Poznámka

Whisky trip na Islay – pálenice

Škótsko sme opustili, dokázali sme všetky tie nové whisky úlovky dať do jedného kufra (pravda, musel sa kupovať nový) a úspešne sme doleteli domov. Najvyšší čas pridať pokračovanie. Dnes to bude o páleniciach, ktoré sme navštívili.

whisky_trip_palenice_01

Oban

Ako som spomínala v predchádzajúcom článku, Oban je srdcová záležitosť môjho manžela. Nie je úplne na ceste z Glasgow na trajekt v Kennacraig, ale za tú hodinovú odbočku to stálo. Pálenica sa nachádza v centre mesta, ktoré je kúzelné, takže ak budete mať viac času, preskúmajte uličky.

Na bare môžete degustovať nielen Oban whisky, nájdete tu aj ďalšie. Degustácia je platená. Samozrejmosťou, tak ako v každej whiskárni, nájdete obchod, kde si môžete kúpiť vkusné upomienkové predmety a taktiež whisky. A to nie len klasiky, ale aj tzv. distillery edition. Tie zoženiete väčšinou len priamo tam, výnimočne i v duty-free zóne na letisku. Spoliehať sa na to ale nedá.

Domov sme si zakúpili Distillers Edition 2015 a Little Bay.

whisky_trip_palenice_02 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Whisky trip na Islay – úvod

whisky_trip_34Prečo whisky a prečo Islay?

Môj manžel má rád whisky. Obzvlášť rašelinové single malt zo Škótska. Príležitostne si ich vychutnáva a je to jediný alkohol, ktorý pije, ktorý ho poteší ako darček a kde viac pozerá na kvalitu, chuť a vôňu než na cenu. Na dobré pitie naučil aj môjho brata a zbieranie mohlo začať. Keďže radi cestujeme, bola iba otázka času, kedy vycestujeme priamo k zdroju. Do Škótska. Islay sa zdal ako dobrý začiatok, pretože na jednom malom ostrove je hneď osem páleníc. Dokonca tých ich najobľúbenejších.

Pridala sa k nám ešte jedna dvojica plus ja do počtu. Až na výnimky, mne whisky nechutí, za to jej vôňu, to môžem. Tak sme vyrazili na ďalšiu dovolenku.

whisky_trip_04 whisky_trip_03

Ako, kedy a kam?

V auguste sa konal nejaký festival, letenky vychádzali drahšie, takže termín sme nakoniec posunuli na september. Šesť dní, to na Islay stačí, kvôli práci sme dlhšie aj tak nechceli. Beztak už dovolenkujeme viac ako dosť a to nás ešte čakajú Filipíny. Letenky vychádzali najlepšie z Katowíc do Glasgowa s Wizzair. Let trvá tri hodiny, len teda na cestu naspäť bolo potrebné prikúpiť jednu checked baggage, aby sme tie špeciálne úlovky mali ako dostať domov.

whisky_trip_05 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Bergamo

Bergamo je približne 120 tisícové mestečko neďaleko Milána, na dohľad od Álp. Miestom našej návštevy sa stalo náhodou, pretože na letisku Orio al Serio sme prestupovali na ceste z Barcelony do Katovíc a mali sme niekoľko hodín času. Na Miláno málo, tam aspoň víkend, ale na Bergamo stačí. Po vystúpení z lietadla sme preto kúpili lístky na autobus a nechali sa odviesť do historickej časti.

Città alta, alebo tiež horné mesto, sa rozkladá na vrchole kopca a je obklopené hradbami zo 17. storočia. Celá oblasť si zachováva historický ráz a keďže sme v Taliansku, nechýba veľa palácov, kostolov, veží, knižnica a úzke uličky s dlažbou z kameňov, ktoré vyslovene neprajú ihličkovým podpätkom.

Bergamo_17

Keďže sme na miesto dorazili ešte pred desiatou, to je čas, kedy bola otvorená iba pekáreň, ľudí bolo pramálo. Poprechádzali sme medzi námestiami a zamierili do jednej pekárne, kde sme netušili, čo skôr ochutnať. Rôzne čerstvé bagety, focaccie, zákusky… Odhadli sme, že patrí k obľúbeným miestam miestnych obyvateľov. Výrobky majú výborné, takže ak vás niekedy cesty nezavedú až do Ríma, ale iba do Bergamo, zájdite do Il Fornaio. Aj tripadvisor hodnotí mimoriadne kladne.

Bergamo

Zdržali sme sa tak dlho, že keď sme vyrazili späť do ulíc, tie už boli plné ľudí a otvorených obchodíkov. Ešte sme sa chvíľu pomotali s skúsili ísť na vyhliadku jednej veže. Bohužiaľ, otvorená je iba v pondelok, tak sme sa vybrali opačným smerom k lanovke na Castello di San Vigilio. Lístky kúpené, lanovka jazdí čo 15 minút. Lenže kým sme sa vyviezli až hore, spustil sa taký lejak, že nikto, kto z tej lanovky vystúpil, sa nepobral ďalej. Niektorí sa hneď vrátili, ten zvyšok, vrátane nás, chvíľku dúfal. Blesky a ešte silnejší dážď nás presvedčili a keď prišla lanovka druhýkrát, už sme v nej všetci do jedného sedeli.

macronky

Keďže počasie nevyzeralo, že by sa malo zmeniť, tak sme bez váhania sadli do prvého autobusu a pobrali sa naspäť na letisko. Samozrejme, že sa potom vyčasilo, keď sme odlietali, dokonca i slnko svietilo. No to už bolo v čase, kedy by sa patrilo na letisku byť a nie sa ešte túlať v meste. Nikdy neviete, aké dlhé kontroly môžu byť.

Ale mám Malého princa! Il Piccolo Principe. Z jedného maličkého kníhkupectva. Dokonca mi dala na výber z dvoch vydaní, nakoniec som zobrala tvrdú väzbu. Opäť spracovanie, aké ešte nemám, čo je vítaná zmena oproti jednotným zo severu Európy.

letisko

Tak sme sa pomotali na letisku, boli na výborných cestovinách, mali skvelé makronky rôznych chutí, odolávali lákadlám duty-free obchodov a sledovali odlety. Svojim spôsobom ma to stále fascinuje a považujem celý ten proces pristávania a odletu za mágiu. Ale pri našom poslednom lete mi manžel povedal, že už sa vôbec nebojím. Už mu nestískam ruku pri každej sebemenšej turbulencii. I zmeny tlaku znášam lepšie a hoci bývam po lete unavená, vlastne si to začínam užívať. Síce je tam stále ten rešpekt a niekde v kútiku aj strach, no ešte pár letov a začne ma to aj baviť. Naviac, keď ste fakt unavení a chce sa vám spať, turbulencie uspávajú ešte viac. Niečo ako vlny na jachte. Len ste niekoľko kilometrov nad zemou a neviete lietať. V tej únave vám to je aj tak jedno.

Nízkonákladové lety sú perfektné na spoznávanie Európy a ak let netrvá viac ako dve hodiny, tak i ten stiesnený priestor sa dá zvládnuť. Na Wizzair nemáme rady iba malé rozmery povolenej príručnej batožiny. Na víkend je to ešte v poriadku, v prípade týždňovej dovolenky je to veľmi o kompromisoch a neostáva priestor na suveníry. No zistili sme, že do lietadla je povolená jedna taška na osobu, ak je to nákup z duty-free obchodov na letisko. Takže nakoniec si okrem skvelých zážitkov zo Španielska a trošku i Talianska, odnášame aj plnú tašku talianskych dobrôt. Obzvlášť na lanýžové pesto a čokoládky sa teším.

Bergamo_01 Bergamo_02 Bergamo_03 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Montserrat

Zašli sme si na Montserrat. Pred odchodom som o mieste vedela akurát to, že je necelú hodinu cesty od Sidges a nachádza sa v horách. Hory mám rada. A myslím že som zachytila niečo o najznámejšom pútnickom mieste v Katalánsku.

Montserrat je v skutočnosti vápencový masív, ktorý si všimnete už zdiaľky pre jeho typické a výrazné erodované vrcholky, pripomínajúce zuby, náboje do zbraní alebo postavy, ak máte silnejšiu fantáziu. Najvyšší vrchol sa volá Sant Jeroni a je vo výške 1236 metrov na morom.

Oblasť sa stala známa tým, že podľa legendy sa tu v roku 880 dostalo akýmsi pastierom akési zjavenie. To sa opakovalo, potom to ukázali farárovi z Olesy de Montserrat, ten to potvrdil, následne bol informovaný biskup a keď sa tam celá partia prišla pozrieť, objavili jaskyňu so Svätou sochou. Nech už to znamená čokoľvek.

Biskup teda pôvodne chcel sochu preniesť do Manresy, avšak ževraj im tak zťažkla, až si to vysvetlili ako znamenia. A tak tam vybudovali kaplnku. Kláštor nasledoval v roku 1025, založil ho opát Oliba.

V súčasnosti sa v tu nachádza múzeum, lanovky, predajne suvenírov, v kláštore pôsobí chlapčenský spevácky zbor. V múzeu je okrem gotických oltárov aj zopár diel od Picassa či Caravaggia a uchovaný je tu aj rukopis Llibre vermell de Montserrat. Llibre vermell de Montserrat pochádza zo 14 storočia, zo 172 listov sa stratilo 32 a obsahuje náboženské piesne. Názov (“červená kniha” v preklade) odkazuje na farbu väzby, ktorú dostal v 19. storočí.

Toľko zhrnutie s pomocou wikipedie.

Na náboženské veci nie som, v Boha neverím, takže nejaká duchovná rovina mi bola ukradnutá. Ale za to, že kláštor postavili pomerne vysoko v horách ich chválim a dokonca, aj napriek tej náboženskej architektúre a sochám, vyzerá dosť dobre. Ako to sa im musí nechať, že s takými stavbami sa im prostý ľud ohuroval jednoducho.

Montserrat_01 Montserrat_02 Montserrat_03 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Slnečný Sitges

Nie som najväčší fanúšik leta, ale dajte mi týždeň, more k tomu a ja som ochotná zniesť aj tropickejšie teploty. A dokonca byť spokojná. More totiž robí zázraky a kým v našich stredoeurópskych betónových džungliach pri tridsiatkach trpím, na juhu Európy mi to tak nepríde a miestna klíma je vlastne celkom príjemná. A naviac je tam more.

Na týždeň sme sa dvanásti kolegovia presunuli do Sitges, obľúbeného turistického letoviska pod Barcelonou. V podstate robíme to, čo aj v Brne, akurát firma nám na mesiac zabezpečila menšiu vilu a kto mal záujem, mohol na týždeň vymeniť slnkom rozpálené podkrovné kancelárie našej brnenskej prvorepublikovej vily za nemenej rozpálenú vilu v Španielsku. Je tu bazén a more a to sa počíta.

Jediné, čo som sa o Sitges dozvedela pred odletom, bolo:

Malé město Sitges nabízí velké party. Noční život tu je vskutku bohatý, lidé nádherní a každoroční karnevalový festival neskutečně epický. Sitges je prubířský kámen alternativní kultury, velmi živý a přátelský pro lesby, gaye a bisexuály. Místní jídlo a nápoje jsou úžasné – prostě zde musíte okusit víno Malvasia, vyrobené z hroznů pocházejících až z antického Řecka. Nezapomeňte na muzeum Museu Romàntic „Can Llopis“ a pokud jste v Sitges v říjnu, nevynechte dobře známý filmový festival Sitges, což je filmová přehlídka extravagantních horrorů, sci-fi a fantasy. zdroj: tripadvisor

Takže v konečnom dôsledku som vôbec netušila, kam idem, ale neznelo to zle a pláže majú piesočné.

pool office

Je tu perfektne. Vila, kde pracujeme je hrozne moc fajn, voda v bazéne taká akurát, piesková pláž 5 minút chôdze, voda v mori tak akurát a vlny tiež. Na to, že sme v Španielsku, je tu kľud. Do centra to máme polhodinu po promenáde, všade samé palmy a typická južanská architektúra.

Hovorí sa tu katalánsky, rozumejú aj angličtine, takže vôbec nevadí, že som od Erasmus pobytu pred piatimi rokmi španielčinu celkom slušne zabudla. Zmrzlinu robia výbornú a s manželom sme si vyhliadli pár menších reštaurácií, kam by sme chceli niekedy večer zájsť. Minimálne na tapas musíme.

Boli sme aj v centre mesta pozrieť. Popri pláži k Iglesia de San Bartolomé y Santa Tecla, kostolu zo 17. storočia a typickej dominante Sitgesu. Odtiaľ sme sa nechali uniesť do uličiek plných ľudí, obchodíkov a podnikov. Krásna je Carrer Nou, krátka a úzka s niekoľkými umeleckými galériami.

Počasie má byť celý týždeň, čo tu budeme, dokonalo letné. Tridsať stupňov cez deň, dvadsať v noci. Takže občas si od práce skočíme do bazéna, už sme v tom bazéne aj pracovali. A po práci do mora. Plávanie vo vlnách je skrátka neskutočné. No proste sa tu máme tak dobre, že ani kníh asi veľa neprečítam. Ak vôbec jednu.

Sitges_21 Sitges_24 Sitges_26 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Fínsko-nórske know-how, štatistika a odkaz na severskú súťaž

Norway II

A sme doma. O deň skôr, bez návštevy čohokoľvek v Dánsku a Malého princa v dánčine. Už bolo všade zatvorené, ušlo mi to doslova o pár minút. Legoland si dáme inokedy (na pár hodín sa tam za 40 EUR moc neoplatí ísť), rovnako tak mestečko Aarhus a určite ešte ďalšie dánske zaujímavosti. Takže niekedy v budúcnosti môžete očakávať ďalší roadtrip, snáď to nebude na sever za ďalších šesť rokov.

Aby som naviazala na predchádzajúci Nordkapp-trip článok, z Bergenu sme za dažďa vyrazili južnejšie, do Haugesund. Prvú noc sme stanovali v kempe, opäť s krásnym výhľadom na more. Na víkend sme sa presunuli do  mestečka Kopervik a do typického nórskeho domčeka, ktorý brat objavil cez Airbnb.

V nedeľu mal brat závod Ironman 70.3. Z 1537 závodníkov skončil 614, vo svojej vekovej kategórii (25-29 rokov) bol 83.

RACE SUMMARY

  • Plávanie (1,9 km): 29:07
  • Bicykel (90 km): 2:55:31
  • Beh (polmaratón): 1:55:47
  • Celkový čas: 5:31:13

IMG_5763

S manželom sme počas jeho závodu nemali žiadne plány, takže sme iba oddychovali. Čítali knihy, hrali sa s Daisy, nádhernou mačkou, ktorú nám tam majiteľka domu nechala, dlho spali, pozerali na more za oknami, na dážď, dúhu a slnko, počasie, ktoré sa striedalo každú chvíľu. Mali sme strašne fajn, aj keď drahú pizzu. A v mori sme videli maličkú medúzu. Ani som nevedela, že sa nachádzajú aj v týchto moriach.

V pondelok sme vyrazili o deviatej ráno, najprv na jeden trajekt a o pol piatej podvečer na druhý, väčší, až do Dánska (Kristiansand -> Hirtshals). Loď nemeškala, ale otvorené obchodné centrum sme už nenašli. Takže pre Den Lille Prins sa musím niekedy vrátiť. Chalani sa rozhodli potiahnúť to až priamo domov. Trinásť hodín, počas ktorých som dočítala jedenástu knihu, máličko šoférovala a väčšinou spala.

Hovoriť na záver, ako bolo úžasne a ako je tam nádherne je asi zbytočné. Dúfam, že to tak pôsobilo z predchádzajúcich zápiskov a najmä fotiek. Tri týždne ubehli podozrivo rýchlo a hoci som sa svojim spôsobom domov tešila, vedela by som si tam ešte pár dní predstaviť. A určite sa niekedy vrátiť. Našťastie ďalšia dovolenka je za rohom, takže než operiem a požehlím všetky tie hromady vecí, budem už zase niekde inde. Tentokrát na juhu. Ale o tom až inokedy. Pokračuj v čítaní

Poznámka

6411 km | Akvariet i Bergen

Na Trolltunge sme neboli. Kvôli počasiu. Trolltunga nie je len tak obyčajná prechádzka, ale 23 kilometrový hiking na 10 až 12 hodín, podľa kondície, kde vraj pri prvom kilometri, kedy stúpate pomaly až do neba, div že dušu nevypľujete. V info centre sa nám dostalo nie len mapy, ale aj upozornenia, že sa treba pripraviť na výkyvy počasia a mať pevnú obuv. V prípade nepriaznivého počasia sa výlet neodporúča.

Deň predtým sme netrpezlivo pozerali predpoveď počasia, ktorá sa všade zhodovovala. Má pršať. I tak sme si dali budík na štvrtu ráno s tým, že pozrieme aktualizácie a rozhodneme sa. Nič sa nezmenilo, o šiestej mal byť na 100 % dážď až do obeda, potom síce krátky útlm, no vzápätí znova. Takže sme šli ďalej spať. Zhodili sme sa, že v takom počasí je to nie len nebezpečné (jediný s naozaj pevnou vysokou obuvou som aj tak iba ja, poriadnu pláštenku do vytrvalého dažďa nemá ani jeden), ale hlavne zbytočné, keď by bolo sotva vidieť na cestu. Nehovoriac o tom, že pri nízkej viditeľnosti a silnom daždi by sme nemali ten správny záber Trolltungy. No a čím by sme sa potom chválili na Facebooku, že áno?

O šiestej fakt pršalo. A potom už nie. Počasie sa zmenilo, predpoveď aktualizovali a síce sem tam spŕchlo, svietilo slniečko a mraky sa celkom rozplynuli. Ideálne počasie na hikng. Lenže na Trolltungu sa nezačína chystať o desiatej ráno. O desiatej ráno už máte mať za sebou ten kritický kilometer s najväčším stúpaním, ktorý nejeden turista preklína. Takže na Trolltungu sa musíme niekedy vrátiť. Lepšie pripravený. Neexistuje zlé počasie, iba zle pripravený turista. (Ale rešpekt pre horami treba mať aj za priaznivého počasia, na to nezabúdame.)

Štvrtok sme strávili celý deň v kempe a pracovali. Niet nad to ísť na 3 týždne na dovolenku a brať si sotva týždeň voľna, keď vám práca umožňuje robiť mimo kanceláriu. To sa potom dá častejšie cestovať a spoznávať nové miesta.

V piatok sme vyrazili do Bergenu kde sme mali dva ciele. Akvárium a vyhliadku, kam vedie aj lanovka. Vzhľadom na dážď sme druhý bod záujmu vynechali a po obede v IKEA sme zamierili na Nordnesbakken 4.

Akvárium v Bergene nie je veľmi veľké, ale majú to tam, ako inak, moc pekné. Akvária sú upravené, pred vchodom sú vo vonkajších priestoroch tučniaky a tulene a časť priestorov je zameraná na upozornenie na znečisťovanie oceániv a na chov rýb pre potravinársky priemysel. Rozhodne odporúčam vopred pozrieť program, kedy sú kŕmenia a komentované prehliadky, pre deti to bude určite zaujímavé.

Ryby sú fakt zaujímavé stvorenie, najmä tie podmorské a oceánske. Niektoré vyzerajú smiešne, niektoré sú nádherné sfarbené, iné úplne obyčajné a jedna mi prišla akási naopak. Skvelé sú otvorené akvária, kde, ak máte odvahu, môžete sa niektorých živočíchov dotknúť.

Na akvárium vám stačí hodina-dve. Trošku ma mrzí, že keď sme odchádzali, dážď výrazne zosilnel, takže sme nakoniec nešli pozrieť do mesta. Vyzeralo veľmi príjemné, skoro by som povedala že až romanticky a viem si predstaviť, že aj tu by sme sa ešte niekedy vrátili a strávili tam viac dní. Dá sa tam toho vidieť pomerne dosť.

Predchádzajúce články z roadtripu

Akvariet_i_Bergen_33 Akvariet_i_Bergen_01 Pokračuj v čítaní