Poznámka

Adamkove kráľovstvo

Postieľka dokončená, nábytok popresúvaný, po prvých meninách a Vianociach pribudlo hračiek. Pridať osvetlenie, dekorácie, pribudli aj knihy a leporelá. Hotovo, Adamko má svoje kráľovstvo. A je v ňom rád, z čoho máme obrovskú radosť.

Začnem posteľou, pretože to je asi najvýraznejšia novinka oproti prvej verzii izby, o ktorej som písala včera. Rozhodli sme sa pre Montessori domčekovú posteľ, veľkú 160×80 cm, ktorú nám vyrobil pán Adamčík (nene.sk). Prvá posteľ mala iba 90×40 cm (Kuko od villo design) a z tej prirodzene vyrástol. Nie teda, že by mal už v pol roku skoro meter, ale deti ešte nemajú také to nočné orientovanie, že hlava tu, nohy tu a maximálne sa otočím na druhý bok. Nie nie, deti cestujú. A veľmi. A s obľubou vytláčajú rodičov. Niektoré viac, niektoré menej. Adamko viac. Až tak, že sa budil on aj my, ani jeden sa nevyspal, manžel zlámaný kdesi na kraji, ja vykrútená niekde dolu, Adamko rozvalený jak sa patrí a vždy s rizikom, že sa prevalí preč.

Nízka posteľ má tú výhodu, že aj keď sa Adamko v noci zobudí na kojenie, čo on robí často, a nedá o sebe vedieť zvukom, čo tiež robí často, ale rozhodne sa ísť niekam, aj to robí často, tak nespadne. Proste je hneď na zemi. Alebo keď v noci cestuje, tak občas spal vedľa postele, ale musím povedať, že aj to ho už prešlo a teraz už ostáva pekne na matraci. No riziko je tu stále. Plaziť sa začal po pol roku, loziť v 8. mesiaci.

Samozrejme ho tam nenechávame celú noc samého, večer položiť do postieľky, dobrú noc a čau, ráno sa uvidíme. Zaspáva krásne pri kojení, takže zaspáva vedľa mňa. Ja si potom môžem na dve-tri hodiny odísť robiť, čo potrebujem a nehrozí, že zletí. Keď sa pred polnocou zobudí na prvé kojenie, prídem opäť za ním, uspím a idem spať aj ja. Ak sa v noci budí často, každú hodinu, som tam s ním celú noc alebo si ho prenášam k nám. To isté keď je chorý, keď lezú zúbky alebo keď mal ťažší deň. Nad ránom, okolo štvrtej-piatej ho tiež presúvam k nám a ešte si pár hodín pospíme. Už sa naučil zliezať z našej postele, takže za svetla to zvládne aj sám a už nám nepripravuje taký ten šok, že ticho a zrazu obrovská rana a plač.

Takže takáto kombinácia sa nám osvedčila najviac a dokonca aj keď k nemu v noci párkrát vstanem a presuniem sa tie dva metre do jeho izby, nakojím a vrátim sa, tak sa vyspím stále lepšie, ako keby je u nás celú noc a zabral by absolútnu väčšinu nášho priestoru. Ale trochu ma to mrzí, predstavovala som si, že bude u nás aspoň dva roky.

Iba dodám, že postieľka s mrežami (šprušle, zábradlie) by u nás neprešla, lebo sa mi protivý myšlienka dávať Adamka za mreže, či už v postieľke alebo ohrádke. Naviac ak by bola jedna strana dolu, tak ako sme to mali na prvej postieľke, tak by stejnak prešiel k nám do postele. Ak by boli zdvihnuté všetky strany, tak by som nemohla uspávať kojením a po nočnom kojení by som ho presúvaním zobudila, to on už nemá rád, keď sa po kojení (alebo nosení v šátke) pokladal (pritom technicky to máme vychytané a vieme, čomu sa vyvarovať).

Druhou novinkou v izbe je zásuvkový systém Trofast z IKEA. Ja v ňom mám praktické veci ako Adamkove uteráky, plienky či obaly, Adamko má v najnižších košíkoch hračky. Knižnica je bohatšia o pár kníh. Tie pevné pre najmenších som vyčlenila do košíka a dala na zem, aby si k nim kedykoľvek prišiel. Prvá postieľka sa premenila na poličky a má na nich všetky drevené hračky. Inšpirované Montessori, dočiahne na všetky.

Biela komoda Malm je na oblečenie, aktuálne i to väčšie. Prekvapivo na nej zásuvky neotvára. Buď ho nezaujímajú, alebo mu to ešte nejde. Vedľa postele je veľký koš na deky, zimné fusaky a overalky. Menší zelený kôš je na prádlo. Keďže Adamkovi periem zvlášť a v inom géle, tak i na oblečenie má svoj kôš. Je nízky a verím, že raz sa naučí dávať doň sám veci na vypranie.

Na stenu sme nalepili hviezdičky. Čo nás prekvapilo, keď ho máme na rukách tak sa za nimi načahuje a snaží sa ich chytiť. Takže nečakane ho aj zaujímajú. Osvetlení je tam niekoľko a aj veľké stropné sa dá regulovať, farba i intenzita. Naviac vypínač je prenosný, takže zhasnúť si môžem večer rovno pri kojení, nemusím tápať v tme, ani sa načahovať rukou za vypínačom na kábli, ktorý by Adamka zaujímal a vždy sa ho snažil strhnúť. A dá sa ovládať aj mobilom! Týmto chválime a odporúčame Chytré osvetlenie z IKEA.

Jediné mínus má zásuvka, pretože je tam len jedna, pri zemi vedľa dverí. Vymenili sme ju aspoň za tú bezpečnostnú, cez deň ju prikrývam vankúšom, ale Adamko o nej vie a keď chce, stejnak za ňou ide a vyťahuje z nej káble.

Doplnky som najčastejšie kupovala na terve.cz, bellarose.cz a v IKEA. Pri zariaďovaní som sa inšpirovala severským dizajnom a Montessori pedagogikou. Zvieratkové podušky som šila ja z predtlačenej látky od Co budu dneska šít?, povliečky sú z kolekcie To je moje od Rosa Mitnik. Hojdacieho Zajka Majka vymysleli vo villo design. Hračky má najradšej od Plan Toys a Haba. Nesmie chýbať malé zrkadlo.

Zatiaľ má izba u Adamka úspech, hádam mu teda pár mesiacov takto vydrží.

Poznámka

Adamkova izbička (prvý pol rok)

Adamkovu izbu sme zariadili ešte v čase, kedy som bola tehotná. Vedľa spálne máme úzku miestnosť, vhodnú ako šatník. Ja som v nej mala nejakú dobu knižnicu, neskôr tam bola pracovňa. Prirodzene sme sa rozhodli tam spraviť detskú izbu. Pre bábätko je ideálna, nie je veľká a najmä sa nachádza vedľa spálne, dá sa do nej prejsť iba odtiaľ.

Izba vlastne spočiatku vôbec nebola detskou izbou, ako si ju predstavujeme. Novorodenec aj tak najviac potrebuje rodičov, takže Adamko trávil prvé týždne najčastejšie na mne v šátke alebo ležal so mnou v posteli.

V izbe sme mali prebaľovací pult na komode, kde som mala zásobu látkových plienok, komodu so všetkým jeho oblečením, aktuálnym aj na ďalšie mesiace, knižnicu s knihami, pár hračiek, kreslo, stolík a lampa. To kreslo bolo najdôležitejšie, pretože Adamko patril ku kojencom, ktorý si dali na čas a kojenie zabralo vždy minimálne polhodinu. A verte mi, tú polhodinu nechcete sedieť nepohodlne. Nehovoriac o tom, že on si potom rád pospal, kľudne i na hodinu-dve a tak som ho mala na sebe, sedela som v pohodlnom kresle, na dosah ruky som mala notebook, knihy, Kindle, vodu a jedlo. Veľa jedla, prvé týždne som jedla za troch, kam sa hrabalo tehotenstvo. Šestonedelie bola iná jazda.

Izba je celkom zastrčená a teda tichá. Kedykoľvek prišla návšteva alebo bolo doma rušnejšie, pretože sa varilo, vysávalo alebo niečo montovalo, mali sme s Adamkom možnosť utiecť pred ruchom.

Myslím, že obzvlášť prvé mesiace je veľmi dôležité, aby bolo bábätko čo najmenej vystavené príliš farebnému a žiarivému prostrediu, hluku, ostrému svetlu. Po deviatich mesiacoch asi sotva túži po mumraji nášho sveta a preto sme izbu zariadili v svetlých, neutrálnych farbách.

Bola tam jednoduchá drevená hrazdička, kontrastné leporelá (písala som o nich v Leporelá pre najmenších), zopár obľúbených hračiek (Hračky pre deti do šiestich mesiacov).

No a samozrejme nechýbali dekorácie, ktoré dieťa nepotrebuje, ale rodičom robia radosť. Plagáty na stene, nástenka s fotkami, molitánový Zajko Majko, veľký plyšový medveď od mojich kolegov, nástenná lampa v tvare líšky, plagát o psychomotorickom vývoji…

Nebola tam postieľka, pretože tu mal ako balkón k našej manželskej. V nej hniezdočko a v hniezdočku Adamko. Občas spal tam, občas s nami. Ale vždy bol vedľa nás, aby cítil, že nie je sám a aby nočné vstávanie a kojenie bolo čo najpríjemnejšie.

Prvý pol rok izbička maximálne vyhovovala. Potom sa Adamko rozlozil, potreboval priestor, viac podnetov. Hrazdička ho prestala zaujímať, už potreboval niečo viac. Prebaľovací pult stačil jeden, ten v kúpeľni na práčke. Komodu s pultom sme preto na jeseň predali. Kojenie už netrvalo tak dlho, kreslo sme prehodili do spálne, v izbe zväčšili hrací priestor, aby sa mohol plaziť a neskôr loziť. Iba tam máme koberec, na prvé pokusy vhodnejšie ako studené parkety. Aj keď jemu je to jedno a najradšej bol aj tak v kúpeľni na dlažbe.

Látkové plienky sa presunuli do kúpeľne, plyšový medveď sa musel schovať, inak by mu vytrhal všetky chlpy, Zajko Majko sa z dekorácie presunul do pozície „zhodím ťa a dobijem“, Adamko sa na ňom začal vertikalizovať. Pribudlo kníh, hračiek, košíkov (Adamkove treasure baskets). Do svojej postieľky sa už nezmestil a z našej nás vytláčal. No skrátka, na jeseň sme mu objednali posteľ, prehádzali nábytok a do nového roka, po troch mesiacoch pozorovania, čo vyhovuje jemu aj nám, vstúpil s novou izbou. Ale o tej až zajtra.

Poznámka

December s Adamkom

December s Adamkom

1.

Ideme do Prahy, vyrážame už o desiatej, to chodí Adamko spať, takže prespí celú cestu. Ubytujeme sa a po obede vyrážame do centra. Navštívime obchod Hugo chodí bos, prejdeme sa po vianočných trhoch, nesmie chýbať trdelník. Za tmy sa vraciame späť na byt a Adamko má za sebou prvú jazdu metrom.

2.

Skoro ráno prichádzajú za nami aj naše maminy. Dôvod návštevy Prahy je, pre nás už tretí, festival mini. Tentokrát v Kotve a článok tu. Po mini opäť na trhy, punč nám nechutil, trdelník áno. Keďže svokra v Prahe nikdy nebola, ukázali sme jej typické turistické pražské miesta v centre. Ľudí je tam naozaj veľa, takže s kočíkom občas zábava, najmä keď sa Adamko vyspinkal a rozhodol sa sledovať, čo sa deje naokolo. Chvála popruhom, nevypadol.

December s Adamkom

3.

A späť do Brna. Večer ma Adamko prekvapí novou schopnosťou. Zhodí Zajka Majka na zem, vylezie naň, postaví sa a dočahuje na veci na stole. Deti sú neskutočne vynaliezavé.

4. pondelok

Adamko má osem mesiacov a tretí zub (ktorý mu objavila pediatrička)! Článok tu. A ja mám meniny, tak oslavujeme spolu. Dostal parádne raňajky, jogurt s čučoriedkou.

Začal si otvárať posuvné dvere na skrini a vyhadzovať odtiaľ veci. A chodítko si spravil z nejakej malej krabice, posúva ju pred sebou. Adam, máš osem mesiacov, na chodenie fakt ešte veľa času!

December s Adamkom

5.

Kúpili sme mu na mini húpaciu dosku od Utukutu, ale Adamko sa radšej húpe s košom na prádlo.

Repa, cuketa, zemiak, ružičkový kel a vajíčko. Zjedol celú misku a ešte chcel pridať. To si musím zapamätať takúto kombináciu.

Adamko začína loziť. Keďže v pančuškách sa mu šmýka, tak mu ich dávam na nejaký čas dolu. Niekedy pár minút, niekedy aj hodinu. A lozíme po byte. Lákam ho na obľúbené hračky, má rád aj riekanky, takže si sadnem obďaleč, čakám naňho. Keď je doma teplejšie, tak mu dám dolu aj bodyčko a je iba v plienke. Chlad ho postaví na štyri a naľahko sa mu lepšie lozí. Dnes už prešiel celý byt, takže som na seba hrdá, že som ho k tomu naviedla. Lozenie považujem pre vývoj veľmi dôležité, takže preskakovať ho nebude.

6.

Adamko prišiel pri dvere, nádherne na mňa pozrel a mimoriadne nenápadne chytil internetový kábel vedúci tesne pri prahu dverí. Samozrejme ho vytiahol a ešte sa pri tom usmieval. Marek kábel večer odstránil, aj tak máme všade WiFi.

Poobede sme zašli do kina, film (Absence blízkosti) nič moc, ale bol iba hodinový, tak to šlo. Po kine manžel skončil v práci, tak sme si zašli na trhy, grilovaný oštiepok, turbomošt a trdelník musia byť. Adamko si medzitým zdriemol v šátku.

December s Adamkom

7.

Plná taška detských vecí a smer nemocnica. Z čoho Adamko vyrástol darujeme nemocnici. Nechala som si len pár krásnych vecí ku ktorým mám srdcový vzťah, väčšina ale poputovala detičkám. Asistentka riaditeľa nemocnice, ktorej som tašku priniesla hovorila, že pôjdu pravdepodobne na popáleninové oddelenie, teraz tam majú nedostatok. A Adamka pochválila, aký je krásny. Tiež sa naňho neviem vynadívať.

Z nemocnice cez cestu pozrieť kolegov do práce. Chvíľku sme ich tam otravovali, dohodla som sa, že moju prácu odložíme až na nový rok, pri Adamkovi to teraz jaksi nejde, treba sa mať pri ňom na pozore a naviac má separačnú úzkosť, takže nemôžem odísť ani do vedľajšej miestnosti.

Poobede bolo veľmi pekne, tak sme sa ešte poprechádzali. A večer sa mi po veeeľmi dlhej dobe podarilo mať vybavené všetky maily a inbox-zero.

8.

Wow, dnes doobeda zaspal už o pol desiatej. Väčšinou uspávam až po desiatej. A to ani nevstával nejak skoro a v noci sa zobudil iba dvakrát. Po spánku som mu dala do ruky uhorku, on odišiel na chodbu a tam ju asi štvrťhodinu jedol. Zatiaľ som mu pripravila obed. O pol dvanástej už znova spal. It’s a kind of magic.

Po obede som s ním spravila nejaké fotky pri mojej knižnici, ale svetlo už nič moc. Asi ho to celkom unavilo, lebo podvečer si dal tretí spánok.

December s Adamkom

9.

Ráno sa zobudil, prešiel ku košu s oblečením (má svoj vlastný v izbičke) a začal veci vyhadzovať von. Asi triedenie na biele a farebné. Pred obedom šup do auta a opäť do Prahy. Ja na blogerskú merendu, Marek zatiaľ kočíkoval po Žižkove. Bolo to fajn, sociálne som sa vyžila, z Albatrosu som dostala knihy a skvelý kalendár s ilustráciami Tomski&Polanski, Zuzana mi priniesla novinku z Garamondu a večer sme sa vrátili späť do Brna. A som veľmi rada, že som osobne spoznala Alžbetu z blogu pampuch.sk.

10.

Keďže sme už dlho nemali úplne voľný deň, na dnes si ordinujeme domasedenie. Spravila som pre rodičov wishlist Adamkových kníh, prala som, balila darčeky. Adamko sa nám zdá nejaký prechladnutý, tak sa nám ani von nechce ísť.

December s Adamkom

11. pondelok

Síce stále vyhráva plazenie, ale čoraz častejšie lezie, už aj sám od seba, bez toho, aby som ho k tomu motivovala. A to je skvelé, pretože táto nová schopnosť ho zabaví. Ja už sa tiež cítim nejaká prechladnutá, hrdlo ma bolí a unavená som. Adamko v noci spánku veľa nedal, to budenie každú hodinu dá docela zabrať. Všetkým.

12.

Adam kašle docela dosť, najmä v noci mal nejakú ťažšiu chvíľku. A ja na tom nie som o nič lepšie. Manžel ide s malým doktorke, máme ju kúsok od domu, už tam nejedenkrát bol, tak moja prítomnosť nie je potrebná. Našťastie nič vážne, asi mal po očkovaní slabšiu imunitu, tak prechladol. A ja od neho. No kvôli kašľu nám odporúčala dávať Hedelix a Fenistil kvapky. Po práci prinesie manžel ešte zvlhčovač vzduchu, aby sa nám lepšie dýchalo.

Medzitým prišla jedálenská stolička, tak ju v priebehu dňa postupne skladám. S popruhmi som celkom bojovala, ale nakoniec úspešne hotovo. Zatiaľ ju odkladáme do izby, než začne sám sedieť.

December s Adamkom

13.

Stále doma, stále obaja chorí, tak trochu nevyspatí a sem tam na seba protivní. Poobede prídu z Badeka farmárske prepravky. Vitamíny teraz potrebujeme ako soľ. Boli v nich parádne mäkké a chutné hrušky, Adamkovi som ani šupku nemusela dávať dolu, pustil sa do nej s odhodlaním a bez problémov si s hruškou poradil.

Keďže nemáme čo na práci, pranie a vešanie prádla nezaberie zas tak veľa času, spravila som Adamkovi ďalšie domáce fotenie. Ale celkom mi to ignoroval a kvôli slabšiemu svetlu sa ani nedali robiť momentky, keď sa hýbal. Musím nejako potrénovať fotenie.

14.

Marek išiel do Bratislavy na Star Wars, takže dnes som na Adamka sama. Už je nám obom lepšie. Konečne. Na poštu som bola zobrať zásielku z Bontia, fotoknihu za obdobie štyri až šesť mesiacov.

Adamko včera nejak divno spadol alebo vrazil, alebo čo ja viem ako sa mu to podarilo, do nohy stola. Dnes má modrinu pod okom aj v strede čela.

Uviazať Adamka v šátke na chrbát je jednoduchšie, ako ho tam dať v nosítku. Som dnes zistila.

December s Adamkom

15.

Už sme nejedny Vianoce strávili mimo domova. Aj tento rok sme mali naplánované, že spolu s mojou rodinou pôjdeme do kúpeľov v Budapešti. Môj tatino pracuje v kúpeľoch a občas sme boli na krátkych dovolenkách v hoteli, ktoré patria pod Danubius. Obľúbili sme si najmä Danubius Health Spa Resort Margitsziget, kam sme si zažiadali aj tento rok. Ráno mi tatino volal, že bohužiaľ tento tok to nevyjde, ani v inom hoteli. Proste neberú. S manželom sme sa dohodli, že teda ostaneme v Brne a na druhý deň pôjdeme na Slovensko. Takže ma čaká pripraviť Vianoce za víkend.

Poobede som odoslala Knižíška a dobalila posledné darčeky, ktoré v priebehu týždňa pochodili. Aspoň túto položku mám odškrtnutú. Večer som si nakúpila a nachystala tri cestá. Manžel mal firemný večierok a Adamko mal veľmi samostatne hravú náladu, tak sa mi len motal pod nohami, ale nevyžadoval veľa mojej pozornosti, tak som toho stihla veľa. A má silno zásuvkové obdobie.

December s Adamkom

16.

Ozdobili sme stromček a niečo málo som už piekla. Linecké sa hneď zjedli, to má za to, že robím tak malé dávky. Keď som dopiekla perníky, došlo mi, prečo sa robia v takom predstihu. Tvrdé sú ako skala a za týždeň odstáť nestihnú. Obavy, že Adamko bude chcieť stromček zhodiť sa nenaplnili, takmer ho nezaujímal.

Poobede išiel Marek kočíkovať a ja som zatiaľ vyupratovala byt. Za hodinu to nebola žiadna sláva, ale zobrala som to dôkladnejšie, ako zvyčajne. Okná až na jar a poličky v kuchynskej linke tak isto. Tesco má rozvozy takmer obsadené, takže si akurát spíšem zoznam a cez týždeň doobeda, kým nebude toľko ľudí, pôjdem nakúpiť. Lososa a tuniaka v Ocean48 som tiež stihla objednať.

Papier zavedený, zjedol polovicu nejakej faktúry.

17.

Doobeda som dopiekla zvyšné cestá,vanilkové rohlíčky, ktoré vyzerajú všelijak, len nie ako rohlíčky a kakaové pracny.

Adamko lozí ako drak. Lozí väčšinu času a ide mu to páradne. Keď sa postaví, dočiahne na tlačidlá na práčke, takže aktívne využívam bezpečnostnú poistku pred nechceným prepnutím programu alebo vypnutím.

Trošku nepríjemne je, že Adamko neskutočne škrípe zubami. No vraj je to v tomto veku bežné, zúbky sú preňho nové, musí si zvyknúť. Ale zvuk je to vážne nepríjemný.

Poobede sme sa vybrali na trojhodinovú prechádzku do centra, tam aj naspäť pešo, máme to tak 4 km. V centre na trhy, samozrejme zástavka v stánku Turbomošt, na grilovaný oštiepok a niečo sladké. Adamkovi sme kúpili ozdobu na stromček, budeme mu zbierať každý rok vždy z mesta, kde strávime Vianoce.

December s Adamkom

18. pondelok

Adamko ma štvrtý zub! A našla som ho ja! Radosť mám z toho najväčšiu, však som mama a už sa patrilo, aby som aspoň jeden zub objavila.

Stromček Adamka stále nezaujíma, občas k nemu príde, snaží sa dočiahnuť ozdoby, ale dlho ho to nebaví a ide sa venovať niečomu zaujímavejšiemu. To máme radosť, aspoň nemusíme stromček nijako brániť.

O tretej sme boli s kamarátkami a ich deťmi v detskej kaviarni. Predtým sme sa ešte zastavili za manželom a na trhoch si dali Turbomošt. Po stretnutí Marek zrovna končil v práci, tak sme zašli ešte na jeden a do Pastificia na večeru. A v Tiger som Adamkovi kúpila malé drevené autíčko. Išla som tam pôvodne pre papuče, ktoré nemali a to autíčko sa mi veľmi páčilo.

19.

Ráno do IKEA, na Slovensku budeme po Vianociach 2 týždne a Adamko by nemal kde spať. V posteli by sa veľmi rozťahoval a naviac ho nemôžem po večernom uspaní nechať bez dozoru, lebo keď sa zobudí, nemá problém spadnúť z postele. A o ôsmej sa mi spávať nechce. Takže matrac, perinku a povliečky, bude pri zemi, lebo nízke postele tam nemajú. V aute po nákupoch zaspal, tak som ho doma len prehodila do kočíka a ešte som dve hodiny trajdala po Královom poli a čítala si knihu.

Adamko obchádza nábytok. Najčastejšie vaňu.

Mrkva, zemiak, karfiol a hrášok. Zjedol celú miska a ešte si vypýtal dodatok. Ešteže som toho spravila viac.

December s Adamkom

20.

Prechádzka pešo do Tesca, polhodina tam, polhodina naspäť. Veľký nákup na Vianoce, lebo Rohlík.cz nemá všetko a Tesco dovoz je obsadený. Adamko sa ku koncu zobudil, tak to dalo celkom zabrať. Ale chválim Scan&Shop službu, pretože som si všetko rovno nahádzala do tašiek, zaplatila a bolo. Marekovi som sa ešte v obchode zastavila pre dve hry na Playstation.

Po ceste som vyzdvihla balík zo samostatne-dite.cz, štyri hračky dostane na meniny, zvyšok sú pomôcky na neskôr. Doma dávam neustále Adamka preč od stromčeka, už ho začal zaujímať a ťahá ho za konáriky. O tretej mi zaspí v nosítku, medzitým prídu farmárske bedýnky. Večer pred záverečnou skočím ešte na poštu, manželovi pre jeden balík, sebe pre druhý.

21.

Neviem čo sa stalo, ale Adamko s pár prestávkami na kojenie spal až do pol desiatej ráno. Nakoľko sme zvyknutí, že vstáva už o šiestej-siedmej, manžel nepotrebuje budík. Tak dnes zaspal.

Pracny dojedené ráno, vanilkové ne-rohlíčky večer. Ale včera som v Sklizeno kúpila hotové cesto na linecké a perníky, tak zajtra bude ďalšia várka vianočných radostí.

Vonku sneží, ale aj tak má prísť ešte niekoľko kuriérov. Prišiel mi Knižíšek, prestieranie z Terve a Česká pošta mi doručila otvorenú obálku. Boli v nej iba dva perníčky. Večer som konečne dopátrala, od koho zásielka bola a čo mi vlastne chýbalo. Hudobné CD Angatar, ktoré som asi pred mesiacom podporila na Startovači.

December s Adamkom

22.

Bolí ma chrbát, pretože keď som o štvrtej prišla za Adamkom, budil sa na kojenie, ostala som spať vedľa neho. A on sa poposúval tak, že zaspal na mne. Tým pádom som sa nemohla hýbať a v nepríjemnej polohe sme spali asi dve hodiny, kým sa zobudil na ďalšie kojenie. Ale je to krásne, keď na mne spinká.

Nejak ho ale noc vyčerpala, pretože cez deň často podriemaval. A celkovo bol nejaký veľmi šťastný a spokojný. Večer si ho naviazal manžel, do šátky, pretože nosítko sa pralo. A zaspal mu. Marek bol z toho nadšený.

23.

Tri hodiny sme sa prechádzali a on celý čas spinkal. 10 km sme nachodili, do centra sa pozreli, posledný Turbomošt v tomto roku si dali.

A inak taká kľudná sobotienka, Adamko sa hral so štipcami, keď som prádlo vešala, manžel hral PS4, večer hrávam s ním, Gran Turismo. Večerná romantika po takmer 12 rokoch vzťahu a jednom dieťati.

24.

Adamko má meniny. Prvé meniny si zaslúžia poriadnu porciu darčekov.

O našich dokonalo nedokonalých Vianociach som písala tu.

December s Adamkom

25. pondelok

Veci zbalené, začala som s tým už cez víkend, dnes ostali len nejaké drobnosti a hurá na Slovensko, kde strávime dva týždne. Vyrážame doobeda, aby Adamko cestu prespal. Bývať budeme u mojich rodičov, kde máme vlastnú izbu, dostatok priestoru na odloženie všetkého. Rodičia naviac majú v obývačke krb, takže atmosféra bude parádna. Akurát Adamko si na ňom stihol okamžite popáliť brušká prstov, takže sme pol dňa chodili chladiť pod vodu.

26.

Dnes sa na celý deň presúvame k manželovým rodičom. Tretie darčekové kolečko. Adamko sa u nich vôbec nevyspí, bola som s ním aj v meste, ale ani nádherný nový merino šátok od Sestrice nepomôže, keď z jednej strany zvonia kostolné zvony a z druhej sídliskové delobuchy. Zaspí až keď sa podvečer vraciame, takže k prababke a tete zájdeme len pozdraviť a oznámiť, že prídeme o pár dní, lebo v aute nám spí dieťa.

27.

Ďalšia rodinná návšteva, tentokrát k mojej babičke a krstným rodičom.

Adamkova obľúbená činnosť v obývačke je vyliezť si na poličku pod konferenčným stolíkom. Keď je tak akurát od gauča, vylezie si aj na ten. Šikovný je ten náš chlapček.

December s Adamkom

28.

Doobeda spinkal vyše polhodiny, poobede spal skoro dve hodiny a keď sme vyrazili podvečer na trhy, tak ešte vyše hodiny si pospal. Tak trochu mu závidím.

U rodičov si užívame vianočnú pohodu, tradičné zákusky, kapustnicu, oplátky s medom.

29.

Sadám si za volant, po veeeeľmi dlhej dobe. Ideme k manželovej babičke a tete na návštevu. Zrovna nádherne nasnežilo. Poobede sme si dali trojhodinovú prechádzku po Piešťanoch, zastavili sa na pizzu v obľúbenom podniku Leierov dvor, kam sme spolu chodili v puberte na rande.

Večer mal Adamko problém zaspať. Náhodou sa mi podarila spraviť na stenu drobná tieňohra a Adamko si ju všimol. Och, to ste mali počuť tú radosť a smiech. Tak sme sa hrali do zbláznenia, Marek mi napovedal, ako sa ukazujú rôzne zvieratá, Adamko všetko sledoval a smial sa. To mi ani nevadilo, že sme šli spať tak neskoro.

December s Adamkom

30.

Adamkova obľúbená hra začína byť peek-a-boo. A je jedno, či schovávame tvár iba do dlane alebo vykukujeme spoza rohu. Preňho je to radosť najväčšia. Konečne sme si dali voľný deň, dnes nikam nejdeme, doma leňošíme.

31.

Adamko má piaty zub.

Silvestra som nejako neprežívala. K mojim rodičom prišli manželovi rodičia. My mládež sme ostali doma a naši rodičia išli do mesta. Nakoniec tam ostali aj na polnočný ohňostroj. Ja som išla o desiatej spať, pretože ja, na rozdiel od nich, budem v noci vstávať niekoľkokrát.

Adamko sa zobudil o jedenástej, pretože to sa tak budí každý večer, potom ho zobudil malý ohňostroj od susedov priamo pred oknami izby a to tretice som ho zobudila ja, keď som si dovolila ho prikryť. Polnoc prespal, trieskaniu a svetlám z ohňostroju navzdory.

December s Adamkom

Poznámka

Najkrajšia kniha pre najmladších čitateľov

Autor: Emilia Dziubaková
Názov: Rok v lese
Rok vydania: 2017 (dotlač január 2018)
Vydavateľ: BizBooks
Počet strán: 12, leporelo
Orig. názov: Rok w lesie
Preklad: Michael Alexa

. . .

Leporel má Adamko veľa. Malé, veľké, také akurát i najväčšie. Niektoré ho bavia viac, niektoré menej. Niektoré mal radšej pred dvoma mesiacmi a na niektoré ešte len príde ten správny čas. Jedno medzi nimi ale vyniká. Môžem za to tak trochu aj ja, lebo mu ho stále podsúvam. Našťastie Adamka baví tiež.

Je to veľkoformátové leporelo Rok v lese, ktoré minulý rok vydalo nakladateľstvo Host. Už sa vypredalo a na konci mesiaca bude dotlač. Na Slovensku ho chcú tiež, už o pár dní ho vydá Ikar. Takže keď pôjdeme okolo kníhkupectva, zájdite si pre jeden výtlačok. Ak nepôjdete, objednajte online.

Rok v lese je totiž krása najväčšia. Na dvanástich dvojstranách je zobrazených dvanásť mesiacov v roku. Obyvatelia lesa i jeho návštevníci vo všetkých ročných obdobiach.

Veverička, ktorá v januári premýšľa, kam schovala oriešky. Lesník, ktorý dopĺňa krmelec. Los, ktorý stratil svoje parožie. Vo februári sa prebúdzajúci mravčekovia. Spiaci živočíchovia pod vodou. Medveď v nore. Príroda prebúdzajúca sa s príchodom jari. Marec. Roztápajúci sa sneh.

V apríli sa narodil Adamko. V apríli chytá medveď rybu, včely poľovníka. Na svet prichádzajú mláďatá. Medveď má plné bruško, príroda v máji je plná krásy, jedla a života. Stromy rozkvitajú, zajace tancujú. Kam zmizol netopier? Je jún, noc, niektoré zvieratká spinkajú, niektoré behajú po lese. Júl je pestrý a hravý, los má svoje parohy, včely si našli novú obeť.

August sa začína vyfarbovať, turisti stretnú medveďa, vo vode pláva had, mravci odnesú obrovský náklad. Oh, september hýri všetkými farbami oranžovej a červenej. Začína zber zásob, jedla je ešte všade veľa. Aha, pavúk sa asi zamiloval.

Október je nádherne červený, kľudný. Čo to našiel chlapec? Kam len sa ukryl los? A pred kým uteká poľovník? Vtáci odlietajú. November sa zahaľuje do hnedej, každý nad niečím premýšľa, bobor stavia hrádzu. Brrr, studený december, krajinu prikryl sneh, poľovník si odnáša stromček, vlk naháňa diviaka, mravčekovia spinkajú, medveď v nore tiež.

Príroda a jej obyvatelia sa tak menia. Každá dvojstrana je nádherne farebne ladená, do detailov vypracovaná. Ilustrácie sú milé a hravé.

Hneď na úvod, na prvých dvoch stranách sa deti a rodičia dozvedia o všetkých hrdinoch tejto vydarenej knihy. Je ich takmer 50! Každý je niečím zaujímavým a menia sa aj ich zvyklosti. Niekto býva vo vode, niekto sa vode vyhýba. Niekto obýva koruny stromov, niekto lieta, niekto vie plávať, niekto je ako doma pod zemou. Úžasné, koľko sa dá naučiť a pritom bez textu.

Na posledných dvoch stranách je veľké bludisko. Nájde lienka lienku, mravček čerešňu alebo voška zelený lístok? Tak to je už v detských rukách.

Knihou sa dá listovať vždy inak. Niekedy pozerať len jeden mesiac, inokedy prejsť rok jedného zvieratka. Hľadať vtipné vsuvky, pozorovať zmeny. Učiť sa. Veľa sa učiť, hravou a nenásilnou formou. O všeličom, čo sa týka lesa. Sľubujem, že Rok v lese bude baviť aj rodičov.

6/5

Poznámka

Mama v kuchyni

Autor: Barbora Charvátová
Názov: Máma v kuchyni
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: CPress
Počet strán: 200

. . .

Som mama a občas som aj v kuchyni. Len mi to nejde tak dobre, ako Báre z blogu Máma v kuchyni. Našťastie pre mňa, vydala knihu. Síce má množstvo receptov aj na internete, no ja predsa len radšej tú knihu, pekne si ju položiť po ruke na kuchynskú linku a variť podľa nej. Ani tablet nemá také čaro.

Tri mesiace som si vystačila v kuchyni so zeleninou a neskôr k tomu pridala mäso a vajíčka. No usúdila som, že Adamkovi by to chcelo spestriť jedálniček a naviac by bolo fajn, keby sa môžeme stravovať rovnako. Že to, čo uvarím jemu, bude chutiť aj mne. A na tanieri to bude pekne vyzerať. Preto si ku mne našli cestu dve kuchárske knihy. Recepty dětem a Máma v kuchyni. Dnes to bude o tej druhej, ktorá je pre najmenších stravníkov lepšia.

Kniha je rozdelená na päť častí.

  1. Polévky
  2. Hlavní jídla
  3. Dezerty, moučníky, sušenky a jiné mlsání
  4. Svačiny, pomazánky a malá jídla
  5. Bonusové recepty

Bonusové recepty sú iba dva, jeden pre maminy a druhý pre tatinov. Svačinky zatiaľ u Adamka riešim formou zeleniny, takže túto kapitolu lepšie spoznám až neskôr.

Čo ma baví najviac je hneď prvá kapitola. Polievky. Robievam ich nám aj Adamkovi na večeru. Adamkovi namiesto kaše, ktorá mi príde na noc ťažká a nevhodná. Polievky sú sýte, no bruško veľmi nezaťažia. Robievam ich v MioMate, takže v knihe sa inšpirujem skôr možnými kombináciami. Klasika batát, mrkva a brokolica po pár dňoch omrzia a ja už som potrebovala vedieť, čo ďalej. Veľa inšpirácie hľadám aj v časti s hlavnými jedlami.

Knihu ocenia rodičia už od prvých príkrmov, niektoré recepty sú s menšou úpravou vhodné aj pre 6-7 mesačné detičky. Autorka vždy pri recepte uvádza, čo by upravila, nahradila alebo nedala vôbec. S menšími obmenami tak recept využijete roky, podľa toho, čo má dieťa už zavedené. A keď dochutíte soľou a koreninami, máte plnohodnotné jedlo aj pre seba. Opatrná je aj s lepkom, čím ma u mňa tiež veľké sympatie.

Kniha je graficky krásne spracovaná, doplnená o kvalitné fotky jedál, recepty sú jasné a zrozumiteľné. Bára sa opiera o naše tabuľky, využíva ľahko dostupné suroviny, postup je samozrejme jednoduchý, pretože sama je mamou a vie, že pri dieťati nie je času na rozdávanie.

Obrovské plus má u mňa za dodatky u dezertov a ďalších maškŕt. Aj keby ingredienciami boli vhodné pre deti do roka, dodáva, že by ich takto malým deťom nedávala. Drobci si ešte len budujú stravovacie návyky a učiť ich maškrtiť, hoci zdravými sušienkami, nie je ani podľa mňa veľmi vhodné. S tým s ňou súhlasím. Do sýtosti si dobrôt užijú, keď budú väčšie, takže spočiatku je na mieste prísnejšie dbanie na to, čo jedia.

Máma v kuchyni si ma získala okamžite, už som vyskúšala niekoľko receptov a to som ju poriadne začala pozerať až v novom roku. Mám ju stále po ruke a každý deň pozerám, čo nové vyskúšam. Niektoré recepty dodržiavam presne, niektorými sa iba inšpirujem. Bez váhania ju odporúčam každej maminke, ktorá premýšľa, čo dnes bude variť.  A komu to bude málo, môže sledovať aj jej FB stránku alebo web.

5/5

Poznámka

Z Tangeru do ulice Zlodejov

Autor: Mathias Énard
Názov: Ulice Zlodějů
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha ZLín
Počet strán: 264
Orig. názov: Rue des voleurs
Preklad: Anna Lukavská, Erik Lukavský

. . .

Už nie chlapec, ešte nie dospelý. Lachdar je vyhnaný svojou rodinou, pretože bol pristihnutý nahý so svojou sesternicou. Tým začala smutná cesta plná dobrých aj zlých náhod, stretnutí a činov. Ulice Zlodejů je na prvý pohľad príbehom mladého Maročana, ktorý mal sen dostať sa do Európy. Ale už od prvej kapitoly začína čitateľ tušiť, že za tým bude niečo viac.

Výborne a pútavo napísaný román je výpoveďou o spoločnosti, náboženstve, túžbach mladých. Pretína sa so skutočnými udalosťami, ktoré viac či menej zasahujú do života Lachdara. Arabská jar, revolúcie, demonštrácie, teroristické útoky i smrť bin Ládina.

Lachdar by radšej sníval o sesternici Merjem, o Španielke Judite, čítal detektívky, bol slobodný. No rodina ho odvrhla, kamarát sa mení, nie všetko, čo vyzerá ako nádej a vstupenka do slobodného sveta, tak nakoniec dopadne. Mesiace plynú a život hádže Lachdarovi pod nohy ďalšie prekážky i príležitosti.

Ulice Zlodejů mi nejedenkrát pripomenula výborný román 35 mrtvých. Oba ma pohltili od prvej strany, nedokázala som sa od nich odtrhnúť, za čo môže aj skvelý preklad. Oba majú správnych hlavných hrdinov. Takých, s ktorými sa život nemaznal, no oni sa nezľakli, išli ďalej.

Ulice Zlodejů ma skrátka bavila. Kapitoly, svižne napredovali, občas o deň, občas o týždne. Nebol priestor na slabé miesto.

Autor Mathias Énard má už pár kníh na svojom konte. Je arabista a prekladateľ. Žil na Blízkom aj Strednom východe, usadil sa v Barcelone. Témam v knihe dobre rozumie, miesta pozná. Knihe to dodáva veľkú dávku reálnosti a to ma bavilo.

Príbeh Lachdara môže byť kľudne skutočný, môže sa v ňom skrývať desiatky príbehov ďalších mladíkov.

Že to bude za plný počet som vedela už v prvej časti. Kniha ich má tri, každá sa odohráva v inom meste. Od Tangeru až po carrer Robadors, ulica Zlodejov. Miestami možno nebude pre slabšie povahy, ale tým sa nenechajte odradiť. Ulice Zlodejů skrýva veľa a bola by škoda ju nepreskúmať.

___

5/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Projet Kavkaz a jen tak si příjemně pochlastávat

Autor: Ladislav Zibura
Názov: Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: BizBooks
Počet strán: 312

. . .

Lepšie, ilustrovanejšie, poučnejšie. Také je čítanie tretej knihy cestovateľa Ladislava Ziburu. Oproti prvotine 40 dní pěšky do Jeruzaléma, ktorá bola tiež výborná, je Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii dotiahnutá do detailov. Obzvlášť tých ilustrovaných.

Za grafickou úpravou celej knihy stojí ilustrátorská dvojka Tomski & Polanski. A je to poznať. Vyladené do detailov. Ilustrácie sú celostránkové a perfektne dopĺňajú text. To, ako vyzerajú, má svoj dôvod.

Humor tiež nechýba, koniec koncov, je to najsilnejšia Ziburova stránka. S takou povahou sa vo svete nestratí, s ľuďmi sa nebojí hovoriť, rád sa s nimi združuje. Kaukazu naviac dominuje alkohol, ktorý stojí za nejednou historkou.

Aj texty mi prišli vyspelejšie. Rozhodne pútavejšie a poučnejšie. Sem tam hodí nejaké múdro, alebo zamyslenie. Rád porovnáva, rád premýšľa. O ľuďoch, o spoločnosti, o svojich minulých cestách. Zo svojich chýb sa nie vždy poučí. Občas mu to nevyjde a občas o tom aj napíše.

O čem člověk mluví, o tom přemýšlí. A já nechci každou chvíli přemýšlet o tom, jak mi někdo krade kabát. To si ho raději opravdu nechám několikrát ukrást, než abych na to musel pořád myslet.

Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii má oproti predchádzajúcim knihám a autorovým putovaniam zmenu. Ako už názov a obálka našepkávajú, tentokrát princ Ládik nespoliehal iba na svoje nohy. V určitom momente sadol do auta. A v určitej chvíli si kúpil bicykel. Obzvlášť bicykel je v hornatom teréne Arménska odvážne rozhodnutie.

Dopili jsme pivo, podali si ruce a každý se vydal vlastní cestou s vědomím, že už se v živote nesetkáme. Ostatně i proto jsme si stihli říct všechno důležité. Přesně v tom tkví půvab podobných setkání.

Prvému dielu som dávala plné hodnotenie za odvahu, inšpiráciu, humor a úprimnosť. Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii má toto všetko a ešte niečo viac. Príbehy ľudí. Ľudí, s ktorými Ladislav cestoval, pil, u ktorých pobýval, u ktorých sa iba na chvíľku zastavil. On to s nimi skrátka vie, jazykovej bariére navzdory. Nezáleží, akej sú národnosti, rasy, vyznania, veku. Každý má čo povedať, Ladislav vie počúvať a dohromady je to to pravé orechové.

5/5

___

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.