Poznámka

Prečítané leto | Knižky o rukách pre rodičov

Knihy o rukách. Stojím pred svojou knižnicou a premýšľam. Mohla by som vybrať nejakú severskú detektívku, kde páchateľ poslal obeť vlastnými rukami na druhý svet. Ale to sa na leto zrovna nehodí. Chcelo by to niečo viac tvorivé. Umelecké. No jasné, Klingsor od Torgnyho Lindgrena. Klingsor je maliar z veľmi osobitým zmyslom pre humor. Ale toho nemám v papierovej podobe, preto na fotke chýba.

Keď už sme ale pri tých umelcoch, za pozornosť stojí jedinečný komiks Scott McCloud Sochař. Hlavný hrdina David Smith uzavrie zmluvu s diablom. Iba vlastnými rukami je zrazu schopný vytvoriť umelecké diela, z betónu i ocele. Zmluva s diablom nemáva šťastné konce a rozsah naznačuje, že tak jednoduché to nebude.

Umelcom musel byť svojim spôsobom aj Mark Watney, hlavný hrdina knihy Marťan, jeden z členov posádky na Mars. Po nehode sa na neobývateľnej planéte ocitá sám, bez pomoci a kontaktu so Zemou. Musí využiť všetky svoje schopnosti, aby prežil. A keby aj nájde spôsob, ako prežiť v nehostinnom prostredí, jedla nemá ani zďaleka toľko, aby vydržalo do príchodu ďalšej misie. Našťastie nechýba Markovi zmysel pre humor, šikovné ruky a pár chytrých nápadov. Na druhej strane, Mars ho tam očividne nechce.

Ďalším tipom sa presuniem do Japonska, krajiny, ktorá ma nesmierne láka, ktorá je pre mňa tou pravou exotikou, či už sa to týka prírody, kultúry alebo spoločnosti. A presunieme sa aj mimo bežné žánre, tentokrát nepôjde o román, ale divadelnú hru. 47 róninů opisuje historické udalosti z roku 1703. 47 bývalých vazalov sa rozhodlo pomstiť svojho pána, ktorý bol donútený vziať si život, nie inak než rituálom seppuka. Ak vám nesadne divadelné spracovanie, existuje aj beletrizovaná forma s názvom Příběh 47 róninů (Román o morálce, cti a odvaze japonských samurajů) od Johna Allyna. Prípadne môžete po prečítaní pozrieť aj filmové spracovanie s Keanu Reevesom v hlavnej úlohe.

Dopisujem článok a pohľadom ešte raz zablúdim na knižnicu. Malá útla knižôčka, ale vidím ju a pasuje mi do témy. Dřevaři. Príbeh, ktorý som čítala dva roky dozadu. Príbeh o fínskom drevorubačovi, ktorý počas Zimnej vojny odmietol opustiť rodnú dedinu v čase evakuácie. Nikto neveril, že prežije, ale drevorubačov potrebovala aj nepriateľská strana. Dôkaz, že na dobrý príbeh nepotrebujete veľa strán.

Nakoniec nebolo vôbec náročné, vybrať pár skvelých kníh. A komu je málo, stále sú tu už spomínané severské detektívky. Ale tie si nechajme radšej na zimu, chladné počasie a tmavé podvečery im svedčia viac.

Tip na letný podvečer: pozvite k sebe pár priateľov a pripravte si spoločne dobré jedlo. Jednohubky, sendviče, tapas, limonáda…

precitaneleto.sk | FB Prečítané leto Pokračuj v čítaní

Poznámka

Prečítané leto | Knižky o starých rodičoch pre rodičov

Whohoo, ideme do tretieho týždňa. Užívate si leto? Ja mám paradoxne na knihy menej času, ako som plánovala. Zato výletujeme aj tam, kde som neplánovala. S Adamkom v šátku samozrejme. Čítame len kratučké príbehy a riekanky v Adamkových leporelách, ja svoje knižky iba po pár stranách. Ale o ďalšie tipy vás nemôžem ukrátiť, tentokrát nebudú iba tri, pretože som sa nevedela rozhodnúť.

Ako prvú vyberám moju knihu minulého roka a že ju nič neprekoná som vedela už v marci, kedy som ju čítala. Čtyřcestí. Prvotina fínskeho spisovateľa Tommiho Kinnunena, viac generačný román o troch silných ženách, útržky zo životov, ktoré dohromady mapujú Fínsko dvadsiateho storočia, vo výbornom preklade Lenky Fárovej. Dielko, ktoré všade  a všetkým odporúčam.

Druhý tip je novinka Mrzout v preklade blogerky a fínčinarky Emy Stašovej (emamele.com). Mrzout je dedko, ktorého dokáže všeličo dožrať. Príbeh nie je ucelený, sú to krátke zápisky z toho, čo všetko takého starčeka môže hnevať. Ale sú zapísané vtipne a hoci nemusíte so všetkým súhlasiť, svojim spôsobom Mrzouta chápete. Bonusom sú ilustrácie a čtivý formát. (Existuje nejaký vhodný slovenský ekvivalent k slovku čtivý?)

Aj tretia odporúčaná kniha pochádza z Fínska. Zapomenuté šaty mám v knižnici dlho, ale ešte som sa k ním nedostala. Keďže dovolenkujeme, chcela by som konečne nájsť čas aspoň na rozčítanie. Som zvedavá, aké tajomstvá babičky Elsy poodhalím.

Mám tu ešte jeden viac generačný román. Výš než v sedmém nebi od belgickej spisovateľky Griet Op de Beeckovej. Postavy, dialógy, dej. Obyčajný príbeh neobyčajne napísaný. Páči sa mi záver anotácie, že kniha je o živote: „ktorý je strašne nádherný a zároveň nádherne strašný“. Páčila sa mi horská dráha emócii, vzťahov, rodinných tragédií a výbuchov. Páčila sa mi nádej, ktorú som cítila z každej strany i bezmocnosť, ktorá sa sem-tam snažila predrať na povrch. Román si ma veľmi rýchlo podmanil.

Stále nestačí? V tom prípade pozrite aj na knižku Anna a Anna od Charlotte Indenovej, ktorá osloví i staršie deti alebo českú novelu Lizucha od Lenky Juráčkovej.

Tip na víkend: návšteva rodného mesta starých rodičov

precitaneleto.sk | FB Prečítané leto Pokračuj v čítaní

Poznámka

Na materskej | týždeň osemnásty

Sobota

  • U našich sa Adamkovi páči, pospinkal si 7 hodín. Po kojení ho nechávam uprostred postele a kým sa vrátim, znova spí. Tak sa k nemu pridávam, však máme dovolenku.
  • Doobeda ideme s mojou maminou do Piešťan, je to necelá polhodinka pešo. Adamko v kočíku sleduje a pozoruje. V hračkárstve kupujeme malý bazén a dokupujem nejaké hračky od Oball, ktoré sa mu dobre držia. Zastavíme sa na trhoch pre čerstvú zeleninu, kde sa mu ale prestáva páčiť. Cestou naspäť ho musím niesť na rukách, pretože v kočíku kričí. Na rukách je vysmiaty. Začína byť pekne ťažký.
  • Poobede ideme na golfové ihrisko, kde sa koná Family Day pre zamestnancov kúpeľov a ich rodinných príslušníkov. Strávime tam skoro štyri hodiny, Adamko v šátku. Po dvoch hodinách sa ale budí, predsa len sú tridsiatky teploty, tak sa musí aj napiť. Prebaľovanie som zvládla v kufri auta. Family Day bol skvelý, veľa atrakcií, veľa jedla, večer i kapela hrala, ale to už sme šli domov. Boli s nami aj svokrovci, tak ešte posedíme na terase, Adamko vo svojej obľúbenej húpačke.

Nedeľa

  • Adamkova schopnosť držať hračky je čoraz lepšie, tie najľahšie drží aj viac ako minútu, máva s nimi a samozrejme ochutnáva.
  • Začína prvé pokusy s prevrátením z chrbátika. Na bok mu to ide dobre, ale ďalej nie, nevie čo s rukou, ktorú má pod sebou a blokuje ho. Ale na to má ešte kopec času. Sledujem psychomotorický vývoj na mamaaja.sk a otočenie je až v priebehu štvrtého mesiaca. Ešte keby sa mu tak koníky chcelo pásť, aby potom vedel, čo na brušku robiť.
  • Vždy, keď som prišla k našim, čakali ma tam knihy. Od maminy, objednávky, recenzáky. Teraz? Žiadna! Ale Adamko, ten tam má knihy od maminy, objednávku a áno, už i ten recenzák dostal.
  • Padanie vlasov. Už som si začínala myslieť, že na mňa tento popôrodný neduh zabudol. Ale nie, je to tu. Moje vlasy sú všade v množstve viac ako bežnom.

Pondelok

  • Ráno viažem Adamka do šátku, pretože mimomestské autobusy v tejto oblasti nie sú nízkopodlažné. Ideme na policajnú stanicu pre Adamkov pas. Na fotke je taký bacuľatý a nepozerá do objektívu.
  • Doobeda sa stretávam s kamarátkou zo strednej a ideme si na chvíľku sadnúť a poprechádzať sa po obchodoch (kníhkupectvo vrátane, Adamko má novú knihu, mojej mame som kúpila knihu, ale pre seba nič, až tak veľmi ma materstvo zmenilo).
  • Poobede strávim doma, kde ma Adamko prekvapuje novou schopnosťou. Hračky si už vie chytiť, ale doposiaľ iba tie zavesené na hrazdičke. Dnes prvýkrát berie do ruky plastovú zicherku (určite ste takú mali aj vy), ktorá bola položená vedľa neho. Och, tieto drobné rodičovské radosti, z ktorých sa dokážem vytešovať ešte niekoľko dní.
  • Podvečer ideme do Veselého do Plantexu, kde kupujeme z ich úrody marhule, jablká a hrušky. Bude sa zavárať pre Adamka domáca detská výživa. Treba sa pripraviť na zimu.
  • A večer znova do kočíka, ideme ešte do mesta. Už vážne potrebujem nové nohavice. Nakoniec kupujem rovno troje, k tomu pár tričiek (ktoré musia byť breastfeeding friendly) a jedny šaty. Normálne som spokojná a rada, že som si v kľude všetko poskúšala, kým mamina kočíkovala po predajni.

Utorok

  • Adamko spal vyše osem hodín bez zobudenia. Cítim sa ako znovuzrodená na tejto dovolenke.
  • Och, a už drží hračky v oboch rukách naraz. Prosím, zastavte čas, to nie je normálne aby sa tak rýchlo učil. A naviac keď je manžel v Škótsku, priletí až dnes večer. Ešteže zrušili roaming, navzájom sa spamujeme fotkami. Ja mu posielam malého, on mne škótsku prírodu a whisky pálenice.
  • Doobeda pripravíme s mamou prvé poháre výživy. Jablkové, jablkovo-hruškové a jablkovo-mrkvové. Teda, väčšinu spraví mamina, pretože Adamko má akúsi kojaco-túliacu náladu, takže každú chvíľu je na mne.
  • Poobede ideme na výlet do Haluzíc a na česko-slovenskú hranicu. Nachodili sme takmer 12 km hore-dolu kopcami, Adamko v šátku, vyliezla som na dvoje rozhľadne (mám strach z výšok, ale stále chcem chodiť na rozhľadne a lanovky, a vždy tam panikárim a odmietam sa postaviť ku kraju a pozrieť dole), prešli sme Haluzickou tiesňavou a celkovo to bolo hrozne fajn, aj keď som tam skoro dušu nechala.

Streda

  • Tým, že sa Adamko začal otáčať na bok, začal sa aj posúvať. Stačí si odskočiť do kuchyne pre vodu a už je o 90 stupňov otočený. Síce robí zatiaľ len kolečká, ale preventívne už ho nechávam iba na podložke na zemi. Na gauči alebo v posteli len s dozorom.
  • Doobeda robíme ešte marhuľovú detskú výživu, ktorá sa nakoniec ukáže ako veľmi kyslá. Budeme ju musieť potom miešať s iným ovocím.
  • Na obed prichádza manžel, aby nás zobral naspäť do Brna. Dobalím všetky Adamkove veci, pre istotu si ešte spisujem, čo sme vôbec nepotrebovali a čoho stačilo menej kusov. Tým, že som bola u našich, mohla som si každý deň oprať a tak nepotreboval veľkú zásobu oblečenia ani látkových plienok. Hodí sa aj na dovolenky, pretože teraz zaberajú Adamkove veci väčšinu kufra.

Štvrtok

  • Tento týždeň jeden film (Lion), dopozerala som Narcos (a zistila, že je aj druhá séria) a tri detské knihy (Môj macík, Dita a Medvěd Wrr: Po přečtení zavřít!).
  • Prišla veľká objednávka z nakladateľstva Svojtka. Už som o nej písala tu.
  • Adamko dneska nemá svoj deň. Nespí, chce byť stále s nami, nosiť sa. Po kojení spí sotva desať minút. O štvrtej manžel hovorí, nech si ho naviažem, ideme von. V Bráne k dětem sa pýtame na nosítka, Marek už chce začať nosiť. Zastavíme sa na zmrzlinu a posedíme v Bare, ktorý neexistuje. Už som dávno nebola na drinku.
  • Doma ho tradične rozviažem a položím do postele. Doprostred, keďže sa už vie posúvať. Ešte spinkal. Spinká aj po polhodine, čo je podozrivé, ale budiť ho nebudeme. Spinká aj o deviatej a o desiatej stojíme s Marekom nad posteľou a premýšľame, kde budeme spať my.
    • Spali sme na zemi.

Piatok

  • No pekne, tak ten náš synáčik si od podvečera do rána pospal 13 hodín s dvoma zobudeniami na kojenie a doobeda spal znova. Lepšie ako deň predtým, keď s ním nebola reč.
  • Manžel má dnes voľno, tak ideme do Vida centra. Máme obrovské šťastie, pri vstupe stojí jedna pani, má dva voľné lístky, tak nám ich dáva zadarmo.
    • A aby ste vedeli, Vida je skvelé centrum, viem si predstaviť tam stráviť celý deň a Adamko si to tam o pár rokov náramne užije. A my s ním.
Poznámka

Prečítané leto | Knižky o rastlinách pre rodičov

Druhý prázdninový týždeň je pred nami, začína nová téma. Od zajtra čítame knihy o rastlinách. Kým u detských netuším, čo budem s Adamkom čítať, v dospeláckych mám aj tentokrát jasno. Všetky tri knihy sú moje obľúbené, poeticky napísané a naviac pomerne krátke, takže ak sa nimi inšpirujete, možno stihnete aj viac ako jednu.

„Maloměstští smrtelníci nikdy nepochopí, co k životu potřebuje víla.”

Do tmy je prvotina českej autorky, ktorá minulý rok získala ocenenie Magnesia Litera 2016 za prózu. Od Anny Bolavej vyšlo nedávno voľné pokračovanie s názvom Ke dnu. No o rastlinách je Do tmy. O liečivých bylinkách a jednej zranenej duši. Priznávam, že to nie je pohodová knižka na letnú dovolenku. Otvorila by som ju skôr večer, keď už celý dom spí a cez otvorené okno fúka do miestnosti príjemný vánok, na ktorom sa nesie vôňa neďalekej lúky. Do tmy je výnimočná kniha.

Výnimočný je aj Výhonek osmilisté růže (v slovenskom preklade vyšlo pod názvom Ratolesť) od islandskej spisovateľky Audur Ava Ólafsdóttir. Krásne napísaný, pomalo plynúci. O ružiach, rodine, samote, ceste a láske. S nádhernou obálkou, správne zvolenými slovami, citlivým humorom a drobnými ponaučeniami. Túto knihu si v knižnici strážim a rada sa k nej vrátim.

„A kde jako přesně leží, tohleto Japonsko?“

Treťou a poslednou odporúčanou knižkou je novela Hedvábí. Krátky príbeh o nenaplnenej láske, cestách do Japonska, hodvábe. Moruša hrá iba vedľajšiu úlohu, ale bez moruše by nebola priadka morušová, bez priadky morušovej hodváb a bez hodvábu obchod, ktorý priviedol Hervého Joncoura do exotického Japonska. Mimoriadne krásne napísané, čítať Hedvábí je ako počúvať príjemnú hudbu. Režiséra Françoisa Girarda príbeh očaril natoľko, že sa ho rozhodol preniesť na filmové plátna.

Tip na krátke oddýchnutie: botanická záhrada

precitaneleto.sk | FB Prečítané leto

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Čo ma naučil štvrťrok s Adamkom

Spokojná mamina = spokojné bábätko

Na dieťa sa odráža snáď úplne všetko. Keď som ležala v horúčkach v posteli, Adamko to cítil, bol nepokojný, pláčlivý, chcel často kojiť, byť pri mne. Keď som sa zotavila, mala som späť spokojné a usmiate bábätko. Keď som večer „potrebovala“ aby zaspal, pretože som bola naozaj unavená a chcela som spať, Adamko moju nervozitu a napätie cítil. A nespal. Ak nechávam večer na ňom, všetko pokojne a bez časového stresu, zaspí počas kojenia. Keď som ja spokojná, je aj Adamko spokojný. Keď ja mám blbú náladu, aj Adamko sa na nás viac mračí.

Psychohygiena je u matky ohromne dôležitá. U mňa sú to knihy, filmy/seriály, blog a prechádzky. Každý deň si nájdem čas na sprchu, neexistuje, aby ma štvalo, že som si nestihla umyť vlasy alebo nemám oholené nohy. Ono je to maličkosť, ale keď sa týchto maličkostí naskladá veľa, máte vystresovanú matku, čo sa necíti ako človek a naviac sa musí postarať o dieťa. A dieťa plače, nikto nevie prečo a možno je to iba kvôli vystresovanej matke, ktorá si nestihla oholiť nohy. To nechceš.

Dieťa má aj otca

S prechádzajúcim bodom súvisí aj tento. Mám to šťastie, že nie som matka samoživiteľka (a úprimne ich všetky obdivujem, ako to zvládajú). Adamko má otca. Marek bol pri pôrode i po celý čas s nami na popôrodnom oddelení. Pomáhal mi zotaviť sa po cisárskom reze a staral sa o Adamka. Zaplatenie si nadštandardu považujem za jednu z najlepších investícií, pretože Marek nevidel Adamka prvýkrát po príchode domov. Poznal sa s ním dokonca skôr ako ja, staral sa oň, držal ho, prebaľoval.

Nebojím sa dať Adamka jeho tatinovi. V starostlivosti o malého sme rovnocenní partneri a ja mám naviac iba kojenie. Preto keď je Marek doma, nechávam im čas osamote. Manžel je nadšený, že vidí svojho syna rásť, ja mám čas iba pre seba. Dám si hriešne dlhú vaňu. Alebo ničnerobím na sociálnych sieťach. Alebo proste iba skladám plienky. Ale nehrám sa na supermatku, ktorá dokáže všetko jednou rukou, držiac dieťa v tej druhej.

Uži si to, koniec koncov, máš štátom platenú dovolenku

Tak isteže by som sa mohla sťažovať, že s dieťaťom musím chtiac-nechtiac vstávať o šiestej, že v noci vstávam na kojenie, že nemôžem ísť večer do kina, že každé priemerne dve hodiny musím usadnúť do kresla a kojiť, že nerozvíjam svoju kariéru, že namiesto angličtiny vydávam divné zvuky opakujúc ich po svojom pár mesačnom dieťati.

Alebo si môžem povedať, aké je skvelé, že už o deviatej mám hotové všetky domáce práce, pretože som hore od šiestej, koľko kníh prečítam a filmov vidím, keďže dieťa kojím každé dve hodiny a tých kilometrov čo nachodím na prechádzkach s kočíkom je lepších ako hodina v posilovni. Len tú angličtinu neviem kde doženiem, ale na prácu myslím a občas si prečítam Slack (channel s klebetami).

Skrátka, do materstva som išla s tým, že niektoré veci budú zrazu inak. Preto mi to nevadí. Prispôsobiť svoj režim tomu Adamkovmu a vedzte, že ten má režim každý týždeň iný. Preto si skutočnosť, že mi štát nadštandardne platí za polročnú dovolenku (a potom bude o niečo menej ešte ďalšie dva roky) užívam. Prechádzky, výlety, food festivaly. Knihy, filmy. Grilovačky na záhrade. Celý deň doma alebo v parku. Ale najmä úžasné chvíle so synom. Ktorý sa smeje, stále učí niečo nové a mňa to baví viac ako premiéra novej marvelovky.

Dieťa ti rozumie viac ako si myslíš

Toto tak úplne vysvetliť nedokážem, ale tri mesiace s Adamkom ma naučili, že mi rozumie. Len s ním treba vedieť komunikovať. A to vysvetliť tiež neviem. Ale s vlastným dieťaťom na to prídete tiež. Bábätka sú chytré. Fakt.

Zabudni na dochvíľnosť

Vždy som bola všade načas. Ak som niekedy meškala, nebolo to mojou vinou. Vždy som si dávala časovú rezervu. Pri Adamkovi si gratulujem, ak prídeme pediatričke alebo ortopédovi v presne určený čas. Väčšinou sa síce snažím stále pripraviť dopredu, ale keď sa dochvíľnosť snažím moc hrotiť, vytvára to napätie, dieťa to cíti a s plačom fakt z domu nepôjdem. Takže v kľude. Iba k lekárom načas, o hodinu skôr. Kojiť môžem aj v čakárni.

Teraz je to už lepšie, ale spočiatku, keď som kojila hodinu a na prsiach mi opäť visel za ďalšiu hodinu, si šlo ťažko naplánovať čokoľvek. Ja som sa desila aj toho, že mi zazvoní poštár a ja budem zrovna kojiť (neznášam Zásielku doručíme medzi 8:00 a 14:00).

Vychutnaj si každý moment, nebude sa opakovať

Mal sotva dva mesiace a už mi prišiel iný, ako v pôrodnici. Doteraz ma dojíma, keď vidím fotky z prvého týždňa. Bol tak maličký a bezbranný. Nič nevedel, všetko bolo nové, sotva pozeral, iba spinkal. Každý jeho plač nám trhal srdce, báli sme sa ho dotknúť. Ešte ani šestonedelie neskončilo a on už sa smial, býval niekoľko hodín hore, pozoroval, začínal objavovať hračky nad sebou a úchop pri umývaní zadočku ma nedesil.

Áno, uteká to rýchlo a nič z toho sa už nebude opakovať. Môžem mať aj tisíc fotiek z každého dňa, spomienky a skutočné momenty, ktoré som s ním zažila to nenahradí.

Ostatných si vypočuj, ale viac dôveruj svojmu inštinktu

„Ty mu nedávaš vodu? Musí piť čaj aj keď kojíš! Pokiaľ kojíš, nič iné nepotrebuje. Ty nedokrmuješ? Je mu zima! Je mu teplo! Musíš… Nemôžeš… Prečo to nerobíš takto? Ty kojíš polhodinu? 15 minút maximálne! Nosením mu škodíš! On spáva s vami v posteli? Očkovaním ho zabíjaš, prečo dávate aj nepovinné? V šestonedelí s ním nesmieš nikam chodiť. Ty nekúpeš každý deň? Ty kúpeš viackrát do týždňa? On nemá dudlík? (Seriously? Ako zaspáva? Na tvojich prsiach? Haha, si si zavarila dievčatko.)“

S príchodom bábätka domov dostanete aj balíček nevyžiadaných a protichodných názorov. Je úplne jedno, či sú od rodiny, matiek s deťmi, bezdetných párov, článkov na internete alebo diskusií. Nech to robíte ako najlepšie viete, podľa najnovších vedeckých poznatkov, buďte si istý, že to robíte zle. Sú ľudia, ktorí vás dokážu odsúdiť aj za používanie látkových plienok, za to, že nenecháte svoje dieťa vyplakať alebo že ste mu nedali ponožky. Zlá zlá matka!

Akosi sa zabúda na materský inštinkt, na vlastnú dôveru v dieťa, na taký ten zdravý sedliacky rozum.

Takže… kašlite na nich. Spôsobov ako vychovávať je bambilión. Niektoré sú zlé, niektoré zakázané, ale väčšina je skrátka iných. Nemám nič proti názoru od druhých, ale neznášam (a vtedy automaticky prepínam do módu „jedným uchom dnu, druhým von a úsmev na tvár“), názor, ktorý začína: „Musíš…“ alebo „Nesmieš…“. Raz som matka, mám so svojim dieťaťom bližší vzťah, než ktokoľvek iný, rozumiem mu viac ako ty. Buď mi rozumne vysvetli, prečo to robím zle, alebo choď presviedčať niekoho iného.

Je mi jedno, že vy považujete dokrmovanie dvojmesačného bábätka za normálne, ja som to nevzdala a kojím. Je mi jedno že vám sa nosenie nepáči, ale ja mám vďaka tomu spokojné bábätko. Je mi jedno, že vy nechávate dieťa vyplakať, „aby si zvykalo“, ale podľa mňa je Adamko ešte príliš maličký na to, aby bolo bez rodiča, keď ho potrebuje. Aj vy občas potrebuje objať (a netvárte sa, že nie).

Dobre, nie je mi jedno, ak to naozaj robím zle. Ale o tom ma presvedčíte len rozumnými argumentami a nie vetou „Musí piť vodu aj keď kojíš“. Aha.

Mám svoj názor na vibračné lehátka, farebné kolotoče nad postieľkou, podávanie čajíku plne kojenému dieťaťu a tisícke ďalších každodenností. A rovnako tak vy. Tie názory môžu byť odlišné. Nikdy sa s nikým na 100 % nezhodneme. Asi je to tak dobre, môžme si o tom navzájom povedať, porovnať skúsenosti, získať nový pohľad, niečo nové sa naučiť, dozvedieť. Ale nikdy nenúťme a nikdy si nenechajte nanútiť niečo, čo je vám proti srsti. Dieťa to vycíti.

Nečítaj internetové diskusie a nesnaž sa v nich diskutovať

No dobre, čítam, ale s rozumom. Som na Modrom koníkovi. Som aj vo FB skupine detí, narodených v apríli 2017. Ale triedim. Triedim čo čítam a do ktorej diskusie sa zapojím. Inak by som sa zbláznila a toľko času ani nemám, radšej napíšem článok na blog a odpoviem na email.

V týchto skupinkách je skvelé, že sú tam matky s približne rovnako starými deťmi, takže veľmi rýchlo vidíte, že v tom nie ste samé. Viete, že novorodenecké akné je bežné, že čerstvo narodené bábätko nemá lupienku, ale obyčajnú seboreu, že nie ste jediná, ktorú homeopatika nerozkojili.

Malý bonus, keď vaše dieťa spí, v noci 6-7 hodín, cez deň aspoň tri, netrápi ho trojmesačná kolika a manžel vám v domácnosti pomáha? Ego boost! Na internete majú ľudia tendenciu sa sťažovať, takže keď si o tretej ráno pri prvom nočnom kojení prečítate, ako niektoré ešte stále nespia, lebo ich dieťa plače a partner odišiel s kámošmi na chatu… no čo si budeme klamať, je vám hej, lebo vy máte za sebou už šesť hodín spánku a manžel spí hneď vedľa. Síce pochrapkáva, ale je tam a keby ho zobudím, aby mi priniesol čučoriedky zaliate jogurtom, posypané Grankom a s kúskami mliečnej čokolády, lebo som brutálne hladná, ale zrovna kojím, tak by síce remcal, ale spravil by to, pretože spokojná mama = spokojné bábätko (a happy wife = happy life).

Hlavne s úsmevom

Je jedno, či praktikujete BKM, BLW, látkove plienky, Montessori, Waldorf, kontaktné rodičovstvo, Estvillovu metódu uspávania, nosíte v šátku alebo nosítku, vozíte v kočíku alebo na dúhovom jednorožcovi. Robte to najlepšie pre svoje dieťa a robte to s úsmevom. Dieťa vám to vráti. Nie iba úsmevom.

Adamko ďakujem a všetko najkrajšie k tvojim dnešným trom mesiacom.

Poznámka

Prečítané leto | Knižky o prázdninách pre rodičov

Leto. To sú výlety, dlhé večery, čerstvé ovocie, zaváranie, voľnosť, knihy, dovolenky, prázdniny u starých rodičov, lesy… Vybrať knihy na tému prázdniny bolo jednoduché. Cestovat nalehko, Pěšky mezi buddhisty a komunistyPříběh opravdové vášněTieto ma obzvlášť zaujali. Prečo?

Tove Jansson určite každý pozná vďaka Mumínkom, ale pani Jansson písala aj pre dospelých. Cestovat nalehko sú útle poviedky, ktoré len nedávno vyšli v českom preklade. Na výlet ideálne. Siahnuť môžete aj po ďalšej jej knihe určenej dospelákom. Kniha léta v ktorej spracováva spomienky na leto strávenom na ostrovčeku Klovharun. Voľný čas, divoká príroda a nespútané more. Ak toto nie sú prázdniny, tak neviem čo iné by mohlo byť.

Keby mal týždeň viac dní, siahla by som ešte po ďalších dvoch knihách.

Ladislav Zibura je český cestovateľ, ktorého špecialitou sú trefný humor a chôdza. Pešo prešiel už pár tisíc kilometrov a o každej situácií dokáže hovoriť s optimizmom. Oplatí sa sledovať jeho FB profil, kde pridáva fotky a postrehy z aktuálnych ciest. Zrovna finišuje Arménsko. O cestách robí prednášky plné fotiek, zaujímavých faktov a vlastných zážitkov. Pre tých, ktorí sa na prednášku nedostanú (niektoré sa vypredajú veľmi rýchlo), alebo si ju chcú pripomenúť, sú knihy.

O púti bez cukrovej vaty písal v 40 dní pěšky do Jeruzaléma. Bez mapy, znalosti jazyka a orientačného zmyslu prešiel 1 400 km naprieč Tureckom a Izraelom. Zážitok aj keď o tom iba čítate (moja recenzia: Pešo až do Jeruzalema). O rok neskôr vyrazil pešo medzi budhistov a komunistov. Ak je kniha rovnako skvelá, ako prednáška, mám sa na čo tešiť.

Druhou knihou, ktorej by som dala šancu je Příběh opravdové vášně. Pretože marmelády. Marmelády na čerstvom chlebíku alebo vianočke, raňajky na terase, desiata u babičky na dvore, detská oslava… kto z nás by to nemiloval. Marmeládová kráľovná Blanka Milfaitová precestovala kus Európy a časť Afriky. Popritom varila marmelády a nakoniec o tom napísala knihu. Tak by som si prázdniny vedela predstaviť.

Tip na prázdninový podvečer: piknik v parku.

precitaneleto.sk | FB Prečítané leto

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Na materskej | týždeň sedemnásty

Sobota

  • Pred troma rokmi ma Marek požiadal o ruku. 💖
  • V Lužánkach prebieha Street Food Rocks Brno. Moc nás nezaujal, ochutnáme iba Wow waffle. Na obed ideme do reštaurácie Ponava. Veľký výber nemajú, ale dá sa sedieť vonku, vo vnútri je hluk. Nakoniec sa ukáže, že ani záhradka nie je výhra.
    • Najprv prichádza pani, viaže o stôl psa a ide dovnútra. Pes šteká a Adamko sa budí. Ale utíšime ho rýchlo. Potom prichádza nejaký pán, berie vŕtačku a do zeme, kde neodteká kaluž, začne vŕtať. To keď vidíme, akurát utekáme zaplatiť a rýchlo preč s plačúcim Adamkom v náručí, pretože ten zvuk ho vyplašil. Ako tiež sa pán mohol spýtať, či nám to nevadí, zbíjať do betónu keď obedujeme a neboli sme tam jediný s dieťaťom.
  • Môj tatino, ktorý je u nás na víkend, ide na festival Country Fontána. Škoda, že počasie moc nevyšlo, nie je zrovna festivalové. Ani my sa vonku nezdržujeme nejak dlho.

Nedeľa

  • Pred dvoma rokmi sme mali svadbu v knižnici na Kačine.
  • A dnes je Deň otcov. Manžel si ide vybrať liatinovú panvicu, už dlhšie hovorí, že chce nový riad a keďže varieva on, skvelá príležitosť si konečne niečo dopriať. Je pekne ťažká, ale je z nej nadšený. Hádam mu vydrží čo najdlhšie a budem mávať pravidelné raňajky do postele.
  • Adamkov darček pre nás bol osemhodinový spánok. Ráno som nechápavo pozerala striedavo do postieľky a na hodinky, či je to naozaj pravda. Osem hodín bez prebudenia. No nie je úžasný?
  • Spolu s mojim tatinom ideme na obed do Stopkova Plzeňská Pivnice. Výborne tam varia.
  • Nedávno som roztrhla jediné nohavice, ktoré mi sedeli. Tehotenské už mi padajú, do predtehotenských sa ešte neoblečiem. Ideme preto do Vaňkovky, aby som si nejaké kúpila. Ako to už pri deťoch býva, ja nohavice nemám, zato Adamko má pár nových vecí z výpredaju v H&M.
  • Aby tých radostí nebolo málo, Adamko už začína celkom slušne chytať veci do ručičky. Nie iba omylom, ale i vedome. A samozrejme ich všetky musí ochutnať.
  • Už nikdy nebudem jesť pečivo na večeru. Adamko sa večer krúti, bruško ho tlačí, tak s ním chodíme, polohujeme a keď nič nepomáha, dostáva pár lyžičiek čajíku od Weledy. Našťastie zabral. Kmín/anýz/fenykel sú zázrak.

Pondelok

  • Zaujímavý článok o prvých slovách: Miláčku, řekni máma.
  • 9. 9. mi končí materská dovolenka. Z práce mi prišlo, aby som podpísala Preplatenie nevybranej dovolenky medzi materskou a rodičovskou. Dnes idem podpísaný papier zaniesť, tak sa zastavím aj za kolegami. Chcela som len na skok, ale postupne sa zarozprávam s ďalšími a ďalšími, takže nakoniec sa zdržíme pomerne dlho. Vonku je aj tak horko, tak sa nám tam moc nechce.
  • Podvečer si vylezieme na záhradku grilovať, už je príjemnejšie a Adamka to tam zaujíma a baví.
  • Filmy tento týždeň žiadne, ale začala som pozerať seriál Narcos. Výborná záležitosť! Kníh tiež máličko, dočítala som Hanu (proste WOW) a z detských Justýnka a asistenční jednorožec (druhé WOW). Ale pokročila som v rozčítaných, čítam vždy po častiach, pár strán a striedam knihy podľa toho, kde sa nachádzam. Jedna v kabelke, druhá v taške na prebaľovanie, pár + Kindle pri posteli, ďalšie v Adamkovej izbe, kam chodím cez deň kojiť.

Utorok

  • 33 stupňov. To je proste moc, ostávame doma. Aj lenivé dni treba, aspoň poupratujem. Jediná výhoda tohto počasia je, že látkové plienky sú za chvíľku suché a škvrny, ktoré občas po praní ostanú, slnko dokonalo vytiahne a vyzerajú ako nové.
  • Keďže nám je sympatická Montessori pedagogika, snažíme sa o ňu u Adamka už od malička. Veľkou inšpiráciou na jednotlivé obdobie sú nám články na montessoridoma.cz.
  • Reč padla aj na znakovanie. Je to spôsob komunikácie s batoľatom v čase, kedy ešte nevie samo rozprávať. Páči sa mi tá myšlienka, že Adamko by o pár mesiacov vedel znakmi vyjadriť svoje pocity alebo „ukázať“ niečo konkrétne. Ešte máme pár mesiacov čas, ale už si aspoň začínam zisťovať prvé informácie. Napríklad na babysigns.cz.

Streda

  • Druhá návšteva u ortopéda. Prichádzame skoro, ale aspoň ideme potom prvý dovnútra a Adamko sa stihol najesť, takže bol vysmiaty. Tretia a hádam i posledná kontrola bude o štyri mesiace. Nožičky má Adamko v poriadku, pýtam sa tiež, či nevadí, keď ich má trošku do O. U bábätiek je to vraj normálne.
  • Na Zelňáku sa bude otvárať nová tržnica. Dnes je prezentácia niektorých podnikov, ktoré tam budú. Najviac sa tešíme na Pastificio, bistro od výborného Pasta Truck. A objavujeme ďalšie luxusné dobroty, donuty od La Donuteria. Tak obrovské, že sa sotva do krabičky zmestili.

Štvrtok

  • Dnes som mala mať fyzioterapeutku, ale posunula mi stretnutie na zajtra. Nevadí, plánov mám aj tak dosť. Najmä zbaliť nás na týždeň, pôjdem s Adamkom na Slovensko.
    • Manžel odlieta na týždeň do Škótska. V septembri sme boli na prvom whisky tripe na Islay, teraz ide celá zostava okrem mňa na škótsku vysočinu (Highlands). Budúci rok sa k nim s Adamkom pridáme, tento rok je ale na let ešte maličký (a nezaočkovaný).
  • Doobeda stíhame navštíviť ČSOB, zakladali sme účet kvôli budúcej hypotéke, do dvoch-troch rokov by sme radi do vlastného. Ideme vybaviť aby som mala kreditnú a debetnú kartu k dispozícií aj ja. Na konci s pracovníčkou hodíme reč o nosení v šátku, zo spiaceho Adamka je nadšená.
  • Odtiaľ na rýchly obed, dnes je Pasta Truck pri technologickom parku, to nemáme ďaleko.
  • Manžel odchádza krátko poobede, ja postupne balím čo najúspornejšie všetky potrebné veci pre Adamka. Podvečer prichádza moja mamina, ktorá ma k nim odvezie. Sama s Adamkom v aute si netrúfam ísť, za volantom som nesedela pol roka a keďže vodičák som dostala len pred rokom, nemám ešte veľa skúsenosti.
  • Po vyše mesiaci konečne žehlím. Nebaví ma to, takže v tomto som lajdácka a žehlím iba niektoré naše tričká a nohavice. Adamkovi som veci žehlila iba raz, po prvom praní. Občas má bodyčko na sebe 10 minút než ho celé oslintá, tak načo. A ublinkávacie plienky hádžem do prádlového koša po každom dni, takže s ich žehlením sa nenamáham, stejnak sú furt niekde pohodené, zastrčené alebo zmotané.

Piatok

  • Ešteže mi fyzioterapeutka posunula termín na dnes a moja mamina už bola v Brne. Na druhé poschodie bez výťahu neviem ako by som s kočíkom vyšla. Malého rovno aj postrážila, v kočíku ho to samozrejme hodinu nebavilo.
  • Fyzioterapeutku som si vyhľadala kvôli rozostupu brušných svalov. Nechcem to podceniť a je mi jasné, že keď začnem cvičiť zle, tak sa mi brucho nedá do poriadku. Videa na youtube ma neoslovili a niet nad osobnú konzultáciu.
    • Najprv som mnou prechádza státie a držanie tela, robí drobné úpravy, na ktoré si mám dávať pozor. Potom prechádza na uvoľnenie po nosení v šátku, je to len jednoduché natiahnuté tela, najmä ramená. Naučí ma, ako masírovať jazvu po cisárskom reze, ktorú samozrejme ignorujem, pretože najprv som sa jej bála, potom bola zapálená a potom som si povedala, že vďaka nej mám Adamka, tak mi je jedno, ako vyzerá. Ale starať sa o ňu treba aj tak, takže teraz ju už zanedbávať nebudem.
    • Najväčšia časť je ale zameraná na brušné svaly. Našťastie rozostup nemám veľký, robí aj tejpovanie, ale mne ho netreba. Na začiatok mi ukazuje pár cvikov na spodnú časť brucha a jeden na vrchnú. Dôkladne ich so mnou prejde, nechá ma ich opakovane vyskúšať, uisťuje sa, že ich robím správne.
    • Na záver so mnou všetko prejde ešte raz, rovno si to zapisujem a hľadáme vhodný termín ďalšej návštevy.
    • Ak by ste v Brne hľadali fyzioterapeutku zameranú na tehotenstvo a popôrodné stavy, odporúčam Martinu Crhovú (martinacrhova.cz).
  • S mamou ideme pre obed do Ugo a rovno domov, Adamko už sa prebúdza.
  • Okolo obeda nám prichádzajú dať sieťky na okná, hneď potom dobalím posledné veci, nejakým zázrakom všetko zmestíme do maminho auta, vrátane kočíka a vyrážame na Slovensko. Vychytávame to výborne, Adamko sa najedol, v autosedačke zaspal a prespal celú cestu.
  • U rodičov obsadíme s Adamkom terasu. Ja si čítam, on sa húpe v závesnom kresle. Preňho je to náramná pohodička, byť tam rozvalený a nechať sa húpať.