Poznámka

Čítam aj na materskej II

Robert Fulghum – Drž mě pevně miluj mě zlehka

Fulgum opäť nesklamal. To on ani nevie. Jeho príbehu sú balzamom na dušu. Príjemné, jednoduché, pohodové, úsmevné a krásne. Veľmi rada jeho tvorbu čítam.

Drž mě pevně miluj mě zlehka som si vybrala na čítanie niekedy po polnoci. Adamko sa zobudil a vyžadoval svoju porciu mliečka, a ja som nemala zrovna nič iné v Kindle rozčítané. Chcela som niečo nenáročné, pretože úprimne, po troch hodinách spánku v hlbokej noci sa na nič intelektuálne, psychologické ani dramatické necítim. Fulgum mi presne sadol a skoro ma i roztancoval.

Príbehy z tančírny Century sú o ľuďoch i o láske. Ale najmä o tanci. Od každého trošku v tom správnom pomere. Veľmi sympatické postavy a najmä skvelé prostredie tančiarne Century. Skrátka ideálne čítanie aj na podvečerné leňošenie.

4/5

Timothy Snyder – O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia

Keď začnú muži so zbraňami, ktorí vždy o sebe vyhlasovali, že sú proti systému, nosiť uniformy a pochodovať s fakľami a obrazmi vodcu, koniec sa blíži. Keď sa zmieša oficiálna polícia a armáda s vodcovskými paramilitantnými organizáciami, koniec už nastal.

Krátke, ale dôležité. Z histórie sa môžeme ponaučiť a nie je tajomstvom, že história sa opakuje. Môžu sa zopakovať zlé veci, alebo ich môžeme včas rozpoznať a vyhnúť sa im. Nie je to iba o veľkých spoločnostiach a politikoch. Zmenu môže spraviť každý. Musíme začať od seba. Nesmieme stratiť svoju ľudskosť.

Keby sa však právnici riadili právnou normou, že poprava bez súdneho procesu nie je zákonná, keby doktori akceptovali pravidlo, že nie je možné vykonať operačný zákrok bez súhlasu pacienta, keby obchodníci neobchádzali zákaz otroctva, keby byrokrati odmietli papierovanie okolo likvidácie ľudí, potom by to nacistickému režimu značne komplikovalo páchanie zverstiev, vďaka ktorým si ho pamätáme.

Timothy Snyder napísal dvadsať výborných postrehov, ktoré by si mal prečítať každý. Sú skrátka knihy, ktoré vám niečo dajú. Nad ktorými môžete premýšľať a ktoré by sa mali šíriť ďalej. Som presvedčená, že O tyranii je jednou z nich. Tak si ju, prosím, prečítajte. A šírte ďaľej.

Odstráňte teda obrazovky zo svojich izieb a obklopte sa knihami. Postavy z Orwellových a Bradburyho kníh to urobiť nemohli – ale vy ešte áno. Čo čítať? Každý dobrý román oživuje našu schopnosť rozmýšľať o viacvýznamovosti situácií a posudzovať zámery iných. V tejto chvíli by mohli poslúžiť Bratia Karamazovovci od Fiodora Dostojevského a Neznesiteľná ľahkosť bytia od Milana Kunderu. Román Sinclaira Lewisa To sa tu nemôže stať možno nie je veľkým umením, zato román Philipa Rotha Sprisahanie proti Amerike je lepší. Románom o tyranii a odpore je dielo J. K. Rowlingovej Harry Potter a Dary smrti, ktoré poznajú milióny mladých Američanov. Ak ste toto dielo vy, vaši priatelia alebo vaše deti prvý raz neprečítali v tomto význame, stojí za to sa ku knihe vrátiť.

5/5

Když ti to udělá radost

Výber poviedok od prevažne českých autorov. Michal Viewegh, Robert Fulghum, Petr Šabach, Emil Hakl, Milan Lasica, Petra Soukupová, Pavel Renčín a Lenka Sobotová. Osem poviedok na rôzne témy. S poviedkami od Viewegha a Fulghuma som sa už stretla predtým, v inej ich tvorbe, ostatné boli pre mňa novinkou.

E-knihu som objavila zadarmo v mojej e-knižnici na Alze. Známe mená ma presvedčili, aby som si ju aj stiahla. Niečo málo cez sto strán, nenáročné čítanie, skrátka taká jednohubka, ktorá vám vlastne ani dlho neutkvie v hlave, ale číta sa príjemne. Niektoré boli skvelé (najmä tá od Fulghuma), niektoré zaujímavé (napríklad fantasy krimi od Renčína). Zväčša by ma aj nalákali na ďalšiu autorovu tvorbu. Vlastne výberu nemám čo vytknúť, ale priznávam, že v papierovej podobne (a vlastne i elektronickej) by som si ju nezakúpila. Ako ukážky ale fungujú dobre.

4/5

Poznámka

Čítam aj na materskej I

Myslela som si, že nejakú dobu potrvá, než sa dostanem ku knihám, no ukázalo sa, že kojenie zaberá toľko hodín, až by bola škoda to nevyužiť. S bábätkom v tak tesnom objatí sa totiž veľa vecí robiť nedá. Môžem naňho pozerať, čo robím stále dosť dlho, lebo je to pohľad nádherný. Môžem sa najesť, čo vyžadovalo trošku praxe, ale už to zvládam. No časovo je to záležitosť na pár minút. Môžem prejsť v mobile všetky sociálne siete, čo ma prestalo baviť pomerne rýchlo, pretože za dve hodiny sa tam toho až tak veľa neudeje.

A tak čítam. Čítam dokonca tak moc, že ako darček za pôrod mi manžel objednal nový Kindle. Biely. Dúfam, že príde čo najskôr, súčasný Paperwhite je už trošku pomalší. A možno by ho stačilo iba preinštalovať, ale nový sa u mňa nestratí, aspoň môžem mať jeden v detskej na denné kojenie a druhý v spálni na nočné. Praktické.

Za prvý týždeň doma som prečítala štyri knihy a dve rozčítala. Dnes spomínam tri e-knihy, ale odporúčam aj poviedky Moudré z nebe od Richarda Skoleka.

Emma Hooper – Etta a Otto a Russell a James

83 rokov nie je dôvodom sedieť doma. Etta sa v tomto veku rozhodne, že chce vidieť oceán. Zobudí sa skôr, zoberie pár vecí, pušku a pevné topánky a vydá sa na viac ako 3 000 kilometrov dlhú cestu. Jej manžel Otto zatiaľ trpezlivo čaká doma. Varí, tvorí a spomína. Spomína aj Etta, aj ich sused Russell.

Etta a Otto a Russell a James je milý, jemne lyrický a pohodový román o ceste, rodine, spomienkach a minulosti. Má správnu feel-good atmosféru, číta sa príjemne, postavy sú sympatické, prostredie Kanady očarujúce. Bola náhoda, že som v noci otvorila práve túto e-knihu, ale po prvej kapitole som vedela, že toto bude príjemná cesta. Dočítané na druhý deň, ale dobrý pocit z nej mám doteraz.

4/5

Bianca Bellová – Jezero

Wow. Ani neviem, čo som od Jezera očakávala, ale rozhodne nie to, čo sa mi dostalo. Surové, nie veselé, no svojim spôsobom podmanivé čítanie. Nevedela som sa od nej odtrhnúť.

Jezero mapuje životný príbeh chlapca Namiho. Od jeho detstva a prvých spomienok až po rannú dospelosť. Je to zároveň príbehom o úpadku života v okolí jazera. O jeho obyvateľoch, nešťastných osudoch i zničených životoch. Nádej v nedohľadne, okolie spustošené. Púšť požiera stále väčšie plochy, jazero sa stráca, už dávno nie je životodarným prostredím.

Bianca Bellová si ma už získala knihami Celý den se nic nestane a Mrtvý muž, ale Jezero, to je niekde úplne inde. Vyššie. Potvrdila mi to, čím som si už dávno istá, a to že český autori majú čo povedať a vedia to povedať dobre. Jezero nie je pre každého, ale keď sa odhodláte, pohltí vás. Za zmienku stojí, že je Knihou roka v tomto ročníku cien Magnesia Litera.

5/5

Sára Vybíralová – Spoušť

Som trochu zmätená. Spoušť vydalo nakladateľstvo Host, ktorých knihy milujem. Spoušť je kniha českej autorky a s tými mám samé pozitívne skúsenosti. A aj napriek tomu je Spoušť kniha, ktorá ma vôbec neoslovila. A nebavila. Dokonca aj na to, ako bola krátka, tak som sa musela premáhať, ale chcela som ju mať čo najskôr za sebou, aby som sa mohla pustiť do ďalšej knihy.

Na druhej strane musím pochváliť jazyk. Páčilo sa mi, ako autorka skladala vety, aké slová vyberala, opisy, ako sa pohrala s jazykom. To ma zaujalo. Ale príbehy samé o sebe už menej. Niektoré trošičku viac, niektoré trošičku menej, vo výsledku sa ale žiadne nadšenie nekonalo.

3/5

Poznámka

Na materskej | týždeň siedmy

Sobota

  • Prvá uplakaná noc, dvojhodinový nárek kvôli brušku. Zisťujeme, čo sú to „prdíky“ a ako dokážu tak malého človiečika potrápiť.
  • Prvá ranná návšteva je z detského oddelenia, Adamkovi prišli opäť skontrolovať žltačku. Kým doteraz bolo všetko v poriadku, dnes dostávame správu, že sa mu zhoršila a je na hranici. Chvíľku na to si nás volajú na oddelenie a Adamkovi berú krv. Zvládol to statočne. Výsledok bude do dvoch hodín a podľa toho sa uvidí, či nás pustia domov.
    • Najdlhšia hodina v našom živote. Sedíme na posteli a čakáme na výsledok. Medzitým prídu z gynekologického a dajú mi moju prepúšťaciu správu. So mnou je všetko v poriadku, môžem ísť domov.
    • Pred desiatou príde opäť detská lekárka. Má pre nás presne tú správu, akú sme chceli počuť. Je síce na hranici, ale môžeme ísť domov. Adamka mám poriadne kojiť a cez deň musí byť na svetle. To zvládneme.
  • Rýchlo zaplatiť za nadštandard, zbaliť všetky veci, vybrať peniaze na kauciu, aby mohol prísť manžel s autom do areálu pred pôrodnícke oddelenie. Krátko po jedenástej opúšťame FN Bohunice a vezieme si Adamka domov.
  • Byť doma s bábätkom je iné. Je to nádherné. Adamko tu krátku cestu prakticky prespal, doma sa hneď najedol a v spánku pokračoval. Trochu sme vybalili, trochu popratali, niečo málo zjedli až sme napokon pri Adamkovi zaspali aj my.
  • Podvečer prišli najprv Marekovi rodičia, hodinu na to aj moji. Ja som dostala krásnu kyticu, manžel škótsku single malt whisky a Adamko strašne moc plienok, nejaké oblečenie a dve knižky.

Nedeľa

  • Uff, ďalšia náročná noc za nami. Opäť dve hodiny, opäť sme vyskúšali snáď všetko. Polohovanie, masáž, nahrievanie bruška, hojdanie na rukách i Espumisan. Neviem či únavou, ale Adamko zaspal až v manželovom náručí, po polhodine chodenia po byte. Našťastie do rána už spinkal.
  • Manžel na záhradu pripevnil veľký sušiak na prádlo, takže nové plienky som oprala a nechala vyschnúť na slnku. V tomto musím Mareka pochváliť, pretože kvôli mojej jazve po CS vynáša a vešia všetko prádlo von. A robí to tak dobre, že ho ani žehliť netreba. Tým mi značne uľahčuje prácu.
  • Pred obedom odišli rodičia. Krátko na to prišla objednávka z Rohlik.cz a množstvom vývarov od Konečně vývar. Treba si to varenie nejako zjednodušiť a vývar je jedna z najlepších možností pre kojaciu ženu.

Pondelok

  • Šesť hodín spánku! Síce s prestávkou na kojenie, ale ani jedno bolenie bruška. Vysadzujeme Espumisan, pretože i tak mu nepomáha. V noci som Adamka prvýkrát nebudila na kojenie, nechala som to na ňom.
  • Ráno nakojiť, rýchlo obliecť a dokúpiť nejaké veci. Máme Adamka doma len tretí deň a ja už idem von bez neho. Ale zisťujeme, čo nám chýba a našťastie obchod s detskými potrebami máme na tej istej ulici, kde bývame. Manžel zatiaľ strážil, no Adamko aj tak ešte celý deň iba spí alebo papá (a aj popritom prakticky spí), takže som išla bez obáv.
    • A veci nepotrebuje iba Adamko, ale i ja. Totiž, docela dosť sa hodí mať košieľky, tričká i podprsenky určené na kojenie. Je to potom celé jednoduchšie. Keďže na motanie sa v obchodoch je ešte skoro, objednávam z astratex.cz.
  • Máme za sebou prvú návštevu pediatričky. Dostali sme strašne moc informácií, musíme naštudovať, do akých očkovaní pôjdeme (pediatrička je skvelá, dáva nám všetko na rozmyslenie, netrvá na presnej schéme), naučili sme sa Adamka správne uchytiť, aby sme ho mohli umývať pod vodou a nemuseli utierať vlhčenými obrúskami, ktoré sa ani mne osobne veľmi nepáčia.
    • Poučenie som dostala aj ja. Kojacia žena má veľa piť (nebáť sa 3-4 litrov vody, vhodného čaju a vývaru), kvalitne jesť a dostatočne odpočívať, ideálne i spať. Spokojná matka = spokojné bábätko.
  • Zároveň sme zašli na prvú kratučkú prechádzku a kúpiť komodu s prebaľovacím pultom. Mali sme podložku na IKEA komode Malm, lenže to nám úplne nevyhovuje. Podložku sme prehodili do kúpeľne na práčku a v detskej bude poriadna komoda.
  • Adamko na nás hádže prvé úsmevy, sem-tam sa mu zdvihnú kútiky úst. Vtedy sa nad ním už úplne rozplývam.

Utorok

  • Šátkujeme! Bol trošku nekľudný, tak som ho uviazala do šátku a okamžite spinkal. Mohla som si čítať, najesť sa a trošku popratať. Výborná vec!
  • Dnes oslavujeme, Adamko má týždeň. Z terve.cz som objednala fajnové uteráčiky. Pôvodne som chcela iba pre manžela k meninám, pretože si obľúbil tie od Lapuan Kankurit, ale keď som uvidela Mumínkovské, musela som zobrať aj malému.
  • Kvôli laktácii som si začala písať, koľko času pri tom vlastne strávim. Začínajú sa vyskytovať prvé problémy, Adamko saje ako drak a nie som si istá, či to moje prsia vôbec stíhajú. No každopádne som zistila, že kojenie novorodenca je viac ako práca na full-time. Adamko sa ešte pýta často, v noci síce spinká 3-4 hodiny, ale cez deň sa ohlási aj po 1,5-2 hodinách. A saje dlho. Výhodou je, že mám hodiny času na čítanie. Ale fakt hodiny. Zatiaľ ma ale baví sledovať ho, pretože budem k vám úprimná, pohľad na spokojné bábätko, ktoré môžete kojiť a nemusí byť na umelom mliečku, to je na nezaplatenie. Takže v čítaní sa iba rozbieham. Nakoniec to bude môj čitateľsky najúspešnejší rok.
  • Neviem sa na svojho syna vynadívať. Keď spí, keď ho kojím, keď ho uspávam, keď na nás pozerá… Netušila som, že to bude tak intenzívne. Ten pocit, ako veľmi ho ľúbim a záleží mi na tom, aby sa mal čo najlepšie. A spravím pre to všetko, aj na úkor môjho spánku či pohodlia. Materská láska je zvláštna vec. A nedá sa opísať.

zdroj: Stokke® Flexi Bath®

Streda

  • Spala som osem hodín. OSEM! Jasné, s dvoma približne hodinovými prestávkami na kojenie a následné odgrgnutie, ale Adamko opäť vydržal tri-štyri hodiny. Dnes sa cítim plná energie.
    • Ale je pravda, že spať chodím okolo ôsmej a ráno s opustením postele nijako neponáhľam.
    • Zaujímavé je, ako sa mi zmenili priority. Adamko je na prvom mieste. To, aby bol spokojný, napapaný, nič mu nechýbalo, nič ho nebolelo.V tesnom závese je manžel. Aby sa necítil na druhej koľaji, aby videl, že si vážim všetku pomoc (a pomáha fakt so všetkým) a že pre mňa veľa znamená. Na treťom mieste vidím seba. Občas sa najem neskôr, občas mám čaj studený, občas radšej niečo popracem než by som si iba ľahla do postele a odpočívala. Ale všetko ostatné ide bokom.
  • Manžel poskladal komodu, chýbala nám jedna krabica, tak len včera podvečer pre ňu boli. Teraz mi usporiadanie vecí príde oveľa praktickejšie.
  • Adamko má rodný list, dnes ho bol Marek zobrať na matriku. Zároveň malého registroval do zdravotnej poisťovne, v práci si ho bol zapísať kvôli zľave na dani a v lekárni mu vyzdvihol Vigantol (vitamín D).
  • Ďalšie po prvé čakalo Adamka večer. Kúpanie doma. Síce len pár minútové, ale zaplakal len pri prvom kontakte s vodou. Potom sa mu to páčilo.
  • Čo sa týka „bolestí“ bruška, prišli sme na (zatiaľ) účinný rituál. Prebaliť, pomasírovať bruško s mastičkou Pupík, nechať chvíľku Adamka na brušku. Nakojiť a dať odgrgnúť. Keď pije dlho, nechám ho aj počas kojenia. Po kojení to ale nesmiem odfláknuť, takže Adamko na mne leží aj polhodinu. Výsledkom je, že bruško ho netrápi, maximálne občas, ale to stačí pocvičiť s nožičkami, ponosiť a do polhodiny spinká. Takže keď nám začne plakať, je to od hladu. Snáď to tak vydrží čo najdlhšie.
    • Ja pijem denne 2 šálky čaju v ktorom je rasca i fenykel. A nasadila som diétu. Všetko nadýmavé či inak problematické som vysadila a budem až postupne zavádzať.

Štvrtok

  • Máme za sebou ďalšie poprvé. Látkové plienky. Ale zatiaľ len na skúšku, kým je Adamko ako prietokový ohrievač a jeho bruško nestrávi všetko mliečko, tak ostaneme ešte pár dní/týždňov na jednorázovkach. Lebo s novorodeneckými nákladmi si ani separačky neporadia a všetky tie krásne biele plienky by boli veľmi rýchlo fľakaté.
  • Opäť som vonku bez malého. Na pár minút, vybrať stehy po cisárskom reze. Obvoďáčku mám na tej istej ulici, tak nebolo treba ísť aj s Adamkom. Stehy trošku zarástli, na jednej strane sa mi jazva ľahko zapálila. Sestrička mala celkom problém ich vytiahnuť a stále sa ma pýtala, či to nebolí. Ubezpečila som ju, že po mojom pôrode ma len tak niečo nebolí.
  • Od príchodu domov som schudla 5 kg. Za necelý týždeň to je celkom dosť, ale úlohu zohrali aj opuchy, ktoré už zmizli.
  • Zisťujem, že som stále hladná. Najmä pri kojení. Medzitým mi to ani tak nepríde, ale v okamihu keď začnem kojiť, prepadne ma strašný hlad. Takže mám vždy po ruke niečo zdravé na zobkanie. Už zvládam popritom jesť aj normálne jedlá, takže manžel mi občas niečo sýtejšie uvarí a prinesie. Neviem si vynachváliť, že je celý týždeň s nami doma.
    • Nočný hlad zachraňujú mrkvové sušienky. Sú sýte, chutia výborne, vydržia pár dní. Pôvodnú pšeničnú múku som akurát vymenila za pohánkovú, špaldovú a ryžovú. Striedam to, sušienky si robím dvakrát za týždeň.

Piatok

  • Máme ďalšiu návštevu, na pár hodín prišli moji rodičia a priviezli i moju babičku, Adamkovu prababičku.
    • Adamko je jej piaty pravnuk, okrem toho má ešte štyri pravnučky. Pekne sa nám rodinka rozrastá.
    • Zaujímavosťou je, že babičky otec sa volal Adam. To som napríklad vôbec nevedela.
    • Mamina si zobrala na Slovensko Adamkov rodný list, náš sobášny a moju kópiu OP. Keďže je Adamko Slovák, musíme mu vybaviť slovenský rodný list. Na základe toho dostane pas a potom mu môžeme vybaviť prechodný pobyt v Brne. Ale to je otázkou pár mesiacov, než toho byrokratické kolečko úspešne dokončíme.
  • Po obede Adamka trošku potrápilo bruško, ale za hodinku sme sa s tým popasovali. Sú chvíle, kedy nič nepomôže, aspoň sme na nič neprišli.
  • Adamko má občas chvíľky, kedy nespí. Je hore, pozoruje to málo, čo jeho očká dovidia. Neplače, nič ho nebolí, nie je hladný, plienku má čistú. Vyzerá spokojne a vždy sa snažím byť pri ňom, tak blízko, aby ma videl a vnímal. Niekedy ho len tak nosím v náručí, niekedy ho po kojení nechám zaspať na mojej hrudi.
  • S kojením začínajú byť problémy. Doobeda ide manžel do lekárne prvýkrát, potrebujem odsávačku a Purelan. Večer musí zájsť znova, tentokrát pre umelé mliečko. Žiaľ, než sa dajú moje prsia dohromady, budeme musieť dokrmovať. Inak by hladoval a plakal.
    • Týmto posielam chválu a vďaku spoločnosti Medela za všetky výrobky, vďaka ktorým sa mi postupne kojenie vráti do normálu. Aj keď mám stále pochybnosti, či to Adamkovi stačí a trochu sa bojím blížiacej sa utorkovej kontroly u pediatričky. Musí pribrať 150 až 300 g.
  • Dochádza mi, že začína Veľká noc. A je mi to jedno. Ostávame v Brne, nijakú návštevu nečakáme, nebudem vypekať, robiť výzdobu ani trvať na akýchkoľvek tradíciách. Pôjdeme s Adamkom na prechádzku a budeme všetci spolu doma.
  • A čo sa týka čítania. Jezero od Bellovej je skvelý, smutný a surový román, Etta a Otto a Russell a James od Hooperovej nesklamalo, zaujímavý príbeh. Pobavilo Moudré z nebe od Skoleka a trošku sklamali poviedky Spoušť od Vybíralovej. To som prečítala tento týždeň.
Poznámka

Adamkova knižnica

Knižnicu mal poskladanú skôr, ako sa narodil, prvé rozprávky počul ešte v brušku a knižný wishlist mal dlhší ako ja v priebehu pár týždňov. No zastávam názor, že kníh nie je nikdy dosť a k malým i veľkým deťom skrátka patria. Tak potrebujem ďalšie. Ďalšie tipy na knihy, ktoré by si podľa vás, mali deti prečítať. Alebo by im ich mali rodičia čítať.

S manželom obaja pracujeme v IT obore, obaja budeme pracovať aj z domu, najmä ja na rodičovskej, takže malý bude vidieť, ako jeho rodičia sedia za notebookom, držia v rukách mobil alebo tablet. Je mi jasné, že ho to bude zaujímať, že to bude chcieť tiež skúsiť. Nehovoriac o tom, že brat a manžel pár detských aplikácií na iOS a Android spolu spravili (yomioapps.com), dokonca dúfam, že malý ich inšpiruje k ďalším.

Na druhej strane si myslím, že keď uvidí ako si čítam, keď ho budem ku knihám viesť od narodenia, nájdeme rozumný kompromis. Bude sám siahať aj po knihách a nebude okúzlený iba tabletom. Nebudem mu ho zakazovať, keď poznám množstvo náučných a prospešných aplikácií, no viac času by mal stráviť s knihou (a vonku).

Poradíte mi, aké obľúbené knihy ste mali v detstve? Čo čítajú vaše deti alebo synovcovia a netere? Aká knižka nesmie chýbať vo vašej rodine alebo naopak, akú ste si vždy priali? Klasiky, menej známe knihy, novinky, knihy české, slovenské, tradičné, ale kľudne i zaujímavé anglické.

Zatiaľ máme na zozname tieto (odkaz vedie na malého Martinusácky wishlist), ale moja predstava je, že keď sa raz presťahujeme do vlastného, Adamko bude mať tiež svoju vlastnú veľkú knižnicu plnú skvelých príbehov.

A nebojte sa odporúčať mi aj knihy pre staršie deti. Ja mu ich kľudne kúpim pár rokov dopredu.

Poznámka

Na materskej | týždeň šiesty

Sobota

  • Tak krásny víkend by bolo škoda presedieť doma. Obzvlášť, keď mám energie na rozdávanie.
  • S manželom sme teda zašli do mesta. Vrátiť ďalšie prečítané knižky do knižnici, do cukrárne V Melounovém cukru, prejsť sa centrom a samozrejme do kníhkupectva pre dva výtlačky novinky Magický průvodce městem pod pahorkem.
    • Určite ste už zachytili, že Pasi Ilmari Jääskeläinen sa rozhodol napísať pre jednu knihu dva rôzne konce. Takže nestačí, že Fíni majú ten svoj podivný žáner “fínske podivno” a teda i magický realizmus v ich podaní je divný sám o sebe. Jääskeläinen podivnosť dotiahol do absurdna a keď prídete do kníhkupectva, vezmete prvého Magického sprievodcu, tá druhá kniha hneď za tým, ktorá sa volá rovnako, vyzerá rovnako, všetko sa tvári rovnako… môže končiť úúúplne inak.

Nedeľa

  • Prvá tohtoročná grilovačka u nás na záhrade. O dva dni skôr, ako minulý rok a opäť sme za „jedlo dňa“ zvolili hamburger. Tak dobrý, že i ja som si dala.
  • Doobeda sme zašli poriadne nakúpiť. Na grilovanie prišlo myslím okolo trinásť ľudí? Škoda, že so západom slnka sa tak rýchlo ochladí. Ale vydržali sme vonku dlho.
    • A ja mám zasadené jahody a pár ďalších byliniek. Jahôd bude tento rok 20 sadeničiek, ak budú plodiť tak ako minulý rok, budú jahody každý deň.
  • Keď všetci odišli, aj napriek únave som zvládla popratať, akurát potom mi prišlo neskutočne zle. Asi som si mala dávať väčší pozor na jedlo.

Pondelok

  • 4:50 ráno. Budím sa na pocit, že mi asi odtečie plodová voda. Pár sekúnd potom, len čo sa zdvihnem z postele, mi je to jasné. Do kúpeľne odcupitám. Vôbec to nie je ako v amerických filmoch, voda môže odtekať aj postupne v priebehu hodín, čo sa ukáže ako môj prípad.
  • V kúpeľni sa vzápätí rozplačem, pretože mi jasné, čo nasleduje. Adamko sa chystá na svet.
  • Budím manžela a nevieme tomu uveriť. Celé nám to príde neskutočné, hoci na túto chvíľu sme čakali.
  • Keďže kontrakcie zatiaľ nemám, do pôrodnice neponáhľame. Ľahké raňajky, sprcha, popratať, skontrolovať veci.
  • O necelé tri hodiny neskôr som už na príjme v pôrodnici FN Bohunice. Robia mi monitor, kontrolu, evidujú ma, UTZ a odhad váhy. Vraj by mal mať okolo 4 200 g. No, malé bábätko som ani nečakala.
  • Keďže som stále bez kontrakcií, ešte je zbytočné ma dať na pôrodný box. Ale s odtekajúcou plodovkou ma domov neposielajú, presúvam sa na JIPku. Manžel tam byť so mnou nemôže, ale od druhej do šiestej sú návštevné hodiny, takže vtedy príde.
  • O tretej kontrakcie stále nikde, s manželom dvakrát vyjdeme všetky poschodia. Treba Adamka popohnať. Snažím sa niečo málo zjesť, najmä energetické. Robíme si srandu, že malý sa narodí o jedenástej, lebo to bola jeho hodina. Keď začnú prvé kontrakcie, stále mi je do smiechu. Teším sa z každej silnejšej, pretože ma približuje k Adamkovi.
  • O šiestej už to celkom bolí, ale na pôrod to stále nie je. Manžela posielajú domov, ja idem do sprchy. Teplá voda je na kontrakcie uvoľňujúca.
  • O deviatej to už vidia na presun na pôrodný box. Kontrakcie pravidelné, aj keď nie tak silné, aby to bolo na rýchly pôrod. To už začínam tušiť aj ja, že jedenástu asi nestihne, takže si pýtam voľný nadštandard s vaňou. Keď to má trvať dlho, nech mi je aspoň príjemnejšie vo vode.
  • Natočia monitor, presun vecí, klystír, zoznámenie s príjemnou pôrodnou asistentkou, zabývanie sa na pôrodnom boxe, príchod manžela, ďalší monitor. Už sa to pomaly rozbieha. Žiaľ, pomaly. Tak idem do vane, lebo bolesti už sú poriadne.
  • Blíži sa polnoc. Bolesti začínajú byť ťažko zvládnuteľné, dobrovoľne si pýtam epidurál, ktorý som pôvodne nechcela. Vaňa nestačí, mám problém to predýchať.

Utorok

  • Prvých päť hodín dnešného dňa bolo najbolestivejších, najdlhších a najkomplikovanejších v mojom živote. Viac menej sa mi to zlieva.
    • Epidurál sa nepodarilo napichnúť, dostávam mnou riadený oblbovák rovno do žily. Anestéziologička je skvelá, dlho ma pozoruje, že mi to zaberá a nemám nežiadúce reakcie. Keď odchádza, praje mi veľa šťastia.
    • Anestetikum funguje, cítim sa síce oblbnutá, ale kontrakcie viem v tichosti predýchať. Problém je, že pôrod postupuje neskutočne pomaly. Som hladná, unavená, bolí to a viem, že to najťažšie je stále predo mnou.
    • Obdivujem manžela, ako to zvláda. Najmä psychicky. Je vždy po ruke s vodou (mám úplne vyschnuté v puste, pijem medzi každou kontrakciou), masíruje chrbát, kam mi strieľa neskutočná bolesť, prikrýva mi nohy, lebo mi je stále zima, pripomína, ako mám správne dýchať. Snažím sa, ale sama cítim, že je niečo zle.
    • Dostávam druhú kanylu do druhej ruky a cez ňu dávku oxytocínu. Treba mu pomôcť.
    • Neviem, ako dlho to trvalo. Kontrakcie mám snáď nonstop, oblbovák kvôli oxytocínu nefunguje, namiesto predýchania kontrakcie dostávam kŕče, keď na minútu zatvorím oči, mám pocit, že ubehla hodina.
    • Po piatej ráno sa pýtam, či skončím na akútnom cisárskom reze. Tuším to. Skúšajú poslednú možnosť, ale nepomáha.
    • Zastavenie kontrakcii je neskutočné. Funguje okamžite, ale tá triaška, to doteraz nechápem. Od toho okamihu je to pre mňa ako v dramatickom americkom filme. Obviazať nohy, cievkovanie, ukľudňovanie, pusa od manžela, možno nejaké injekcie, čo ja viem, už to nevnímam, celá sa klepem, kontrakcie sa presúvajú do svalov a tadiaľ uvoľňujú, vraj je to normálny jav, presun na operačnú sálu, je tam zima, dostávam záchvat paniky, plačem, znova ma ukľudňujú, všetko mi vysvetľujú, čo sa bude diať, aj tak tak to nevnímam, stále sa trasiem, ale doktor vtipkuje, snažím sa, vidím kyslíkovú masku, asi… nádych… tma.
  • Niekto mnou presúva, niekam ideme, vidím v pozadí manžela? Neviem, koľko je hodín, ani kde som, prinášajú mi bábätko v zavinovačke, to je môj syn, Adamko, môžem mu dať pusu. Výťah, chodba, nejaká izba, nejaké sestričky alebo doktorky okolo mňa. Prichádza manžel, počujem, ako mu niečo hovoria, a že mobil mi má dať na stolík, ideálne do nabíjačky, ktovie, prečo som si zapamätala zrovna toto. Znova prichádza manžel, tentokrát i s Adamkom, je v takej presklenej postieľke. Stále som mimo, mám veľa odpočívať, spať, poobede príde znova na chvíľku.
  • Do obeda prídem k sebe, Adamka mi nosia na priloženie, poobede bol so mnou aj manžel, potom išiel na polhodinu za malým ešte. Na brušku mám piesok, nemôžem sa hýbať, celé je to divné, ale každou hodinou sa cítim lepšie, píšem si s manželom, posielam mu fotky Adamka, keď mi ho nosia.
  • Večer sa zvládnem sama postaviť, dôjsť do sprchy, netočí sa mi hlava, cítim sa dobre. Oproti nočným kontrakciám mi je vlastne dokonalo. Pýtam sa na nadštandard, chcem byť od zajtra s manželom. Ale som tak šikovná, že doktor ho schválil už ten večer. Píšem manželovi, že môže prísť. Od tej chvíle sme znova spolu.
  • Na večeru dostávam bujón a zjem v ňom namočenú polovicu rohlíka. V tejto chvíli je to gurmánsky zážitok. Kedy som vlastne naposledy jedla?

Streda

  • V noci som mala častejšie kontroly, nosili mi Adamka, manžel sa vyspal na matraci, ja v nepohodlnej polohe na chrbte, mám úplne suché hrdlo, nemôžem si ani kýchnuť. Bolí to, ale dostávam infúzie od bolesti, takže sa to dá zvládnuť.
  • Cez deň rehabilitujem, snažím sa pohybovať v rámci možností, ale zároveň aj odpočívať. Idem dokonca s manželom do bufetu, len sa prejsť, ja mám ešte diétu. Zvládnem aj pár krokov von pred budovu, na vzduch.
  • Robím, čo môžem, aby som sa dala čo najrýchlejšie dokopy. Trávime čo najviac času s Adamkom, bavíme sa, ako prebiehal pôrod, manžel ma upokojuje, že to nie je moja chyba, Adamko je skrátka veľké bábätko (4 440 g a 37 obvod hlavičky), neporodila by som ho. Doliehajú na mňa hormóny, ale viem, že musím byť silná. Snažím sa s tým vyrovnať.
  • Večer sa rozhodneme, že chceme Adamka na izbu. Odporúčali mi to až od ďalšieho dňa, lenže ja sa potrebujem rozkojiť a cítiť, že mám naozaj dieťa. Nechcem ho vidieť iba občas. Celé to bol šok a skok, chcela som čo najprirodzenejší pôrod a skončila som v celkovej narkóze pod skalpelom. Chýba mi ten proces zoznámenia sa s čerstvo narodeným bábätkom a závidím manželovi, že on s ním mal bonding.
  • Dostávame veľké inštrukcie ohľadom starostlivosti o novorodenca. Ujme sa ma skvelá sestrička, ktorá mi pomôže s technikou kojenia a ja sa cítim istejšia, že túto noc zvládneme. Aj keď je jasné, že budeme chodiť pre dokromovanie. Laktácia po cisárskom reze zvykne nastúpiť neskôr.

Štvrtok

  • V nemocnici je to samá vizita. Sestričky a doktorky z gynekologického oddelenia, z detského oddelenia, niekto ohľadom matriky, fyzioterapeutka, upratovačky, raňajky, obed, olovrant, večera, vizita ráno, poobede i večer. Návštevné hodiny využívame k spánku, do pôrodnice príde za nami len môj brat, na pár minút doniesť pár vecí.
  • Laktácia sa rozbieha, dokrmujeme, ale zatiaľ to vyzerá nádejne.
    • Opäť mi pomáha sestrička z detského, prsia sa mi začínajú nalievať a opúchať, malý má problém s prisatím, ale s jej pomocou si poradíme, hoci klobúčikom sa nakoniec nevyhnem. Nevadí, hlavne že bude mať Adamko čo najviac mlieka odo mňa. Doma sa popasujeme s technikou, až sa prsia ustália.
  • Manžel to ešte nevzdal, síce zaspáva na stoličke, ale ohromne mi pomáha. Mám rozostup brušných svalov, niekoľko centimetrovú jazvu na bruchu, musím sa šetriť, čaká ma 3 až 6 mesiacov rehabilitácie, než sa dá brucho dohromady. Nemala by som nosiť nič ťažšie, ako je moje dieťa, lenže moje dieťa je ťažké samo o sebe. Nehovoriac o obmedzenej pohyblivosti v dôsledku ani neviem koľkých stehov.
    • Výborne sme sa zosynchronizovali čo sa týka v starostlivosti o Adamka. Prebaliť, odvážiť, nakojiť, znova odvážiť, zapísať. Adamko je úžasné bábätko, stále spí, budíme ho len na kojenie, ani neplače. Je strašne nádherný, aj keď to vám o svojom dieťati povie každý rodič. Ale Adamko je fakt nádherný. Veľký, s vlasmi po Majovi a noštekom nevieme po kom. Najradšej by som ho celého vybozkávala a vystískala. Rodičovská láska je naozaj zvláštna vec.
  • Ale úprimne, stále tomu neverím. Ja mám syna!

Piatok

  • Všetko sa deje z hodiny na hodinu. Prvé kojenie, kedy nepotrebuje dokrm ma takmer rozplače. Celkovo na mňa začínajú doliehať hormóny.
  • Cítim sa stále lepšie, chodím, v sprche už nepotrebujem pomoc druhej osoby. Zamilovala som si sladký nemocničný čaj.
  • Dostali sme krabicu s rôznymi vzorkami, letáčikmi i výrobkami.
  • Len škoda, že strava je nič moc. Nechutí mi a dostávame podozrivo veľa pečiva. Našťastie mi manžel chodí do neďalekého Campusu pre poriadne jedlo, ovocie i zeleninu. Dokonca i pediater pri vizite povedal, že ako zdravo si tu žijeme.
  • Stále ma trápi podráždene hrdlo, vraj je to kvôli intubovaniu. Jediná poloha, v ktorej môžem spať je na chrbte, lenže vtedy ma to dráždi najviac. Vincentka, Hašlerky a pastilky musia byť vždy po ruke, ideálne i teplý čaj.
  • Do vizity ďaleko, manžel šiel na večeru, Adamko krásne spinká. Otváram Magický průvodce městem pod pahorkem a doprajem si luxus čítania. Aspoň prvých pár strán.
  • Ak bude všetko v poriadku, zajtra môžeme ísť domov. Už zajtra! Myslela som, že tu budeme tak do nedele, možno pondelka. Je to tu vyčerpávajúce, no stále je skvelé, že máme zázemie ľudí z oboru a so skúsenosťami, takže akýkoľvek problém môžeme hneď vyriešiť, akákoľvek otázka je hneď zodpovedaná. Personál je tu naozaj výborný, musím ich pochváliť a som rada, že som si vybrala túto pôrodnicu.
Poznámka

Postrehy z tretieho trimestra

Adamko je na svete, začala mi skutočná materská dovolenka a skončil tretí trimester. Aj posledné tri mesiace môjho tehotenstva ma všelijako prekvapili.

O toaletách I

Tvorcovia záchodových kabiniek a miestností by mohli myslieť aj ženy v pokročilom stave tehotenstva. Ako sa mám odtiaľ dostať, keď mi otvoreniu dverí bráni obrovské bruško?

O toaletách II

Je to pravda, tehotné ženy majú skvelý prehľad o toaletách v meste. Alebo na trase Brno – Piešťany/Topoľčany v mojom prípade. Začínam sa orientovať v benzínkach, ktoré majú WC voľné prístupné, platené alebo na kľúčik. Nie že by mi vadilo platiť za WC, ale dosť to zdržuje, keď fakt musíte ísť, pretože už ste pol hodinu neboli.

Peekaboo

S malým hrávame Peekaboo. Taká tá detská hra, kedy si zakrývate a odokrývate tvár pred bábätkom. Akurát my to máme trochu komplikovanejšie tým, že je ešte v brušku.

Keď som zakrytá dekou alebo paplónom, tak kope a mrví sa. A keď sa chcem na tie jeho vlny, ktoré mi na brušku robí, pozrieť, tak prestane. Už vníma aj svetlo a to ho zaujíma tak veľmi, že spozornie.

O váhe I

Kým on priberie 200 g za týždeň, ja 2 kg.

O dýchaní I

Takže teraz, ako mi bábätko rastie ešte viac, sa mi bude ťažšie dýchať, lebo bábätko sa zväčšuje a ešte viac tlačí na pľúca a všade inde. Takže v priebehu mesiaca sa asi zadusím úplne.

O posteľných radostiach

Môj najväčší posteľný výkon spočíva v šikovnom obrate z jedného boku na druhý s poduškou pre tehotné, ktorý zvládam aj v polospánku.

O toaletách III

Wow, už celú hodinu (HODINU!) som nebola na WC. Čím som si taký luxus zaslúžila?

O dýchaní II

Ten úžasný moment, keď bábätko poklesne nižšie a uvoľni časť pľúc. Ja môžem zase dýchať!

O výhodách nespavosti

Výhody nespavosti v noci, ktoré prišli s tretím trimestrom tehotenstva. Ráno mám:

  • vyumývanú kúpeľňu
  • oprané
  • ožehlené
  • inbox-zero
  • menší hlad, lebo už som aspoň dvakrát jedla
  • prejdené všetky sociálne siete, vrátane Modrého koníka (by ste neverili, koľko je tam o druhej ráno aktívnych užívateliek)

O hračkách

Som si myslela, že tak malé deti hračky nepotrebujú. Niekto by to mohol povedať aj tomu môjmu. Zvykne sa hrať s mojim močovým mechúrom. Ísť deväťkrát v priebehu dvoch hodín na WC nie je tak skvelé, najmä keď sa snažíte zaspať.

O toaletách IV

Od rána čakáte na kuriéra a on zazvoní zrovna vo chvíli, keď ste na toalete? Nuž, v tehotenstve som tam pomaly častejšie, ako v posteli, takže čomu sa divím, tá pravdepodobnosť je fakt vysoká.

O pošte

Nevýhody práce z domu a materskej sú, že ste celý deň doma, takže poštárka vás LOGICKY nezastihne a nechá vám iba lístoček v schránke. Alebo mi možno len chcela ušetriť schody pre preberaní zásielky a naopak pridať jednu prechádzku naviac.

O začiatku materskej dovolenky

Piatok 24. február, 18:00. Ten najdivnejší pocit. Ukončujem posledné pracovné veci, maily, odpovedám na posledné správy. Na druhý deň mi oficiálne začína materská dovolenka. Čo sa robí na materskej, kým dieťa ešte nie je na svete?

O váhe II

Jednou z výhod tehotenského bruška je, že nevidím svoju skutočnú váhu.

Jednou z nevýhod moderných váh je, že stav posielajú priamo do mobilu.

Poznámka

Drobné radosti #37

Meno Rosa Mitnik som prvýkrát zaregistrovala v súvislosti s pamätnou knižkou pre novorodencov. To je moje ste už na blogu mohli vidieť. Táto šikovná pani a matka troch detí ale okrem najkrajšej knihy, akú sme nášmu drobčekovi mohli vybrať, nádherne šije. Kabelky, organizér do nich i kozmetické taštičky. Jednoduchý strih a desiatky nádherných vzorov. Priznávam, že vybrať iba po jednom bolo veľmi náročné.

Trio krásnych vecí som dostala od manžela na Valentína. Kabelku nosím pri každej možnej príležitosti, kedy nepotrebujem pevný batoh, organizér je zbalený v taške do pôrodnice a bez kozmetickej taštičky, ktorú prehadzujem medzi kabelkou a batohom, by som už nevyšla z domu. Konečne mám všetky drobné veci pohromade.

Potešilo aj malé zrkadielko a ručne napísaný odkaz na kartičke, ktorú využívam ako záložku do kníh.

Sem-tam nenápadne nazerám na e-shop, pozorne sledujem instagram a hovorím si, že ďalšiu kabelku alebo taštičku asi naozaj potrebujem. Krásne látky pribúdajú a jedna kabelka predsa nikdy nestačí. A ak by Rosa Mitnik prišla aj s batohmi, tak pri jednom by rozhodne neostalo.

foto: rosamitnik.cz

Rosa Mitnik kabelka Rosa Mitnik kozmeticka taska Rosa Mitnik organizér