Poznámka

Na materskej | týždeň šestnásty

Leave a comment

Sobota

  • Myslím, že pokiaľ je zachovaný večerný režim, je Adamkovi úúúplne jedno, kde spí. Zmena prostredia ho u manželových rodičov nijako nerozhodila, o deviatej krásne zaspáva, o štvrtej spolu pozeráme východ slnka a potom znova zaspáva. Ani ráno so vstávaním nijako neponáhlame.
    • Ani prítomnosť ďalších ľudí mu nevadí, doma býva z dlhých návštev umrnčaný, ale tentokrát sa zdá, že si zvykol.
    • Marekovi rodičia nám prenechávajú ich spálňu, aby mal svoj večerný kľud. Ráno sa nás pýtajú, či Adamko vôbec v noci plakal. No neplakal, budila som ho na kŕmenie, pretože som sa automaticky sama zobudila.
  • Po obede ideme na Kulháň. Počasie síce nič moc, chvíľu aj prší, ale aspoň nie je veľa ľudí. Dávame si výborných údených pstruhov.
    • Raz tam vezmeme Adamka keď bude väčší a sám si pstruha uloví. Naviac je tam veľké detské ihrisko. To sú zmeny priorít, čo si zrazu na výletoch všímame.
  • Na Slovensko sme išli s cieľom ukázať Adamka aj zvyšku rodiny, takže prvá návšteva smeruje k Marekovým krstným rodičom a babičke.
    • Po celý čas v šátku, cesty v autosedačke viac menej prespal, ale neboli to dlhé presuny.
  • A večer úplne ukážkovo zaspáva, tak si aj víno dávam, lentilky mi manžel doniesol, knihu si čítam. Skoro ako na dovolenke.

Nedeľa

  • Grilovaný oštiepok nemá Adamko rád. Možno za to môže aj kombinácia s tým pstruhom, ale skôr to vidím na oštiepok, ktorý sme robili na večeru. V noci plače, bruško ho bolí, tak s Majom na striedačku nosíme, masírujeme a polohujeme. Zaberá a nakoniec zaspáva, ale i tak nás trápi, že on sa asi hodinu trápi.
    • A zrovna oštiepok, ten mám rada.
  • Doobeda dlhá prechádzka naprieč Topoľčanmi, objavila som nový park, nechápem, prečo až teraz po jedenástich rokoch, čo som s Marekom. Ideme do Eg Café. Mám tu kaviareň rada a v Topoľčanoch aj tak nič iné poriadne nie je.
  • Obed so svokrovcami a potom už smer Piešťany, k mojim rodičom.
  • Takmer celý podvečer strávime na terase, pretože Adamko si zamiloval húpačku. Len tak si leží a nechá sa húpať. A je mu fajn. Nám vlastne tiež.
  • Večer mu vaňu napúšťame a trénujeme vaničkovanie. Vo vode je veľmi spokojný, úplne z neho vyžaruje pohoda a užíva si, ako s ním niekto jemne pláva. Radosť ho sledovať. Príjemným bonusom je, že po vaničkovaní ešte lepšie zaspáva.

Pondelok

  • Dnes je v pláne moja časť rodiny. Babička, krstní rodičia, ale i sesternica s troma deťmi. Sesternica chcela, aby som doniesla na ukážku látkove plienky. Tuším som v prvá v rodine, kto ich používa, tak teraz môžem mudrovať.
  • S babičkou ideme prechádzku a spravíme štvorgeneračnú fotku. Keď nad tým tak premýšľam a počítam, moja babička má tri deti, šesť vnúčeniec a deväť pravnúčeniec. To by ešte len bola fotka.
  • Môžete hádať, čo celý čas robil Adamko v šátku. A stále vie ľudí prekvapiť, že ho na mne nič nezobudí.
  • Podvečer sa znova rozvaľujeme na terase, pretože počasie je ideálne a večeru si môžeme ugrilovať. To, že Adamkovi naozaj nesedí oštiepok som si overila a zase chvíľu trvá, než ho v noci uspíme. A to som mala iba jeden.

Utorok

  • Na obed sa ideme prejsť na kúpeľný ostrov, zastavujeme u môjho tatina v práci, aby mu uverili, že naozaj má vnuka. Odtiaľ do centra Piešťan na obed a zmrzlinu a potom už len rýchlo naspäť, dobaliť veci, Adamka do sedačky a smer Brno.
  • Prvýkrát sa budí už pár kilometrov od Piešťan, takže stojíme na benzínke aby sa najedol. Moc sa mu spať nechce, ale nakoniec aspoň na pár minút uľahne. Chvíľu sa hnevá, buď z autosedačky alebo z toho, že sa mu nepodarilo narvať si celú ručičku do pusy. Ťažko povedať, čo sa takému bábätku premieta v hlavičke. Ale zaspal nejako.
  • V Bučoviciach zastavujeme na mrazený jogurt. Adamko si asi povedal, že je to nespravodlivé, keď on také nemôže, zobúdza sa a až do Brna s malými prestávkami plače. A to nám Brno pripravilo krásnu dopravnú zápchu, obchádzky, dokonca aj vjazd na diaľnicu je zasekaný, tak to obchádzame… no skrátka neveselá a dlhá cesta naprieč Brnom.
    • Vždy som bola presvedčená, že svoje dieťa nikdy nenechám dlho plakať. Lenže v autosedačke veľa možností nie je. Aj keby zastavíme a utíšim ho (v podstate ho stačí vybrať), v okamihu, kedy by sa do nej vrátil, spustí znova. A dupnúť na plyn s desaťtýždňovým bábätkom v aute tiež nie je riešenie.

Streda

  • Deň, kedy si Adamko povedal, že proste spať nebude. Ani poobede. Spinká tak tri minúty po kojení, ale viac vôbec. Večer je z toho všetkého unavený, ale zaspať sa mu nedá. Manžel má home-office, síce musí veľa pracovať, ale občas si ho berie a prechádza sa s ním. Chvíľami sa Adamko usmieva, ale od obed je často mrzutý a sem-tam plače bez zjavnej príčiny.
    • Obed si radšej objednávame a keď mi DámeJídlo.cz po troch hodinách od doručenia posiela mail, ako mi chutilo, tak stále nemám zjedené.
  • Pred rokom som v lete objavila Radku Třeštíkovú. Prečítala som všetky tri knihy a hneď ako ohlásili predpredaj novinky Osm, mala som objednané. Dnes knižka prišla. Len škoda, že som nebola medzi úplne prvými v predpredaji a nemám ju s podpisom.
  • Zaujímavé, že vždy si dá Adamko dole iba jednu ponožku. Niektoré sa mu nejdú dať, ale s väčšinou nemá problém. No vždy len jednu.

Štvrtok

  • V noci sa Adamko naučil, že tatino sa dá nohami odkopať až na samý kraj postele a získať tak priestor, ktoré takto malé bábätko nemá šancu využiť. Ale má ho a to sa počíta. Očakávam, že čoskoro sa rukami naučí odsunúť mňa. On bude spať v našej posteli a my… nebudeme spať vôbec?
    • Jasné, mohol by spať vo svojej postieľke, keď ju má hneď vedľa. Ale sú chvíle, kedy ho máme radšej u nás. Najmä keď ho večer bolí bruško alebo má problém zaspať.
  • Ďalšia pošta, prišiel skvelý látkový štvorec od Rosa Mitnik. Vešiam ho na hrazdičku a hodinu o Adamkovi neviem. Až na tie spokojné zvuky, ktoré vydáva. Asi to bude jedna z najobľúbenejších hračiek.
    • Sebe som spravila tiež radosť novou kozmetickou taštičkou. Ona šije tak krásne a jednoduché veci, však pozrite: rosamitnik.cz.
  • Adamko má rád, keď mu kopem s nožičkami. Alebo bicyklujem. Čím rýchlejšie, tým lepšie, vtedy nahadzuje úsmev od ucha k uchu.
  • Keďže je teplo, tak pod neho tieto dni dávam prebaľovaciu podložku a nechávam ho nahého, nech sa hrá pod hrazdičkou. Vtedy si poriadne pokope nožičkami, už ich začína viac zdvíhať. Teším sa, až si bude vedieť dať palček na nohe do pusinky.
  • Aj nové zvuky začína vydávať. Napríklad má jeden povzdych, dáva ho aj keď si trikrát kýchne a štvrtýkrát si už nekýchne, ale vyjde len taký povzdych. Vždy nás to rozosmeje.
  • Rozosmiať ho vie, aj keď ho šimráme pod noštekom.
  • Dnes k nám prišiel môj tatino, ostane do nedele. V sobotu ide na country festival, také on rád, chodí sem každý rok, čo tu bývame. A Brno má prejdené viac, ako my za tie tri roky. Takže mal Adamko o pozornosť postarané, pretože keď nebol tatino niekde na prechádzke, bol pri Adamkovi. A Adamko si začína pozornosť druhých užívať.

Piatok

  • Pošta tretí deň po sebe. Dnes Adamkovi prišla pomerne veľká zásielka hračiek, ktoré som objednala na brendon.sk. Pôvodne som chcela iba jedno leporelo, už viac farebné, ale stále celkom kontrastné. No našla som tam pár zaujímavých hračiek, väčšina síce až na neskôr, tak od pol roka, ale aspoň som mala zadarmo poštovné až do Čiech.
  • Za posledné dva týždne si Adamko upravil denný režim. Už nechodieva spávať po desiatej, ale až po dvanástej. Spáva 3-4 hodiny, väčšinou vkuse. Dnes ale prekvapuje. O jedenástej sa hráme v izbe, dávam ho na zemi na bruško, aby pásol koníky. A on zaspal v priebehu pár minút. Na brušku! Tak jakživ nespal, takže vykoľajená z tejto novinky som celý čas pri ňom, odbieham len na chvíľku, ale málo, lebo obed som si v trúbe spálila. No ale hlavne že sa mi dieťa dobre vyspalo.
  • Filmy tento týždeň žiadne, nejak nebolo kedy (skracuje si kojenie pod pol hodinu), z kníh iba Som mama a Adamkovi Medvěd, který nebyl.
Poznámka

Jednorožca do každej knižnice

Leave a comment

Autor: Kateřina Maďarková
Názov: Justýnka a asistenční jednorožec
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Albatros
Počet strán: 88
Ilustrácie: Léna Brauner

. . .

Milé děti, víte, že váš svět je mnohem barevnejší než svět dospelých? Možná je to proto, že jíte daleko víc lentilek, dívate se na mnohem víc pohádek a nemusíte platit složenky. Spousta z vás má kamarády, které nevidí nikdo jiný než vy, a když zavřete oči, létá vám v těch malých hlavičkách fůra nápadů a příbehů.

Týmito slovami začína nádherne ilustrovaná detská knižka Justýnka a asistenční jednorožec.

Kto je Justýnka?

Justýnka je dievčatko, ktoré bude čoskoro nastupovať do tretej triedy. Je ako väčšina detí v tomto veku, avšak jej chýba fantázia. Svet Justýnky nie je farebný a nápaditý, ako by svet detí mal byť. A tak jej doktor Dulík predpíše liek. Asistenčného jednorožca. K tomu pridá diétne opatrenie v podobe cukrovej vaty na raňajky a pred spaním kopček šmolkovej zmrzliny s farebným posypom.

Jednorožec sa volá Hubert, vie rozprávať i písať a prenesie Justýnku na také miesta, o akej sa jej ani nesnívalo. Má na to týždeň, ukázať Justýnke, že svet je farebný, veselý a hravý. A presne taká istá je aj knižka. Spolu s Justýnkou čitatelia navštívia Básničkystán, planétu Fantazie, kde sa možno nachádza aj váš imaginárny kamarát a výkres, ktorý Justýnka nakreslila na hodine výtvarnej výchovy.

Justýnka a asistenční jednorožec cielia na čitateľov od sedem rokov, ale ja by som túto dvojku predpísala aj dospelým. Pretože v každom z nás by mal ostať kúsok dieťaťa a svet je predsa len krajší, keď je farebnejší. Za knižkou je vidieť obrovský kus práce. Či už je to samotný príbeh, plynúce poučenie, jazyk a štýl alebo jemné ilustrácie. Každý detail je dotiahnutý do dokonalosti.

Zaboduje ako darček, užijete si ju pri opakovanom čítaní, bude zdobiť knižnicu. Priznám sa, že zatiaľ veľa českých detských kníh nepoznám, ešte len ich objavujem, ale nepochybujem, že táto patrí k tým najlepším. Tak sa nechajte aj vy, spolu s Justýnkou a Hubertom, uniesť do čarovnej krajiny, ktorá je všade okolo nás, len ju občas prehliadame.

6/5

Pokračuj v čítaní →

Poznámka

Som mama a je mi hej

Leave a comment

Autor: Kristína Farkašová
Názov: Som mama
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Ikar
Počet strán: 296
Ilustrácie: Boris Farkaš

. . .

Po štvrťroku si nájdem čas napísať o knihe, samostatne iba o jednej, nie tri v jednom, a čuduj sa svete, je to kniha o deťoch. Ale ona ma vážne dostala.

Kristínu Farkašovú som poznala len tak z počutia. Že je to nejaká herečka. Potom som zachytila niečo o knihe. Pretože má dvojičky. Písala blog o živote s nimi a zrazu z toho bola kniha. A ešte jej tričká Koláčová som zachytila, ale to bolo tak všetko. Knihu som videla u maminy doma minulý rok, ale otvorila som ju až teraz nedávno. Asi preto, že aj ja už som mama.

Prečo ma baví? Kristína neznáša slovenské dojčiť, ale používa bohemizmus kojiť. Tým si ma získala hneď na začiatku. Tak málo stačí. A potom to pokračovalo jej humorom a trefnými poznámkami na materstvo. Och, ako ja jej rozumiem a to mám dieťa len jedno a aj to chlapca. A v noci sa vyspím. Ona nie. Teda teraz už áno, pretože jej knedle, ako Ele a Matilde hovorí, majú štyri roky. Adamko sa naučil spať šesť hodín vkuse už v dvoch mesiacoch a nemá súrodenca, ktorý by ho budil.

Som mama je ukážkové čítanie pre ženu na materskej. Pobaví sa, oddýchne si a vie, že v tom nie je sama. Pozná všetky tie situácie s deťmi i okolím, pozná rady, ktoré sa jej od okolia dostávajú, stretla sa s rôznymi názormi na výchovu, od kojenia až po nosenie. No skrátka sa dokáže vžiť do jej situácie bez ohľadu na to, koľko detí má a ako ich vychováva.

Kristína srší takým optimizmom, až to niektoré nemusia predýchať. Z každej situácie s deťmi dokáže spätne spraviť zábavnú historku. Aj zo sopľov. Tých zelených, na ktoré býva i vysávač krátky. A o tom to vlastne je. Nech je materstvo akokoľvek náročné, spätne ostane úsmev na tvári a veselé historky. Naviac vás autorka presvedčí, že mať deti je vlastne tá najlepšia vec na svete. A že je to vlastne úúúúplne jednoduché, len sem-tam zložité. Môžem potvrdiť.

Ľahký štýl, reálne situácie, veselé dvojičky. Tetovačky included. Milé ilustrácie a tvrdá väzba (= dobre sa číta pri kojení). Proste knihu nebudete čítať dlho. A možno si ju ani dlho nezapamätáte, predsa len je to taká jednohubka a naviac keď ste na materskej, váš mozog využíva kapacitu na iné veci. V tom prípade môžete siahnuť po pokračovaní Stále som mama. Ako psychohygienu vrelo odporúčam. Aj otcom.

4/5

Poznámka

Na materskej | týždeň pätnásty

Leave a comment

Sobota

  • Tento víkend máme na návšteve mojich rodičov. Pôvodne sme plánovali ísť už na Slovensko, ale nevyšlo to. Tak sme ich pozvali k nám s tým, že dnes pôjdeme do ZOO, tak nech sa na to pripravia.
  • Brnenská ZOO je na kopci, to sa mi kočík nechce tlačiť, radšej šátok. Ale horko je riadne, takže Adamko dostáva klobúčik a hoci vidím, že by spinkal až do návratu domov, v polke ZOO ho budím na kojenie, lebo dehydratáciu u tak malého bábätka fakt nepotrebujeme.
  • ZOO sme neprešli celú, ale to ani nebolo v pláne. Mne stačí sa len pár kilometrov poprechádzať a naviac od budúceho leta tam budem s Adamkom tráviť viac času.
  • Podvečer je už našťastie príjemné, tak sa presúvame na záhradu. Adamko si spokojne leží v korbičke kočíku, potom som si ho dala na deku a pozerali sme na stromy. Dokonca som jeden komiks stihla prečítať.
  • Už nám dozreli ďalšie výborné jahody na záhrade. Sú veľké, sladké a môžem ich zjesť aj za misku, Adamko nemá žiadnu alergickú reakciu ani bolesti bruška. Tak sa mi to páči.

Nedeľa

  • Adamko má dva mesiace!
    • Režim si upravuje len mierne, jedno nočné vstávanie a cez deň mu stačí menej spánku, takže začal spávať nie po desiatej, ale až okolo dvanástej.
    • Miluje kúpanie, nosenie v šátku, kontrastné predmety a zvuk rozprašovača. Nemá rád dávanie do autosedačky, ale potom v nej zaspí.
    • Z veľkosti oblečenia 56 vyrástol na 62, väčšie potrebuje aj ponožky.
    • Ide 100 % v látkových plienkach a stále nemá dudlík. Moje malé osobné víťazstvo.
    • Ani jeden jediný problém s kojením. Možno ma dokonca trošku mrzí, že už mu to ide rýchlejšie (no ale stále to nie menej ako 20 minút, to iba veľmi výnimočne).
    • Plač? Väčšinou hlad. Ak je po kojení, tak buď chce suchú plienku alebo si ešte potrebuje odgrgnúť. Ak je všetko splnené a plače pri hraní sa, tak už ho to nebaví a stačí zmena prostredia. Z izby do kuchyne, z chrbátika na bruško, z ležania na nosenie…
    • Usmieva sa i v spánku a pri kojení, pretože vie, čo je dobré, pasie koníky, je zvedavý, prekvapuje novými zvukmi, dokáže si uchytiť plienku, občas sa snaží opakovať grimasy (akurát neviem, či zrovna vyplazovanie jazyka je vhodné ho učiť) a nedávno objavil, že má ruku, ktorú si môže dať do pusinky a cmúlať (alebo si prisunúť plienku a cmúlať tú 😄). Sám sa vie zabaviť i hodinu, len potrebuje stále nové podnety a prostredie.
  • Na prechádzku ideme do Mariánskeho údolí. Predpoveď hlási dážď a vskutku, v okamihu kedy zájdeme do reštaurácie Kadlcův mlýn na obed, spustí sa lejak. S obedom teda nijak neponáhľame a podnik má u mňa malé plus, pretože vedľa reštaurácie je chodba so sedačkami, kde sa dá relatívne v súkromí kojiť.

Pondelok

  • V pondelok sa už tradične púšťam do väčšieho upratovania v dôsledku čoho si nestihnem spraviť obed (nie že by som sa o to vôbec snažila). Takže na obed Adamko do šátku a vyrážame do centra za manželom. Nie úplne najlepší obed, naviac s dlhým čakaním, si dávame v Charlie’s street.
  • Odtiaľ ideme do predajne Rieker, manžel má ostruhu na nohe, tak okrem liečby od doktorky hľadá vhodnejšiu obuv. A s Rieker máme už z minulosti dobré skúsenosti.
  • Dnes znovuotvárajú Bránu k dětem, tak sa zastavujeme nájsť nejakú novú závesnú hračku pre Adamka. A vidím stojan so šátkami. Dokonca aj so zanosenými a o 40 % lacnejšími. Prisahám, že som ich chcela iba pozrieť, ale keď tam na mňa doslova žiaria Slncia od Sestrice, jeden kus, moja veľkosť a za nádherných 1800 Kč, tak i manžel povedal, nech si ich kúpim, však o tom, že chcem šátok od Sestrice, nikoho iného, ale práve Sestrice, hovorím už dobré dva týždne minimálne. Tak mám nový šátok.
    • A viete čo? Budem mať ešte jeden. Manžel priznal, že ako som chcela zrovna šátok od Sestrice, tak sa nekúpil len preto, lebo vysnívaný Herbs Autumn Sky with Merino nemajú moju veľkosť. A ja som sa nevedela rozhodnúť medzi troma ďalšími vzormi. Ale vôbec. Tak som ich poslala manželovi, nech na to pozrie a pomôže mi vybrať. On nie iba vybral, ale rovno aj objednal a šátok Herbs Mint je už na ceste ku mne.
  • Normálne mi ani nevadí, že Adamko sa znova budí v noci už o tretej a opäť nahadzuje ten svoj hodinový smiech, než sa rozhodne ísť opäť spať. Koniec koncov, on je tak rozkošný keď sa usmieva, že ma vlastne i baví byť hore a sledovať ho.

Utorok

  • Celkom náhodou zisťujem, že kúsok od bydliska bude stáť Pasta Truck, malá dodávka, v ktorej pripravujú výborné čerstvé cestoviny. Tri druhy cestovín, tri druhy omáčok. Jednoduché. Manžel musel ráno doktorke, tak ostal na home-office, ideme tam preto spolu. Ja si beriem ešte limetkovo-bazový cheesecake, po ceste domov si v Kofi-Kofi kupujem po dlhej dobe kokosovú čokoládu a to všetko si prinesieme k nám na záhradku. Adamko odpočíva v šátku, my si užívame slniečka a ani sa nám nechce odísť. Ako dezert domáce jahody. Ja tuším začnem mať leto aj rada.
  • O štvrtej prichádza lektorka na vaničkovanie. Najprv prejdeme motoriku, ukáže nám správne držanie bábätiek aj ako trénovať pasenie koníčkov. Adamka pochváli, že sa prirodzene otáča na obe strany, nepreferuje iba jednu, hlavičku má pekne guľatú a jeho motorika je výborná. Dáme napúšťať vaňu a medzitým nám vysvetlí, čo budeme robiť a ako Adamka začneme trénovať na budúce ponorenie.
    • Spočiatku sa Adamkovi náramne páči, takže sa naučíme to najdôležitejšie. Plač spustí nečakane a nejde utíšiť. Ta ho zabalíme do osušky, oblečieme a dám kojiť. Medzitým sa ešte s lektorkou pobavíme, ako trénovať a čo všetko sa učí potom u nich na kurzoch, čo môžeme očakávať atď. O mesiac si ju zavoláme znova, s lekciou sme boli spokojní a ja mám radosť, že Adamko bude zrejme plavec po mne.

Streda

  • Tento týždeň si nejako dopriavam. V centre otvára Mlsná holka svoj donut shop. A sladké, to ja môžem. Tak si zapíšte adresu Kozí 2, tam totiž malú predajňu s veľkými dobrotami nájdete.
  • V Brne bývame tri roky a začíname tretiu grilovaciu sezónu na našej záhrade. Aspoň raz za mesiac sa u nás stretnú známi. Tento rok sme sa rozhodli povýšiť na vyšší level a gril na brikety meníme za plynový. Úžasná vec, najmä na grilovanú zeleninu. S Adamkom v kočíku alebo časom na mäkkej deke budeme tráviť na záhrade veľa večerov. A zdravá strava bude tiež jednoduchšia, zajtra kúpim lososa a budeme grilovať aj rybičky.
  • Prišiel šátok Herbs Mint od Sestrice a je ešte krajší, ako na obrázku. A príjemný na dotyk, myslím, že ani zanášať ho nebude dlho treba. Nie ako môj prvý Babylonia BB Slen, s tým sa až tak po mesiaci lepšie pracovalo.

Štvrtok

  • Dlho som nebola vo firme pozrieť. Adamko zaspal nejak sám pred obedom, tak ho opatrne dávam do kočíka a vyrážame. Pochodíme tam dve poschodia, pokecám s kolegami, dostal podbradníček z Barcelony (to sa teraz hodí, začal veľa slintať). Stihnem ísť dokonca nakúpiť do Lidl aj Sklizeno a zobudil sa až kúsok od domu. Po štyroch hodinách spánku. Dokonalé dieťa.
  • Dnes mi došlo, že až vďaka Adamkovi spoznávam všetky funkcie mojej práčky. A to som ich aj dovtedy používala dosť, pretože periem zvlášť aj športové a vlnené veci, zvlášť voľba na uteráky a povliečky, rýchle pranie a tak ďalej. Kvôli Adamkovi poznám naviac všetky bavlnené režimy, odstraňovanie škvŕn a konečne som objavila, kde sa dáva extra plákanie. Pretože býval na hrudi vyhádzaný, tak možno kvôli zbytkom gélu na pranie (a to má Lovelu sensitive). Doktorka poradila pridať ocot a extra plákanie.
    • Akurát zároveň sme prestali používať aj Weledu, máme kojeneckú měsíčkovú sadu a niektoré detičky sú vraj na měsíček (po slovensky asi nechtík lekársky) alergické. Tak jedno z toho zabralo.

Piatok

  • Ideme na Slovensko. Neplánovane a do utorka. Adamkove veci zaberajú polovicu kufra v aute, ani kočík sa nám nezmestí. A to sme ešte zabudli vaničku a prenosný prebaľovací pult.
    • Ale nevadí, budeme aj tak len navštevovať rodinu a sem-tam nejaké krátke prechádzky, takže dva šátky budú stačiť. Aspoň mi ho nikto nebude v kočíku moc chytať, objímať a nedajbože brať do náruče. Ja som na to ešte veľmi háklivá a aj našim rodičom ho dávam do rúk a kočíkovať len občas. No vlastne takmer vôbec.
      • Asi si tým kompenzujem ten pôrod a chýbajúci bonding. Teraz si Adamka užívam maximálne a iba u manžela mi nevadí, keď si ho berie do náruče. U ostatných vždy pozorne sledujem a som rada, keď mi ho vrátia a to aj keď je iba v kočíku.
  • V Bučoviciach znovu otvorili mrazený jogurt, tak sa zastavujeme odpočinúť. Brno je zas rozkopané, takže trvalo hodinu, než sme sa dostali von. Pritom sme išli mimo najväčšiu špičku.
  • Adamko napodiv celú cestu prespal, len v Brne chvíľu plakal, keď sme stále v zápche. Ale keď bolo auto v pohybe, Adamko spinkal. A to som mu o štvrtej ráno odstriekala plnú fľašku mlieka, keby náhodou vyhladne po ceste a nemáme zrovna kde zastaviť. Večer som ho mohla vyliať, najedol sa až v Topoľčanoch, keď sme prišli k manželovým rodičom.
  • Prečítané tento týždeň: komiks Iron Man: Extremis, poviedky českej autorky Ivany Myškovej Bílá zvířata jsou velmi často hluchá, Denníky z Rakky – Útek z „Islamského štátu“ a dočítala som ďalšiu skvelú českú prvotinu Rekviem za pluto od Adama Chromého.
  • Filmy žiadne, ale dopozerala som seriál The OA.
Poznámka

Na materskej | týždeň štrnásty

2 komentáre

Sobota

  • Manžel nebol kvôli vybavovačkám okolo auta celý týždeň v práci, takže bude v kancelárii cez víkend. Eh, tak žiaden výlet nebude. Aspoňže v centre sú Slavnosti dobrého jídla, takže na obed dávam malého do kočíku a ideme za ním.
  • Rovno Adamkovi kupujeme v Lindex klobúčik na hlavičku. Slnko začína byť veľmi prudké, nechcem spoliehať iba na opaľovací krém, ktorý aj tak nemažem vždy a do šátku sa tiež nedá vždy schovať. Pod klobúčikom bude viac krytý.
  • Adamkov režim sa mení. Ale nie veľmi, akurát v noci sa už nebudieva dvakrát, ale iba raz. Najprv spí 5-6 hodín a potom ešte štyri.
    • Ak sa náhodou začína budiť už okolo štvrtej, stačí ho z postieľky prehodiť medzi nás do postele a ejhľa, ešte si do šiestej pospí. Náš budíček potom vyzerá tak, že Adamko kope nožičkami, máva ručičkami a triafa nás do tváre. Rana do oka, to chceš. A on sa na tom smeje. Vlastne lepšie ako keby nás budí jeho plač.
  • Brat sa vrátil z Poľska, kde bol na konferencii a priniesol mi Malého princa (pol. Mały Książę). Zbieranie pokračuje.

Nedeľa

  • Do Brna prichádza moja mamina, chodieva s pár známymi na predstavenia do Bobycentra. Hneď prvý deň mojej materskej som s ňou bola na Angelike, čo ma ale vôbec nebavilo. Dnes idú na Deti ráje. Opäť majú voľné lístky, ale tak dlho by Adamko v šátku nevydržal, kojiť sa mi ho tam nechcelo, hoci by bolo prítmie a naviac ten hluk.
  • Ale pred predstavením sa na dve hodiny stretávame a ideme na obed. Čaká ma na Špilberku, kde boli na prehliadke. Nevadí mi chodiť s Adamkom tri hodiny vkuse, ale kopec, to dáva zabrať. Obzvlášť v tomto horúcom počasí.
  • Keďže sa blížil deň detí, od maminy dostáva veľa nového oblečenia. Si ho hýčkajú, ale popravde sa moc nedivím, pre mojich aj manželových rodičov je to prvé a na veeeľmi dlho aj posledné vnúča.
  • Adamko už celkom pekne pasie koníkov (na Slovensku vraj barančekov). Už pritom ani neplače, len samozrejme musí mať dobrú náladu. Dnes tak bol štvrťhodinu a pozeral doľava-doprava na leporelo. Ani ma nepotreboval.

Pondelok

  • Pondelky mám upratovacie. Adamko vstane o šiestej, nakojím a položím ho naspäť k manželovi. Manžel spí, Adamkovi ráno stačí naša prítomnosť, smeje sa, máva ručičkami-nožičkami, vydáva spokojné zvuky. Toto robí aj hodinu a bohato mu stačí, že je aspoň jeden z nás pri ňom.
  • A ja ráno stíham teplý čaj, sprchu, umyť riady (večer sa mi už nechce) a v pondelok i veľké upratovanie. Povysávať, upratať kúpeľňu, vyleštiť sporák, oprať látkovky, umyť zem…
  • Deväť hodín, manžel vstáva a ja mám hotovo. Šikovná žena. Celý deň mám voľno a môžem s Adamkom chodiť na prechádzky. Maximálne dám ešte ďalšie pranie, na slnku to schne rýchlo, tak stíham otočiť aj dve-tri pračky.

Utorok

  • Whohoo, Adamko má nové AIO (all in one) plienky, prišla objednávka z bobanek.cz. Sú skvelé!
  • Ďalšie plienky kupujem cez známu, veľkú AI2 (all in two) sadu od Bamboolik. Nie sú úplne nové, ale použila ich párkrát a aj to iba niektoré. Takže látkovacia výbava je bohatá, kompletná, na celé prebaľovacie obdobie a ideálna aj na cestovanie. Klasické štvorce pomaly vyradím, síce ich skladanie mi ide od ruky, ale čím je Adamko väčší, tým menej sa novosklad hodí a moderné látkovky sú skrátka jednoduchšie. No neuľahčím si to, keď môžem?

Streda

  • Blíži sa deň detí, Adamkov prvý. V meste sa zastavím aj v kníhkupectve a kupujem mu ďalšie čiernobiele leporelo. Počítání 123 – Rozkládací knížka pro nejmenší od Davenport Maxine. Nedávno som si všimla, že už ho naskladnili. Od autorku má už Zvířátka a rád na obrázky pozerá, Počítání 123 je viac farebné, ale stále kontrastné.
  • Mám prvú trošku negatívnu skúsenosť s reakciou okolia na nosenie v šátku. Čakám na zástavke a nejaký postarší pán, pozerá na náš a krúti hlavou. Pýta sa, koľko je malému. „Poučil“ ma, že šátkovanie je dobré a pohodlné akurát tak pre mňa (tak určite) a že malému iba škodím. Tak som mu vysvetlila ako to je, nožičky do M (dobré na kýčle), chrbátik do C (hlavička netlačí na chrbátik), cíti maminku atď. No pán krútil hlavou a stále si naďalej tvrdil to svoje, že mu škodím. Tak som nad ním mávla rukou a išla si na spoj.
    • Ak mi niekto rozumne vysvetlí, prečo nosenie v šátku škodí, rada si vypočujem všetky dôvody, nechcem Adamkovi ulížiť. Ale obyčajné konštatovanie že mu škodím a som iba pohodlná (pán asi nikdy nenosil, síce už ma chrbát nebolieva a vydržím dlho, ale že by to bolo úplne dokonalosť sa nedá ešte povedať), s takým odmietam strácať čas.

Štvrtok

  • Budeme vaničkovať! Konečne som našla lektorku, ktorá sa tomu venuje. Vaničkovanie je plávanie s bábätkom vo vani, ideálne v domácom prostredí, čo bude aj náš prípad. Začať sa môže od šiestich týždňov, Adamko bude mať na prvej lekcii v utorok 9. týždňov. Od vaničkovania si sľubujeme to, že Adamko sa nebude bát vody, naučí sa ponoriť pod vodu a keď prejdeme od polroka na bazén, bude pripravený na prvé pokročilejšie lekcie. Príde k nám lektorka z hastrmanci.cz.

Piatok

  • Je krásne, keď dieťa zaspí o ôsmej večer a zobudí sa na kojenie až o druhej. No hrozí, že po šiestich hodinách spánku bude vyspinkaný a to je ideálna doba na hodinový smiech. Ale potom sa Adamko zobudil až pred siedmou, najedol a spal aj o deviatej, kedy som priniesla raňajky do postele.
    • Fascinuje ma, ako sa dokážu zosynchronizovať s manželom a spia rovnako. Už som ich tak nejedenkrát nachytala, v úplne rovnakej póze. Adamko je skrátka celý po manželovi.
      • Aby sa nepovedalo, po mne má materské znamienko na ľavom stehne. Jupííí, aspoň dačo.
    • Inak návod na skvelé raňajky. Jogurtový základ, ovocie, vanilková zmrzlina a Granko. Jahody domáce, ráno odtrhnuté na záhrade, na to ostatné je tu Lidl.
  • Do deviatej opäť stíham úplne všetko, čo mám na tento deň naplánované (na víkend prídu rodičia), takže keď manžel odchádza do práce, ja mám zrazu veľa voľného času.
  • Film som videla iba Anthropoid (prekvapivo dobré), dopozerala som 13 Reasons Why a rozpozerala The OA.
  • Z kníh tento týždeň iba Dům myšek: Sam a Julie v divadle Adamkovi a ja komiksy Batman Detective comics 3: Imperátor Penguin a Vincent.
  • Denne nachodím okolo 13 000 krokov, čo vychádza okolo 10 km.
Poznámka

Tri knižné tipy z Adamkovej knižnice

Leave a comment

V nejednej príručke o psychomotorickom vývoji dieťaťa sa dočítate, že jedinou a tou najdôležitejšou „hračkou“ novorodenca je jeho mama. Jej blízkosť, hlas a náruč. To nie je tak náročné zaistiť, prvé týždne ste najmä z prvého dieťaťa aj tak paf, nechcete ho nikomu dať a v období šestinedelia máte dovolené odpočívať, a venovať sa len a len bábätku. Lenže ako bábätko rastie, začína mať viac aktívnych chvíľok. Chvíľ, kedy nepapá, nespí, neprebaľujete. Tie chvíle sa natiahnú na hodiny za deň. No bábätko zatiaľ nič nevie, iba sledovať okolie.

Neviem, ako to robia iné maminy, ale ja som začala malému čítať. Básničky a riekanky sa ešte len učím, spievať neviem (no včera sa mi ho podarilo utíšiť asi za 5 minút spievaním dookola vety „hajaj, hajaj, maličký Adamko“, fungovalo to až magicky rýchlo na to aký plač spustil). Viem, že Adamko chce, aby som bola s ním, aby som sa mu venovala, lenže vymyslieť niečo na hodinu-dve dá zabrať.

Preto čítam. Čím viac pracujem s hlasom, tým je spokojnejší. Priama reč je skvelá, zvraty a napínavé chvíle miluje. Ak by ma niekto sledoval, dosť by sa na mne bavil, ale Adamko je spokojný. Spokojné bábätko = spokojná maminka. (Platí to aj naopak.)

Sem-tam vám sem pridám tipy na knižky, ktoré nás oboch bavili najviac, ktoré ma zaujali príbehom alebo ilustráciami. Dnes prvé tri.

Ester Stará a Milan Starý – Každý bulí nad cibulí

Štvorcový formát, na dotyk príjemná obálka, úžasné ilustrácie a ešte úžasnejšie básničky, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Pri čítaní som sa smiala nahlas. Básne sú nie len vtipné, ale i chytré. Každý bulí nad cibulí je hra so slovami. Ukazuje, aká krásna je čeština. Autorka Ester Stará je pedagogička a logopedička, svoje skúsenosti z praxe preniesla do tejto knižky. O ilustrácie sa postaral jej manžel, výtvarník Milan Starý.

Baví ma, že básničky nie sú „na jedno kopyto“. Strieda sa rým, dĺžka i zameranie. Niekedy sú o jedle, niekedy o ľuďoch, inokedy o rôznych situáciach. No pre mňa je najdôležitejšie, že sa dajú čítať hravo, tak, aby Adamka zaujal môj hlas i výraz v tvári. A to Každý bulí nad cibulí dokonalo spĺňa.

Daniel Rušar – Vlk a tma

Ďalšia kniha z nakladateľstva Paseka, ktorá sa mi dostala do rúk, je Vlk a tma. Je to príbeh kratučký, doplnený veľkými ilustráciami. Opäť štvorcový formát. Kniha je určená skôr pre deti, ktoré už dokážu vnímať text, má totiž za úlohu ukázať, že tmy sa netreba báť. K tomu slúži rozprávanie starého vlka, ktoré hovorí dvom malým vĺčatám.

O pár rokov, ak bude mať Adamko strach z tmy, prečítame si knihu spoločne. Teraz si iba užil moje rozprávanie a napodobňovanie dvoch hrajúcich sa vĺčkov, stretnutie so starým vlkom a zoznámenie sa s príbehom o odvahe, ktorá viedla k prekonaniu strachu z tmy.

Aneta Františka Holasová – Lumír včelaří

Manželov dedko bol včelár. Manžel si na svoje detstvo rád spomína, nejedenkrát mi o dedkovi rozprával a spomína i na med a plást, ktorý u nich jedával. Občas mu dokonca taký med kúpim, len sa ťažšie zháňa. Adamko už, žiaľ, takého dedka nezažije, ale myslíme si, že o včelárstve by mal vedieť.

A dozvie sa to aj z nádhernej knižky Lumír včelaří. Detských čitateľov zoznamuje s celým včelím životom. Koľko dní sa dožívajú, ako sa delia, ako žijú, kto má akú úlohu a v neposlednom rade o získavaní a spracovaní medu. Kniha je náučná, takže na čítanie, aké som ja potrebovala, sa úplne nehodí. Nakoniec som si ju dočítala v tichosti sama. Ale v Adamkovej knižnici bude mať čestné miesto, pretože ide o okúzľujúcu knižku s príjemnými ilustráciami a dôležitým posolstvom.

Poznámka

Na materskej | týždeň trinásty

2 komentáre

Sobota

  • Na víkend sú u nás svokrovci, do Brna prichádzajú krátko pred obedom. Adamko je najedený, odpočinutý, dávame ho do vajíčka a vyrážame autom na priehradu. Tam si ho naväzujem do šátku, o pár minút nám odchádza loď. Ideme na food festival Ochutnej Česko na hradě Veveří.
  • Adamkova prvá plavba! Okrem severského štýlu oblečenia mu kupujeme aj námornícky, veľmi mu pristane. A o dva-tri roky by sme chceli zopakovať dovolenku na jachte. Len by už mal vedieť chodiť a nebáť sa vody. Dovtedy aspoň loď na priehrade a časom i ten bazén pre kojencov nájdem a začneme s vaničkovaním.
  • Na Veveří som prvýkrát videla zmrzlinu Božský kopeček bez fronty. Na Zelňáku je občas čakačka i štvrťhodinu. Na dobré sa ale oplatí počkať.
  • Vždy ma pobaví, keď niekto vidí Adamka spať v šátku, ako stíši hlas, snaží sa nerobiť hluk. Dokonca aj keď im poviem, že naozaj nemusia, on tvrdo spí, o chvíľu je to znova. A ja musím šponovať uši aby som počula, čo mi hovoria. Adamko keď spí, tak spí. A keď sa zobudí a začne plakať, tak je hladný (alebo tlačí do plienky, ale to hneď znova zaspí). Ticho, kľud a tmu dodržujeme iba večer, cez deň je naučený spať aj za svetla a pri bežnej prevádzke. To by ste mali počuť, aký hluk sa mi občas podari spraviť keď upratujem a s ním to ani nehne. Šalina ho tiež ešte nikdy nezobudila.

Nedeľa

  • V noci sa budí každé dve hodiny. Návštevy mu asi stále nesedia.
  • V Björnsonovom sade sa koná Restaurant Day. Počasie je znova nádherné, Adamkovi musím dať i krém s SPF 30, pretože mi je jasné, že slnku sa občas nevyhneme. Park je plný, pod stromami sa piknikuje, na najväčšie dobroty sa čaká, niekto má už vypredané, atmosféra je príjemná a letná.
  • A aby toho jedla nebolo málo, podvečer ešte grilujeme na záhrade. Mať jarné dieťa je dokonalé.

Pondelok

  • S látkovými plienkami to ide dosť dobre, ani mi to nepríde ako starosť naviac. Periem každý tretí deň, nežehlím, len hľadám najvhodnejší program na pranie. Namiesto aviváže pridávam ocot. A novosklad už skladám ako Baťa cvičky. Aj manžel hovorí, že mi to ide akosi od ruky. No bodaj by nie, keď je vždy okolo tridsať plienok. Desať minút a mám poskladané.
    • Už chcem začať látkovať aj mimo domov, takže tento týždeň objednám typ AIO, ktorý sa na von a cestovanie hodí viac ako klasické štvorce.
    • Za dobrú cenu nachádzam AIO na plenkybobanek.cz. 10 ks by do začiatku mohlo stačiť.
    • Neviem si vynachváliť záhradu. Teraz, keď je tak slnečno, prípadné nevyprané škvrny to krásne vytiahne. A plienky rýchlo schnú. Ak by sme bývali v paneláku, asi by som do toho nešla, ale na dome, to je iná.
    • A čo sa týka skladovania pred praním, rovno sme začali s metódou na mokro. Kúpili sme veľký uzatvárateľný plastový smetiak, do vody pridávam ocot (dezinfikuje a znižuje zápach) a pár kvapiek čistého levanduľového oleja. V kúpeľni to nie vôbec cítiť, naviac je v nej veľké okno, takže keď nie je zima, ventilačka je otvorená stále.

Utorok

  • Začínam uvažovať o ďalšom šátku. Dostala som tip na slovenskú značku Sestrice a vzory i farby som si okamžite zamilovala. Šátkovanie milujem a Adamko očividne tiež, takže druhý šátok potrebujeme obaja. Ring Sling kúpený na festivale mini som skúšala, ale vrchnú časť neviem dotiahnuť tak, aby Adamkovi pevne držala hlavička. Takže k nemu sa vrátim o mesiac-dva, až bude Adamko držať hlavičku sám.

Streda

  • Ideme na Slovensko. Prvýkrát. A iba na otočku. Cesta trvá štyri hodiny, namiesto dvoch, ale s tým tak nejak rátame. Najprv ostal hladný už za Brnom, ale než sme našli vhodné miesto na zaparkovanie, zaspal po asi dvojminútovom cmúľaní môjho malíčku. Za hranicami sa ale dožaduje svojej porcie mliečka, našťastie rýchlo nachádzame odpočívadlo.
  • Keďže je najedený a do Piešťan ostáva polhodina, ideme rovno na políciu, kde robia pasy.
    • Vskutku zaujímavé zaistiť, aby sa sedemtýždňové polospiace bábätko ktoré samo nesedí a ešte veľmi neudrží hlavičku pozeralo s otvorenými očami do objektívu. Obzvlášť v kabínke, kde sa im pokazí systém a musí sa fotiť odznova. Ale zvládli sme to, Adamko bude mať pas.
    • Pred dvoma týždňami som spomínala, že k slovenskému rodnému listu som dostala aj Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa. Taký ten na 820 €. No tak presne ako som si myslela, nemám naň nárok, bola som sa pýtať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tiež by si úradníci mohli zosynchronizovať informácie.
  • Na dve hodiny sa zastavujeme u mojich rodičov. Adamko si potrebuje oddýchnuť, najesť sa, prebaliť… ja s Majom potrebujeme obed. Moja mamina je na školení, ale tatino prišiel z práce skôr, aby sa s nami stretol.
    • Ďalšie knižky pre Adamka od maminy a suseda mu uháčkovala bielu deku. Teraz na leto ju využijeme často.
  • Cesta do Brna opäť štyri hodiny. Spal iba chvíľočku, v polovici cesty chcel jesť, takže zastavujeme a poslednú polhodinu pred Brnom plakal. Iba v autosedačke. Keď zastavujeme a máme ho na rukách, je v kľude. Jesť už nechce, plienka čistá. Len nechce byť vo vajíčku. Keby to ide, vrátili by sme sa do Brna na druhý deň, ani mne nie je príjemné, že v nej musel byť tak dlho. Našťastie ďalšia návšteva na Slovensko bude na dlhšie, takže v aute nebude tak dlho za jediný deň.

Štvrtok

  • Po dlhej dobe sa mi s bývalými kolegyňami z kníhkupectva podarilo stretnúť. Žiaľ, nie so všetkými, ale prišli sme štyri zo šiestich. A tri už máme deti. Tak sme sa poprechádzali Lužánkami, tam som ešte nikdy nebola. Adamko dostal nejaké darčeky, vrátane knižky Muminek a narozeniny, ktorú som mu ešte v ten večer prečítala. A celé to v šátku tradične prespal.
    • Vedeli ste, že v Lužánkach sú prasiatka?

Piatok

  • Prišiel dopis z VZP, že nemajú nejakú nejasnosť v mojom poistení v novembri 2015. Tak idem na pobočku, rovno s potvrdením o očkovaní. VZP na očkovanie prispieva. Nejasnosť sme si objasnili, dokonca tam mám preplatok za dva mesiace, tak mi prídu nejaké peniaze od nich. Poteší.
  • Na námestí sú Slavnosti dobrého jídla, ale s manželom sme sa minuli a on už je na ceste domov. Zájdeme cez víkend. Idem aspoň do obchodu nakúpiť nejaké dobroty, mám chuť na ovocie so šľahačkou a čokoládou.
  • Tento týždeň je na knižky slabý. Adamkovi som prečítala Muminek a narozeniny a Včely. Z beletrie iba Neviditelný od C.D. Payne, čo ma celkom sklamalo, pretože iné autorové sólovky ma bavili. Neviditelný začal sľubne ale koniec bol prehnaný. A dočítala som Zdravé těhotenství, přirozený porod, už mi chýbali iba posledné kapitoly. Čítala som postupne, podľa obdobia v ktorom som sa nachádzala. Ak by ste si v tehotenstve mali prečítať jedinú knihu, nech je to táto. Dala mi zo všetkých najviac, hoci môj pôrod nakoniec nebol prirodzený.
  • Z filmov som videla The Boss Baby (fakt hrozný animák, ale možno tak na mňa pôsobil iba preto, že mám malé dieťa), The Fate of the Furious (že to bude blbosť som vedela v priebehu prvých troch minút a naozaj to tak bolo), Hacksaw Ridge (wow, výborná vojnová dráma podľa skutočného príbehu, osoby Desmonda Dossa) a Hell or High Water (ďalšia vydarená dráma so štyrmi nomináciami na Oscara a trmi na Zlatý Glóbus).
    • Pozrela som si prvý diel American Gods, ale moc ma to nezaujalo, tak som začala pozerať 13 Reasons Why. Knihu som čítala pred mnoho rokmi a už si nespomínam presný dej.