Poznámka

Najkrajšia kniha pre najmladších čitateľov

Autor: Emilia Dziubaková
Názov: Rok v lese
Rok vydania: 2017 (dotlač január 2018)
Vydavateľ: BizBooks
Počet strán: 12, leporelo
Orig. názov: Rok w lesie
Preklad: Michael Alexa

. . .

Leporel má Adamko veľa. Malé, veľké, také akurát i najväčšie. Niektoré ho bavia viac, niektoré menej. Niektoré mal radšej pred dvoma mesiacmi a na niektoré ešte len príde ten správny čas. Jedno medzi nimi ale vyniká. Môžem za to tak trochu aj ja, lebo mu ho stále podsúvam. Našťastie Adamka baví tiež.

Je to veľkoformátové leporelo Rok v lese, ktoré minulý rok vydalo nakladateľstvo Host. Už sa vypredalo a na konci mesiaca bude dotlač. Na Slovensku ho chcú tiež, už o pár dní ho vydá Ikar. Takže keď pôjdeme okolo kníhkupectva, zájdite si pre jeden výtlačok. Ak nepôjdete, objednajte online.

Rok v lese je totiž krása najväčšia. Na dvanástich dvojstranách je zobrazených dvanásť mesiacov v roku. Obyvatelia lesa i jeho návštevníci vo všetkých ročných obdobiach.

Veverička, ktorá v januári premýšľa, kam schovala oriešky. Lesník, ktorý dopĺňa krmelec. Los, ktorý stratil svoje parožie. Vo februári sa prebúdzajúci mravčekovia. Spiaci živočíchovia pod vodou. Medveď v nore. Príroda prebúdzajúca sa s príchodom jari. Marec. Roztápajúci sa sneh.

V apríli sa narodil Adamko. V apríli chytá medveď rybu, včely poľovníka. Na svet prichádzajú mláďatá. Medveď má plné bruško, príroda v máji je plná krásy, jedla a života. Stromy rozkvitajú, zajace tancujú. Kam zmizol netopier? Je jún, noc, niektoré zvieratká spinkajú, niektoré behajú po lese. Júl je pestrý a hravý, los má svoje parohy, včely si našli novú obeť.

August sa začína vyfarbovať, turisti stretnú medveďa, vo vode pláva had, mravci odnesú obrovský náklad. Oh, september hýri všetkými farbami oranžovej a červenej. Začína zber zásob, jedla je ešte všade veľa. Aha, pavúk sa asi zamiloval.

Október je nádherne červený, kľudný. Čo to našiel chlapec? Kam len sa ukryl los? A pred kým uteká poľovník? Vtáci odlietajú. November sa zahaľuje do hnedej, každý nad niečím premýšľa, bobor stavia hrádzu. Brrr, studený december, krajinu prikryl sneh, poľovník si odnáša stromček, vlk naháňa diviaka, mravčekovia spinkajú, medveď v nore tiež.

Príroda a jej obyvatelia sa tak menia. Každá dvojstrana je nádherne farebne ladená, do detailov vypracovaná. Ilustrácie sú milé a hravé.

Hneď na úvod, na prvých dvoch stranách sa deti a rodičia dozvedia o všetkých hrdinoch tejto vydarenej knihy. Je ich takmer 50! Každý je niečím zaujímavým a menia sa aj ich zvyklosti. Niekto býva vo vode, niekto sa vode vyhýba. Niekto obýva koruny stromov, niekto lieta, niekto vie plávať, niekto je ako doma pod zemou. Úžasné, koľko sa dá naučiť a pritom bez textu.

Na posledných dvoch stranách je veľké bludisko. Nájde lienka lienku, mravček čerešňu alebo voška zelený lístok? Tak to je už v detských rukách.

Knihou sa dá listovať vždy inak. Niekedy pozerať len jeden mesiac, inokedy prejsť rok jedného zvieratka. Hľadať vtipné vsuvky, pozorovať zmeny. Učiť sa. Veľa sa učiť, hravou a nenásilnou formou. O všeličom, čo sa týka lesa. Sľubujem, že Rok v lese bude baviť aj rodičov.

6/5

Poznámka

Mama v kuchyni

Autor: Barbora Charvátová
Názov: Máma v kuchyni
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: CPress
Počet strán: 200

. . .

Som mama a občas som aj v kuchyni. Len mi to nejde tak dobre, ako Báre z blogu Máma v kuchyni. Našťastie pre mňa, vydala knihu. Síce má množstvo receptov aj na internete, no ja predsa len radšej tú knihu, pekne si ju položiť po ruke na kuchynskú linku a variť podľa nej. Ani tablet nemá také čaro.

Tri mesiace som si vystačila v kuchyni so zeleninou a neskôr k tomu pridala mäso a vajíčka. No usúdila som, že Adamkovi by to chcelo spestriť jedálniček a naviac by bolo fajn, keby sa môžeme stravovať rovnako. Že to, čo uvarím jemu, bude chutiť aj mne. A na tanieri to bude pekne vyzerať. Preto si ku mne našli cestu dve kuchárske knihy. Recepty dětem a Máma v kuchyni. Dnes to bude o tej druhej, ktorá je pre najmenších stravníkov lepšia.

Kniha je rozdelená na päť častí.

  1. Polévky
  2. Hlavní jídla
  3. Dezerty, moučníky, sušenky a jiné mlsání
  4. Svačiny, pomazánky a malá jídla
  5. Bonusové recepty

Bonusové recepty sú iba dva, jeden pre maminy a druhý pre tatinov. Svačinky zatiaľ u Adamka riešim formou zeleniny, takže túto kapitolu lepšie spoznám až neskôr.

Čo ma baví najviac je hneď prvá kapitola. Polievky. Robievam ich nám aj Adamkovi na večeru. Adamkovi namiesto kaše, ktorá mi príde na noc ťažká a nevhodná. Polievky sú sýte, no bruško veľmi nezaťažia. Robievam ich v MioMate, takže v knihe sa inšpirujem skôr možnými kombináciami. Klasika batát, mrkva a brokolica po pár dňoch omrzia a ja už som potrebovala vedieť, čo ďalej. Veľa inšpirácie hľadám aj v časti s hlavnými jedlami.

Knihu ocenia rodičia už od prvých príkrmov, niektoré recepty sú s menšou úpravou vhodné aj pre 6-7 mesačné detičky. Autorka vždy pri recepte uvádza, čo by upravila, nahradila alebo nedala vôbec. S menšími obmenami tak recept využijete roky, podľa toho, čo má dieťa už zavedené. A keď dochutíte soľou a koreninami, máte plnohodnotné jedlo aj pre seba. Opatrná je aj s lepkom, čím ma u mňa tiež veľké sympatie.

Kniha je graficky krásne spracovaná, doplnená o kvalitné fotky jedál, recepty sú jasné a zrozumiteľné. Bára sa opiera o naše tabuľky, využíva ľahko dostupné suroviny, postup je samozrejme jednoduchý, pretože sama je mamou a vie, že pri dieťati nie je času na rozdávanie.

Obrovské plus má u mňa za dodatky u dezertov a ďalších maškŕt. Aj keby ingredienciami boli vhodné pre deti do roka, dodáva, že by ich takto malým deťom nedávala. Drobci si ešte len budujú stravovacie návyky a učiť ich maškrtiť, hoci zdravými sušienkami, nie je ani podľa mňa veľmi vhodné. S tým s ňou súhlasím. Do sýtosti si dobrôt užijú, keď budú väčšie, takže spočiatku je na mieste prísnejšie dbanie na to, čo jedia.

Máma v kuchyni si ma získala okamžite, už som vyskúšala niekoľko receptov a to som ju poriadne začala pozerať až v novom roku. Mám ju stále po ruke a každý deň pozerám, čo nové vyskúšam. Niektoré recepty dodržiavam presne, niektorými sa iba inšpirujem. Bez váhania ju odporúčam každej maminke, ktorá premýšľa, čo dnes bude variť.  A komu to bude málo, môže sledovať aj jej FB stránku alebo web.

5/5

Poznámka

Z Tangeru do ulice Zlodejov

Autor: Mathias Énard
Názov: Ulice Zlodějů
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha ZLín
Počet strán: 264
Orig. názov: Rue des voleurs
Preklad: Anna Lukavská, Erik Lukavský

. . .

Už nie chlapec, ešte nie dospelý. Lachdar je vyhnaný svojou rodinou, pretože bol pristihnutý nahý so svojou sesternicou. Tým začala smutná cesta plná dobrých aj zlých náhod, stretnutí a činov. Ulice Zlodejů je na prvý pohľad príbehom mladého Maročana, ktorý mal sen dostať sa do Európy. Ale už od prvej kapitoly začína čitateľ tušiť, že za tým bude niečo viac.

Výborne a pútavo napísaný román je výpoveďou o spoločnosti, náboženstve, túžbach mladých. Pretína sa so skutočnými udalosťami, ktoré viac či menej zasahujú do života Lachdara. Arabská jar, revolúcie, demonštrácie, teroristické útoky i smrť bin Ládina.

Lachdar by radšej sníval o sesternici Merjem, o Španielke Judite, čítal detektívky, bol slobodný. No rodina ho odvrhla, kamarát sa mení, nie všetko, čo vyzerá ako nádej a vstupenka do slobodného sveta, tak nakoniec dopadne. Mesiace plynú a život hádže Lachdarovi pod nohy ďalšie prekážky i príležitosti.

Ulice Zlodejů mi nejedenkrát pripomenula výborný román 35 mrtvých. Oba ma pohltili od prvej strany, nedokázala som sa od nich odtrhnúť, za čo môže aj skvelý preklad. Oba majú správnych hlavných hrdinov. Takých, s ktorými sa život nemaznal, no oni sa nezľakli, išli ďalej.

Ulice Zlodejů ma skrátka bavila. Kapitoly, svižne napredovali, občas o deň, občas o týždne. Nebol priestor na slabé miesto.

Autor Mathias Énard má už pár kníh na svojom konte. Je arabista a prekladateľ. Žil na Blízkom aj Strednom východe, usadil sa v Barcelone. Témam v knihe dobre rozumie, miesta pozná. Knihe to dodáva veľkú dávku reálnosti a to ma bavilo.

Príbeh Lachdara môže byť kľudne skutočný, môže sa v ňom skrývať desiatky príbehov ďalších mladíkov.

Že to bude za plný počet som vedela už v prvej časti. Kniha ich má tri, každá sa odohráva v inom meste. Od Tangeru až po carrer Robadors, ulica Zlodejov. Miestami možno nebude pre slabšie povahy, ale tým sa nenechajte odradiť. Ulice Zlodejů skrýva veľa a bola by škoda ju nepreskúmať.

___

5/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Projet Kavkaz a jen tak si příjemně pochlastávat

Autor: Ladislav Zibura
Názov: Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: BizBooks
Počet strán: 312

. . .

Lepšie, ilustrovanejšie, poučnejšie. Také je čítanie tretej knihy cestovateľa Ladislava Ziburu. Oproti prvotine 40 dní pěšky do Jeruzaléma, ktorá bola tiež výborná, je Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii dotiahnutá do detailov. Obzvlášť tých ilustrovaných.

Za grafickou úpravou celej knihy stojí ilustrátorská dvojka Tomski & Polanski. A je to poznať. Vyladené do detailov. Ilustrácie sú celostránkové a perfektne dopĺňajú text. To, ako vyzerajú, má svoj dôvod.

Humor tiež nechýba, koniec koncov, je to najsilnejšia Ziburova stránka. S takou povahou sa vo svete nestratí, s ľuďmi sa nebojí hovoriť, rád sa s nimi združuje. Kaukazu naviac dominuje alkohol, ktorý stojí za nejednou historkou.

Aj texty mi prišli vyspelejšie. Rozhodne pútavejšie a poučnejšie. Sem tam hodí nejaké múdro, alebo zamyslenie. Rád porovnáva, rád premýšľa. O ľuďoch, o spoločnosti, o svojich minulých cestách. Zo svojich chýb sa nie vždy poučí. Občas mu to nevyjde a občas o tom aj napíše.

O čem člověk mluví, o tom přemýšlí. A já nechci každou chvíli přemýšlet o tom, jak mi někdo krade kabát. To si ho raději opravdu nechám několikrát ukrást, než abych na to musel pořád myslet.

Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii má oproti predchádzajúcim knihám a autorovým putovaniam zmenu. Ako už názov a obálka našepkávajú, tentokrát princ Ládik nespoliehal iba na svoje nohy. V určitom momente sadol do auta. A v určitej chvíli si kúpil bicykel. Obzvlášť bicykel je v hornatom teréne Arménska odvážne rozhodnutie.

Dopili jsme pivo, podali si ruce a každý se vydal vlastní cestou s vědomím, že už se v živote nesetkáme. Ostatně i proto jsme si stihli říct všechno důležité. Přesně v tom tkví půvab podobných setkání.

Prvému dielu som dávala plné hodnotenie za odvahu, inšpiráciu, humor a úprimnosť. Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii má toto všetko a ešte niečo viac. Príbehy ľudí. Ľudí, s ktorými Ladislav cestoval, pil, u ktorých pobýval, u ktorých sa iba na chvíľku zastavil. On to s nimi skrátka vie, jazykovej bariére navzdory. Nezáleží, akej sú národnosti, rasy, vyznania, veku. Každý má čo povedať, Ladislav vie počúvať a dohromady je to to pravé orechové.

5/5

___

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Adamkove treasure baskets

Treasure baskets sú košíky (misky, nádoby, čokoľvek podobné) s bežnými drobnými predmetmi, ktoré môže dieťa bezpečne objavovať. Už si presne nespomínam, kde som na túto vychytávku prvýkrát narazila, alebo kto mi ju poradil. Ale vďaka mu za to. Adamko sa po pol roku dostal do obdobia, kedy ho začalo zaujímať všetko, len nie jeho vlastné hračky. Čím obyčajnejšia vec bola, tým dlhšie mala jeho záujem.

Z najobľúbenejších vecí som mu spravila niekoľko kôpok, ktoré mu dávam na hranie. Sem-tam niečo pomením podľa jeho záujmu, iba hrebeň už tri týždne nevieme nájsť, takže nie je na žiadnej fotke. Celkom by ma zaujímalo, kam zmizol.

Prvé predmety dostal po pol roku a boli od každého niečo. Čím bude starší, tým viac tematicky sa budem snažiť košíky zamerať. Napríklad iba veci do kuchyne, iba drevené, iba látkové, rozdeľovať farebne a tak ďalej. Pinterest je plný nápadov.

Zatiaľ prvé štyri varianty, ktoré Adamka bavia najviac.

Úplne prvý košík, len mu chýba spomínaný hrebeň. Platobnú kartu má od brata, keď mu ju zablokovali, daroval ju Adamkovi. Manžel prihodil čítačku kariet z Tatra banky a Adamko nadšene skúma, prevracia a občas kartu vytiahne. Populárne sú aj kelímok, vareška a zubné kefky, tie idú stále. Ostatné veci sú nárazové, jeden deň ich nepustí z ruky a potom si ich dlho nevšíma.

Kuchárska sada je najnovším prírastkom, prišla pár dni pred Vianocami. Okamžite si ho získala. Najmä šťuchadlo, to vám je parádna vec. A naberačka. A vlastne i ten nožík stojí za dlhé skúmanie. A mliekovka? No čo vám budem hovoriť, týmto som sa mu mimoriadne zavďačila. Bežné veci v detskej veľkosti som kúpila na samostatne-dite.cz. Iba valček (zatiaľ) obchádza, ale do ďalších Vianoc ho naučím ho používať a pomôže mi potom s pečením.

Gombíky. Veľa veľa gombíkov. Tie veľké samozrejme, brala som najväčšie, aké v galantérii mali. Trénuje na nich pinzetový úchop. Občas ich vyhadzuje po jednom, občas chytí misku a vysype ich všetky na zem. Gombíky sa kotúľajú, vydávajú zvuk a zdvihnúť ich zo zeme je podstatne náročnejšie, ako z misky. A to ho baví. Dlho.

Poslednú menšiu misku som oddelila z prvej. Už sa mu tam nazbieralo veľa predmetov. Pohárik a viečko fungujú iba samostatne, keď som mu zavrela dovnútra zvonček, tak nezáujem. Ale samostatne ich dokáže v ručičkách obraciať dlho. A dobre sa okusujú. Cestovná lampička na čítanie knihy baví najviac zapnutá. Najmä ráno, keď je ešte tma, my chceme spať a Adamko nie, dáme mu zapnutú lampičku, položíme do postele medzi nás a máme pár minút odpočinku k dobru. Maraca (v češtine vraj rumbakoule) je u Adamka novinka, no zatiaľ jej veľmi nefandí. Naopak ružová plastová formička na zmrzlinu z IKEA je favoritom už od samého začiatku.

Poznámka

Rok 2017 v knihách

123 kníh a takmer 20 000 strán. To je moja čítacia bilancia roku 2017. Cieľ som si dala nízky, iba 53 kníh, no prekonala som ho tuším už v máji. Za výsledným číslom sa podpísali aj komiksy a detské knihy. Nebudem vám klamať, na materskej čítať ide, ale 200 stranový román za jednu noc je utópia. Spánok má pri dieťati skrátka prednosť a jedna z mnoha vecí, ktoré ma Adamko naučil je, že tá kapitola naozaj počká. Kľudne aj týždeň.

Mala som šťastnú ruku pri výbere, s knihami, ktoré ma nebavia, nestrácam čas. Priemerné hodnotenie mám 4,2. To je myslím dosť úžasné.

Najlepšie knihy

Ak by som mala vybrať tri najlepšie knihy, tak Hana, Autismus & Chardonnay a Jezero. Česká tvorba ma tento rok dostala. Ak by ich mohlo byť viac, tak všetky tie, ktoré som spomenula v článku Vianočné knižné tipy pre dospelých na poslednú chvíľu.

Čas na čítanie

Kým po minulé roky bol čas vďaka štúdiu na univerzite, cestovaniu vlakom, v MHD, na letiskách a v lietadle, tento rok som čítala vďaka Adamkovi. Ešte v šiestich mesiacoch mu jedno kojenie trvalo minimálne polhodinu. A vtedy sa nedá nič robiť, len sedieť. A čítať. Rovnako som využívala čas, keď na mne zaspal. A to on rád a často, dve hodiny bez problémov. Aj teraz, v nosítku minimálne raz denne.

A potom keď kočíkujem po parku a keď večer uspávam. Chvála podsvieteniu v Kindle.

Takže tak. Plány do budúceho roka mám podobné. Chcela by som prečítať 53 kníh pre dospelých, jedna kniha týždenne, to sa musí zvládnuť. Ale na goodreads si nastavím rovnú stovku, lebo Adamko sa dostáva do veku, kedy budeme čítať čoraz viac, takže detské knihy mi to navýšia.

A takto vyzerá štatistika podľa goodreads.

Poznámka

Druhý rok zbierania Malého princa

Pred dvoma rokmi som začala zbierať Malého princa z celého sveta. Za prvý rok sa mi ich podarilo nazbierať dvadsaťdva. Brat cestuje veľa a ani ja s manželom sme doma nelenili. O prvom roku si môžete prečíťať v tomto článku. Ubehol rok a keďže sa už v rodine nikto nikam nechystá, prichádza rekapitulácia ďalšieho roku zbierania.

Prvého Malého princa priniesol brat vo februári a to rovno dvoch. Bol v Srbsku, kde je síce iba jeden úradný jazyk, ale ten sa zapisuje cyrilikou i latinkou. Takže Malého princa som dostala v oboch variantoch. Potom si dal dovolenkový útlm a pribudol mi iba Mały Książę, keď bol na konferencii v Poľsku.

Od známych, ktorí dovolenkovali v Peru som dostala Malého princa v kečuánčine. Tam sa volá Aukillu. Ďalší dvaja princovia prišli od mojej maminy, ktorá bola v Chorvátsku a na Sicílii. Posledná nálož prišla z bratovej dovolenky v Kambodži a Vietname a to hneď štyri rôzne jazyky. Pribudol mi ešte v maďarčine, ale toho som už mala a v španielčine z Brazílie (mám z Argentíny).

Takže tento rok 10 rôznych vydaní a ani jedna, ktorú by som si v zahraničí kúpila ja sama, pretože s Adamkom sme žiadnu exotickú dovolenku nepodnikli. Tak som zvedavá, či sa to v novom roku zmení, my navštívime nejakú novú krajinu a bude aspoň desať rôznych verzií. 

  • srbčina (latinka) – Mali princ
  • srbčina (cyrilika) – Мали принц
  • poľština – Mały Książę
  • kečuánčina (Peru) – Aukillu
  • chorvátčina – Mali princ
  • sicílčina – U Principinu
  • vietnamčina – Hoàng tử bé
  • khmerština (Kambodža) – ព្រះអង្គម្ចាស់តូច (Preah Angkmchah Toch)
  • francúzština – Le Petit Prince
  • thajčina – เจ้าชายน้อย (Jâau Chaai Nóoi)