Spokojná mamina = spokojné bábätko
Na dieťa sa odráža snáď úplne všetko. Keď som ležala v horúčkach v posteli, Adamko to cítil, bol nepokojný, pláčlivý, chcel často kojiť, byť pri mne. Keď som sa zotavila, mala som späť spokojné a usmiate bábätko. Keď som večer „potrebovala“ aby zaspal, pretože som bola naozaj unavená a chcela som spať, Adamko moju nervozitu a napätie cítil. A nespal. Ak nechávam večer na ňom, všetko pokojne a bez časového stresu, zaspí počas kojenia. Keď som ja spokojná, je aj Adamko spokojný. Keď ja mám blbú náladu, aj Adamko sa na nás viac mračí.
Psychohygiena je u matky ohromne dôležitá. U mňa sú to knihy, filmy/seriály, blog a prechádzky. Každý deň si nájdem čas na sprchu, neexistuje, aby ma štvalo, že som si nestihla umyť vlasy alebo nemám oholené nohy. Ono je to maličkosť, ale keď sa týchto maličkostí naskladá veľa, máte vystresovanú matku, čo sa necíti ako človek a naviac sa musí postarať o dieťa. A dieťa plače, nikto nevie prečo a možno je to iba kvôli vystresovanej matke, ktorá si nestihla oholiť nohy. To nechceš.
Dieťa má aj otca
S prechádzajúcim bodom súvisí aj tento. Mám to šťastie, že nie som matka samoživiteľka (a úprimne ich všetky obdivujem, ako to zvládajú). Adamko má otca. Marek bol pri pôrode i po celý čas s nami na popôrodnom oddelení. Pomáhal mi zotaviť sa po cisárskom reze a staral sa o Adamka. Zaplatenie si nadštandardu považujem za jednu z najlepších investícií, pretože Marek nevidel Adamka prvýkrát po príchode domov. Poznal sa s ním dokonca skôr ako ja, staral sa oň, držal ho, prebaľoval.
Nebojím sa dať Adamka jeho tatinovi. V starostlivosti o malého sme rovnocenní partneri a ja mám naviac iba kojenie. Preto keď je Marek doma, nechávam im čas osamote. Manžel je nadšený, že vidí svojho syna rásť, ja mám čas iba pre seba. Dám si hriešne dlhú vaňu. Alebo ničnerobím na sociálnych sieťach. Alebo proste iba skladám plienky. Ale nehrám sa na supermatku, ktorá dokáže všetko jednou rukou, držiac dieťa v tej druhej.
Uži si to, koniec koncov, máš štátom platenú dovolenku
Tak isteže by som sa mohla sťažovať, že s dieťaťom musím chtiac-nechtiac vstávať o šiestej, že v noci vstávam na kojenie, že nemôžem ísť večer do kina, že každé priemerne dve hodiny musím usadnúť do kresla a kojiť, že nerozvíjam svoju kariéru, že namiesto angličtiny vydávam divné zvuky opakujúc ich po svojom pár mesačnom dieťati.
Alebo si môžem povedať, aké je skvelé, že už o deviatej mám hotové všetky domáce práce, pretože som hore od šiestej, koľko kníh prečítam a filmov vidím, keďže dieťa kojím každé dve hodiny a tých kilometrov čo nachodím na prechádzkach s kočíkom je lepších ako hodina v posilovni. Len tú angličtinu neviem kde doženiem, ale na prácu myslím a občas si prečítam Slack (channel s klebetami).
Skrátka, do materstva som išla s tým, že niektoré veci budú zrazu inak. Preto mi to nevadí. Prispôsobiť svoj režim tomu Adamkovmu a vedzte, že ten má režim každý týždeň iný. Preto si skutočnosť, že mi štát nadštandardne platí za polročnú dovolenku (a potom bude o niečo menej ešte ďalšie dva roky) užívam. Prechádzky, výlety, food festivaly. Knihy, filmy. Grilovačky na záhrade. Celý deň doma alebo v parku. Ale najmä úžasné chvíle so synom. Ktorý sa smeje, stále učí niečo nové a mňa to baví viac ako premiéra novej marvelovky.
Dieťa ti rozumie viac ako si myslíš
Toto tak úplne vysvetliť nedokážem, ale tri mesiace s Adamkom ma naučili, že mi rozumie. Len s ním treba vedieť komunikovať. A to vysvetliť tiež neviem. Ale s vlastným dieťaťom na to prídete tiež. Bábätka sú chytré. Fakt.
Zabudni na dochvíľnosť
Vždy som bola všade načas. Ak som niekedy meškala, nebolo to mojou vinou. Vždy som si dávala časovú rezervu. Pri Adamkovi si gratulujem, ak prídeme pediatričke alebo ortopédovi v presne určený čas. Väčšinou sa síce snažím stále pripraviť dopredu, ale keď sa dochvíľnosť snažím moc hrotiť, vytvára to napätie, dieťa to cíti a s plačom fakt z domu nepôjdem. Takže v kľude. Iba k lekárom načas, o hodinu skôr. Kojiť môžem aj v čakárni.
Teraz je to už lepšie, ale spočiatku, keď som kojila hodinu a na prsiach mi opäť visel za ďalšiu hodinu, si šlo ťažko naplánovať čokoľvek. Ja som sa desila aj toho, že mi zazvoní poštár a ja budem zrovna kojiť (neznášam Zásielku doručíme medzi 8:00 a 14:00).
Vychutnaj si každý moment, nebude sa opakovať
Mal sotva dva mesiace a už mi prišiel iný, ako v pôrodnici. Doteraz ma dojíma, keď vidím fotky z prvého týždňa. Bol tak maličký a bezbranný. Nič nevedel, všetko bolo nové, sotva pozeral, iba spinkal. Každý jeho plač nám trhal srdce, báli sme sa ho dotknúť. Ešte ani šestonedelie neskončilo a on už sa smial, býval niekoľko hodín hore, pozoroval, začínal objavovať hračky nad sebou a úchop pri umývaní zadočku ma nedesil.
Áno, uteká to rýchlo a nič z toho sa už nebude opakovať. Môžem mať aj tisíc fotiek z každého dňa, spomienky a skutočné momenty, ktoré som s ním zažila to nenahradí.
Ostatných si vypočuj, ale viac dôveruj svojmu inštinktu
„Ty mu nedávaš vodu? Musí piť čaj aj keď kojíš! Pokiaľ kojíš, nič iné nepotrebuje. Ty nedokrmuješ? Je mu zima! Je mu teplo! Musíš… Nemôžeš… Prečo to nerobíš takto? Ty kojíš polhodinu? 15 minút maximálne! Nosením mu škodíš! On spáva s vami v posteli? Očkovaním ho zabíjaš, prečo dávate aj nepovinné? V šestonedelí s ním nesmieš nikam chodiť. Ty nekúpeš každý deň? Ty kúpeš viackrát do týždňa? On nemá dudlík? (Seriously? Ako zaspáva? Na tvojich prsiach? Haha, si si zavarila dievčatko.)“
S príchodom bábätka domov dostanete aj balíček nevyžiadaných a protichodných názorov. Je úplne jedno, či sú od rodiny, matiek s deťmi, bezdetných párov, článkov na internete alebo diskusií. Nech to robíte ako najlepšie viete, podľa najnovších vedeckých poznatkov, buďte si istý, že to robíte zle. Sú ľudia, ktorí vás dokážu odsúdiť aj za používanie látkových plienok, za to, že nenecháte svoje dieťa vyplakať alebo že ste mu nedali ponožky. Zlá zlá matka!
Akosi sa zabúda na materský inštinkt, na vlastnú dôveru v dieťa, na taký ten zdravý sedliacky rozum.
Takže… kašlite na nich. Spôsobov ako vychovávať je bambilión. Niektoré sú zlé, niektoré zakázané, ale väčšina je skrátka iných. Nemám nič proti názoru od druhých, ale neznášam (a vtedy automaticky prepínam do módu „jedným uchom dnu, druhým von a úsmev na tvár“), názor, ktorý začína: „Musíš…“ alebo „Nesmieš…“. Raz som matka, mám so svojim dieťaťom bližší vzťah, než ktokoľvek iný, rozumiem mu viac ako ty. Buď mi rozumne vysvetli, prečo to robím zle, alebo choď presviedčať niekoho iného.
Je mi jedno, že vy považujete dokrmovanie dvojmesačného bábätka za normálne, ja som to nevzdala a kojím. Je mi jedno že vám sa nosenie nepáči, ale ja mám vďaka tomu spokojné bábätko. Je mi jedno, že vy nechávate dieťa vyplakať, „aby si zvykalo“, ale podľa mňa je Adamko ešte príliš maličký na to, aby bolo bez rodiča, keď ho potrebuje. Aj vy občas potrebuje objať (a netvárte sa, že nie).
Dobre, nie je mi jedno, ak to naozaj robím zle. Ale o tom ma presvedčíte len rozumnými argumentami a nie vetou „Musí piť vodu aj keď kojíš“. Aha.
Mám svoj názor na vibračné lehátka, farebné kolotoče nad postieľkou, podávanie čajíku plne kojenému dieťaťu a tisícke ďalších každodenností. A rovnako tak vy. Tie názory môžu byť odlišné. Nikdy sa s nikým na 100 % nezhodneme. Asi je to tak dobre, môžme si o tom navzájom povedať, porovnať skúsenosti, získať nový pohľad, niečo nové sa naučiť, dozvedieť. Ale nikdy nenúťme a nikdy si nenechajte nanútiť niečo, čo je vám proti srsti. Dieťa to vycíti.
Nečítaj internetové diskusie a nesnaž sa v nich diskutovať
No dobre, čítam, ale s rozumom. Som na Modrom koníkovi. Som aj vo FB skupine detí, narodených v apríli 2017. Ale triedim. Triedim čo čítam a do ktorej diskusie sa zapojím. Inak by som sa zbláznila a toľko času ani nemám, radšej napíšem článok na blog a odpoviem na email.
V týchto skupinkách je skvelé, že sú tam matky s približne rovnako starými deťmi, takže veľmi rýchlo vidíte, že v tom nie ste samé. Viete, že novorodenecké akné je bežné, že čerstvo narodené bábätko nemá lupienku, ale obyčajnú seboreu, že nie ste jediná, ktorú homeopatika nerozkojili.
Malý bonus, keď vaše dieťa spí, v noci 6-7 hodín, cez deň aspoň tri, netrápi ho trojmesačná kolika a manžel vám v domácnosti pomáha? Ego boost! Na internete majú ľudia tendenciu sa sťažovať, takže keď si o tretej ráno pri prvom nočnom kojení prečítate, ako niektoré ešte stále nespia, lebo ich dieťa plače a partner odišiel s kámošmi na chatu… no čo si budeme klamať, je vám hej, lebo vy máte za sebou už šesť hodín spánku a manžel spí hneď vedľa. Síce pochrapkáva, ale je tam a keby ho zobudím, aby mi priniesol čučoriedky zaliate jogurtom, posypané Grankom a s kúskami mliečnej čokolády, lebo som brutálne hladná, ale zrovna kojím, tak by síce remcal, ale spravil by to, pretože spokojná mama = spokojné bábätko (a happy wife = happy life).
Hlavne s úsmevom
Je jedno, či praktikujete BKM, BLW, látkove plienky, Montessori, Waldorf, kontaktné rodičovstvo, Estvillovu metódu uspávania, nosíte v šátku alebo nosítku, vozíte v kočíku alebo na dúhovom jednorožcovi. Robte to najlepšie pre svoje dieťa a robte to s úsmevom. Dieťa vám to vráti. Nie iba úsmevom.
Adamko ďakujem a všetko najkrajšie k tvojim dnešným trom mesiacom.
