvrtok

  • Ako zbaliť bábätko na tri dni? To mi už nejakú dobu vŕta hlavou. Zajtra nás čaká prvý výlet a Adamko má plný celý kufor. Plienky a prebaľovacia výbava, bodyčka, veľa oblečenia, niekedy má veľkú spotrebu, hniezdočko, deka na spanie, šátok… kočík zaberie väčšinu miesta v kufri auta a to máme combi. Aj tak mám pocit, že niečo zabudneme.
    • Ubytovanie sme rezervovali v Sky Apartment Rezidence Eliska Tower. Je to kúsok od miesta, kde sa bude konať festival mini. Tak nejak je nám sympatickejšie byť akoby vo vlastnom a nie v hoteli.
  • Viete, aké je ťažké zohnať obyčajnú drevenú hrazdičku? Takú, na ktorej nič nie je? Chvíľu to trvalo, ale vďaka Instagramu som ju objavila na bigpig.cz. Myslím, že mi ju odporúčala Rosa Mitnik. Dnes hrazdička prišla, večer ju manžel poskladal a od budúceho týždňa môžem pre Adamka pripraviť „ihrisko„. Už chce viac podnetov, čiernobiele leporelá ho síce stále zaujímajú, ale vidím, že by chcel niečo viac.

Piatok

  • Ráno zbalím seba, kontrolujem, či máme naozaj všetko a okolo obeda vyrážame. Cesta Brno – Praha nám trvá štyri hodiny a nie, zápchy neboli žiadne. Najprv v autosedačke len pozoroval. Na benzínke v Brne plakal. Plakal tak veľmi, až som mala strach, či vôbec do tej Prahy pôjdeme. Za prvou zákrutou zaspal. A spal hodinu. Potom chcel jesť. Celkovo sme stáli trikrát. Ale do Prahy sme prišli, prišli sme včas a napodiv som stihla aj Severský literární večer. Nie celý, ale bola som tam.
  • Apartmán je nádherný, bola to skvelá voľba. Len bývame vysoko, na 23. poschodí. Nemám rada výšky.
  • Ako bolo na veľtrhu sa dočítate tu.
    • Keď sme sa po besede vrátili do apartmánu, vzhľadom na okolnosti som predpokladala, že Adamko bude na nás nahnevaný, keď sme si dovolili v čase, kedy chodí spávať, byť mimo domu. Že nás bude v noci budiť, alebo tak niečo. Nakoniec prekvapil a spal sedem hodín. Sedem! Ja som ho musela budiť, pretože úprimne, sedem hodín je pre prsia kojacej matky veľa. Ich kapacita nie je nekonečná. Verím tomu, že Adamko by spal kľudne i dlhšie.
Poznámka

Májový Restaurant Day v Piknik boxe

Víkend plný jedla. V sobotu bol Festival Ochutnej Česko na hrade Veveří, v nedeľu Restaurant Day v Piknik boxe. V sobotu sme prišli na priehradu, mali sme šťastie, desať minút pred odchodom lode a Adamko tak má za sebou prvú plavbu i výlet na hrad. Počasie síce nebolo slnečné, ale pri vode, kde sa to odráža, možno i lepšie. Len keby nebolo tak veterno.

V nedeľu sme si spravili prechádzku Björnsonovho sadu, kde sa pravidelne v Piknik boxe stretnú úžasní ľudia, ktorí dokážu vykúzliť úžasné jedlá. A večer sme ešte na záhradke grilovali. To už bolo počasie priam letné a mala som čo robiť, aby bol Adamko v tieni.

S Adamkom je radosť takéto akcie navštevovať. Naviažem do šátku a on štyri hodiny spí. Úžasne dieťa. Naviac ako si tam tak krásne spinká, podozrivo veľa ľudí sa na nás usmieva. A to ma proste teší.

Baví ma, že s ním bez problémov nachodím 10 000 krokov denne, často i viac. Kilometre nabiehajú a ja sa dostávam do kondície. Asi ma čaká prvé leto, kedy budem postupne opálená a nie rovno spálená. Veľa ľudí sa ma pýta, či nie je ťažký, keď s ním tak dlho chodím v šátku. Ale nosím ho už pár týždňov, on priberá postupne a tým si ja postupne zvykám na vyššiu záťaž. Naviac dobre zaviazaný šátok spraví veľa. Takže nie, nie je náročné. Naopak, je to pohodlnejšie ako s kočíkom.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Svět knihy s Adamkom

Keď sa nad tým spätne zamýšľam, je vlastne úžasné, že som na knižnom veľtrhu bola aj tento rok. Samozrejme som si ho nechcela nechať ujsť, najmä keď ten istý víkend sa konal aj festival mini. Lenže so šesťtýždňovým bábätkom sa nedá ešte veľmi plánovať. Vôbec sme netušili, čo s ním zmena prostredia spraví.

Preto som si nedávala žiadne ciele. Program som raz pozrela, pár vecí ma zaujalo, ale bolo mi jasné, že nič z toho nestihnem. Tento rok som poňala nákupne a ako príjemný bonus som brala, ak by som stihla v piatok Severský literární večer v Lapidáriu. Takže nečakajte žiaden dlhý report podobný minuloročnému (klik!), aký bol veľtrh úžasný, koľko autorov som stretla a na akých besedách som sedela.

V areály výstaviska Holešovice sme s Adamkom a manželom strávili dohromady ani nie tri hodiny. V piatok a v nedeľu. Za ten krátky čas by som k veľtrhu poznamenala:

  • Rozšíriť priestory bol skvelý nápad, napríklad Lapidárium je krásne miesto na komornejšie besedy.
  • Stan malých nakladateľov ohromne chválim.
  • Stánky s jedlom a nápojmi pred hlavnou budovou tiež výborný nápad.
  • Vydýchaný vzduch vo vnútri asi netreba komentovať, ale bol to jeden z dôvodov, prečo sme v nedeľu ostali tak krátko.
  • Oproti minulému roku sa prakticky nič v priestore nezmenilo. Okrem stánku #ReadNordic v strede, ktorý nahradil iný, popravde vôbec netuším aký, nezaujal. Inak som nezaznamenala v stánkoch žiadne zmeny, tuším boli i mnohí na rovnakých miestach.

PIATOK

Ísť s Adamkom na besedu v čase, kedy chodí spávať, mohlo dopadnúť buď skvelo (proste to celé prespí) alebo úplne katastrofálne (bude plakať tak veľmi, že to na apartmán otočíme ešte na parkovisku).

Dopadlo to 50:50. Prišli sme, pri aute som si ho uviazala do šátku, tam sa mu predsa vždy páči a išli do Lapidária. Pred vstupom začal plakať. Tak sme v kočíku prebalili a znova do šátku. A opäť plač. Späť do kočíku a kľud. Asi nechcel na besedu. Ja som teda išla a manžel vonku kočíkoval. Po štvrť hodine ma výčitky vrátili von, ale Adamko bol spokojný, tak som sa vrátila. Po hodine začal byť hladný. Mali sme nachystanú fľašku, ale tú veľmi nechcel. Pán je gurmán, predsa nebude piť z fľašky, keď má maminu. O štvrť na deväť sme sadli do auta (tam so samozrejme pospal) a vrátili sa do apartmánu.

Na Adamka bolo neskoro, je to jeho spánkový čas. Zvyknutý na ticho, prítmie a že zaspáva na mne, nie v kočíku. Stihla som aspoň prvú časť s Tuomasom Kyröm, Fridou Nilsson a Riikkou Pelo. Obe fínske knihy mi podpísali autori i prekladateľky. A moja mama, ktorá do Prahy prišla tiež, mi dala podpísať po druhej časti ďalšie tri knihy a na druhý deň aj Adamkovi detskú knihu Gorila a ja. Frida Nilsson sa totiž akosi vytratila, kým som sa bavila s Emou Stašovou. Takže za mňa spokojnosť a Adamko má prvú knižku s autogramom. S knihomoľstvom začína dobre.

NEDEĽA

V nedeľu sme očakávali menej ľudí, dokonca i vstupné bolo za polovicu. Manžel dúfal, že areál prejdeme za hodinu, čakala nás ešte cesta do Brna. Radšej dostať časový, ako finančný limit, že áno. I tak som chcela navštíviť iba pár stánkov a úprimne ma nelákalo prejsť všetko.

Hneď na úvod som nemohla vynechať stánok Škandinávskeho domu. Mala som vyhliadnutú poviedkovú knihu Cestovat nalehko od Tove Jansson, autorky Mumínkov. Ešte ju mali. Potom sme s manželom a Adamkom spiacom v šátku zamierili do ľavého krídla. Argo – Host – Paseka. Jediné tri nakladateľstva, ktoré sme navštívili a kúpili tam vybrané knihy. Prevažne detské pre Adamka. Napríklad Tappiho dobrodružstvách i krásne ilustrované príbehy Podzim, Zima a Noc od Rotraut Susanne Bernerovej.

V pravom krídle sme zamierili do priestorov Albatrosu. Nakoniec sme odchádzali bez knižky, ale po veľtrhu som na mnohé doporučenia dokupovala novinku Justýnka a asistenční jednorožec z tohto nakladateľstva. Adamkovi sa nepozdával hluk v tejto časti, tak sme radšej išli.

Naozaj veľmi chválim stan malých nakladateľov. Boli tam tri úžasné nakladateľstvá, Labyrint, Baobab a Meander, ktorých knihy by som rada videla v Adamkovej knižnici. Prvé kúsky sme mu už kúpili. Rozhodne vám odporúčam popozerať ich tvorbu, ak máte deti.

Za hodinu sme mali prejdené, domov som si niesla päť kníh, Adamkovi sme ich vybrali pätnásť. Dobré skóre za tak krátky čas. Som zvedavá na budúci rok, to už by sa aj nejaká beseda mohla stihnúť. Ale všetko záleží na Adamkovi, ako sa bude jemu chcieť. Ja mám ohromnú radosť že som sa na veľtrh dostala, kúpila viac kníh, ako bolo v pláne, že Adamka zmena prostredia veľmi nerozhodila a že čo sa týka akcií po šiestej-siedmej večer, tak tie budem musieť ešte nejakú dobu vynechávať.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Jarný festival mini

Po skvelom jesennom festivale mini sme si nemohli nechať ujsť ani jarný. Adamko bol úžasný, celý ho v šátku prespal. Takmer štyri hodiny! Ale dá zatiaľ zabrať na chrbát, nosiť ho tak dlho. V sobotu bolo prvýkrát, kedy som ho mala naviazaného vonku a nie iba doma, kde si môžem aj oddýchnuť (za predpokladu, že spí, inak musím chodiť).

Pokúpili sme hromadu skvelých vecí, sotva nám kočík stačil na ich odnesenie. Aspoň na niečo sa hodil, keď už sme ho do Prahy ťahali, inak ostal nevyužitý.

Musím pochváliť nové priestory, Hala C Balabenka je na takúto akciu skvelá. Nebol problém odložiť kočík, aby nezavadzal, ale prechádzať sa dalo i s ním, uličky boli pomerne široké. Výborné bolo i vonkajšie sedenie a stánky, vyjsť trochu na vzduch. Atmosféru snáď ani netreba komentovať, celá budova dýchala hravou a inšpiratívnou náladou.

Pre Adamka máme letné bodyčko z merino a čiapočku z bambusu od Duomamas. Jednoduchý strih, príjemný materiál, túto značku mám naozaj rada. Nemohla som obísť zajačika Břichopas od Marie Mrňávkovej, jej látkové postavičky ma bavia. Keďže Adamko vyžaduje čoraz viac podnetov, od mojej maminy dostal závesné dekorácie z Mimimo. Jednu nad postieľku, druhú menšiu do kočíku. A tiež tak správne divného králička Small Rags z FÓR kids. Má dlhé tenké ručičky a nožičky, a to sa Adamkovi dobre uchopuje.

Ani ja som neobišla na prázdno, aj keď všetky veci sa týkajú malého. Na nosenie Ring Sling Inception 018 od OMNIFERA. Pretože Omnifera bol môj vysnívaný šátok už v čase, kedy bol Adamko ešte v brušku. Len mám problém ho správne dotiahnuť, no to potrénujem. Konečne mám i štýlové tričko na kojenie, objavila som ho v Maternity & Style. Keďže už si trúfam šátkovať aj vonku, bolo treba batoh na prebaľovanie, pretože je praktickejší, ako taška cez plece. Ten sme vybrali v mimmo.

Stánky sme prešli dvakrát. Mali sme vyhliadnuté ešte nejaké veci, ale akosi sme na ne zabudli. Napríklad čiapočku od Elí Belí a kolotoč od Hojdavak. Tentokrát se vynechali aj krásne oblečenie od Be Birdie a Nadoma a Naven, ale keď Adamko podrastie, doplníme.

Knižky nakoniec žiadne, kúpili sme na druhý deň na veľtrhu Svět knihy. Hračky radšej nabudúce, keď bude starší. Napríklad kolekciu šimido, škriatkovská mikina i doplnky, naživo vyzerajú ešte lepšie, okamžite som si ich zamilovala. K prvým narodeninám by sme Adamkovi chceli dopriať červené celoodpružené odrážadlo Re pello a ku koncu roka začne byť u nás aktuálna aj stolička Sedees (chytrazidle.cz), pri ktorej sme sa tiež zdržali dlhšie a pozisťovali vlastnosti.

Na jeseň radi prídeme znova. Mini je totiž úžasná akcia, ktorá spája prevažne lokálnych predajcov. Drevené hračky, stavebnice, krásne ilustrované knihy, kvalitné ručne šité oblečenie, originálne dekorácie… proste to nejde tam prísť a nič si nevybrať. Čím bude Adamko starší, tým viac veci bude preňho aktuálnych. Naviac si užije aj workshopy a sprievodné akcie. Tentokrát bol na mini napríklad skvelý retro kolotoč.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Čo ma zaujalo na festivale mini

Festival mini sa blíži, ja pomaly premýšľam, čo všetko treba zbaliť na tri dni, predsa len je to naša prvá cesta s Adamkom. Popritom sledujem stránky a instagram vystavovateľov, značím si, čo nesmiem vynechať, čo by sa Adamkovi mohlo páčiť. Tu sú moje tipy a čo sa chystám preskúmať bližšie.

Určite nevynechám žiadne kníhkupectvo a nakladateľstvo. Na festivale bude amadito & friends, ktoré sa zameriava na cudzojazyčnú literatúru. Hravými knižkami sa pýši štúdio pop-pap, skvelé tituly z nakladateľstiev Baobab, Albatros, Host i Argo bude mať pražské kníhkupectvo pinwheels, a originálne knižky knižky prinesie aj meander.

Mám trochu averziu voči plastovým, prehnane farebným hračkám, hromadne vyrábaných v Číne. A naopak mám slabosť pre hračky originálne, ručne vyrábané, ideálne drevené alebo látkové. Pre Adamka chcem najmä hračky, v ktorých bude vidieť radosť a rukopis tvorcu.

Zaujali ma manáskovia od andrea tachezy, textilné hračky břichopas od Marie Mrňávkovej, pani pieska i lollipop Ivany Holbovej, nafukovacie hračky od Fatra, kreatívne drevené hračky chytrá opička a stavebnice z kidtown. Nádherné sú dekorácie do izbičiek od kuskus decor i drevený vtáčikovia kutulu.

Bavia ma lesné motívy, kto má sleduje dlhšie, pozná moju radosť z Fínska a Škandinávie. Preto nevynechám stánok šimido a ich lesných škriatkov. Zaujala ma i kombinácia knižka a zhmotnenie hlavných hrdinov v látkových hračkách. To vymyslela Rozmar Kopecká s knižkou a postavičkami Čimpulák a Čapír. Boží názov!

Keď bude Adamko väčší, okrem lega by som v jeho izbičke videla aj stavebnicu perfo systém a kufríky pikle z pytle.

A doplníme aj Adamkovu garderóbu. Na jeseň sme zobrali len pár vecičiek od duomamas, Nadoma a Naven a Be Birdie. V duomamas by som si bambusové tričko chcela kúpiť aj ja, Adamkovi asi zoberieme ďalšie merino bodyčko, pretože ten materiál je priam luxusný. Nadoma a Naven láka na instagrame na množstvo nových vzorov, to treba vidieť naživo. A to isté Be Birdie, severské vzory si nejde nezamilovať. Moc pekné vecičky som videla u petit bateau a young primitive.

Zisťujem, že by sa mi hodilo praktické oblečenie do mesta, ale nemusí hýriť všetkými farbami a nepotrebujem ani rôzne ornamenty. V jednoduchosti je krása a presne taká by mala byť móda mama by segra. Pekné kúsky som si všimla i v ponuke maternity & style.

Adamko sa rád nosí v šátku, takže určite zájdeme pozrieť českú značku Omnifera. Pravdepodobne najkrajšie šátky, aké som videla. Zaujal ma Ring sling – krátky šátok s krúžkami na nie dlhé nosenie. Šátky japonskej spoločnosti Lucky Industry prinesie belvela, zvedavá som na ich nosítko Suppori.

. . .

Festival mini začína už tento piatok v hale C Balabenka v Prahe na Drahobejlovej. Zastavte sa, najmä ak máte malé deti.

Foto a informácie k jednotlivým vystavovateľom: festivalmini.cz