Poznámka

Bergamo

Bergamo je približne 120 tisícové mestečko neďaleko Milána, na dohľad od Álp. Miestom našej návštevy sa stalo náhodou, pretože na letisku Orio al Serio sme prestupovali na ceste z Barcelony do Katovíc a mali sme niekoľko hodín času. Na Miláno málo, tam aspoň víkend, ale na Bergamo stačí. Po vystúpení z lietadla sme preto kúpili lístky na autobus a nechali sa odviesť do historickej časti.

Città alta, alebo tiež horné mesto, sa rozkladá na vrchole kopca a je obklopené hradbami zo 17. storočia. Celá oblasť si zachováva historický ráz a keďže sme v Taliansku, nechýba veľa palácov, kostolov, veží, knižnica a úzke uličky s dlažbou z kameňov, ktoré vyslovene neprajú ihličkovým podpätkom.

Bergamo_17

Keďže sme na miesto dorazili ešte pred desiatou, to je čas, kedy bola otvorená iba pekáreň, ľudí bolo pramálo. Poprechádzali sme medzi námestiami a zamierili do jednej pekárne, kde sme netušili, čo skôr ochutnať. Rôzne čerstvé bagety, focaccie, zákusky… Odhadli sme, že patrí k obľúbeným miestam miestnych obyvateľov. Výrobky majú výborné, takže ak vás niekedy cesty nezavedú až do Ríma, ale iba do Bergamo, zájdite do Il Fornaio. Aj tripadvisor hodnotí mimoriadne kladne.

Bergamo

Zdržali sme sa tak dlho, že keď sme vyrazili späť do ulíc, tie už boli plné ľudí a otvorených obchodíkov. Ešte sme sa chvíľu pomotali s skúsili ísť na vyhliadku jednej veže. Bohužiaľ, otvorená je iba v pondelok, tak sme sa vybrali opačným smerom k lanovke na Castello di San Vigilio. Lístky kúpené, lanovka jazdí čo 15 minút. Lenže kým sme sa vyviezli až hore, spustil sa taký lejak, že nikto, kto z tej lanovky vystúpil, sa nepobral ďalej. Niektorí sa hneď vrátili, ten zvyšok, vrátane nás, chvíľku dúfal. Blesky a ešte silnejší dážď nás presvedčili a keď prišla lanovka druhýkrát, už sme v nej všetci do jedného sedeli.

macronky

Keďže počasie nevyzeralo, že by sa malo zmeniť, tak sme bez váhania sadli do prvého autobusu a pobrali sa naspäť na letisko. Samozrejme, že sa potom vyčasilo, keď sme odlietali, dokonca i slnko svietilo. No to už bolo v čase, kedy by sa patrilo na letisku byť a nie sa ešte túlať v meste. Nikdy neviete, aké dlhé kontroly môžu byť.

Ale mám Malého princa! Il Piccolo Principe. Z jedného maličkého kníhkupectva. Dokonca mi dala na výber z dvoch vydaní, nakoniec som zobrala tvrdú väzbu. Opäť spracovanie, aké ešte nemám, čo je vítaná zmena oproti jednotným zo severu Európy.

letisko

Tak sme sa pomotali na letisku, boli na výborných cestovinách, mali skvelé makronky rôznych chutí, odolávali lákadlám duty-free obchodov a sledovali odlety. Svojim spôsobom ma to stále fascinuje a považujem celý ten proces pristávania a odletu za mágiu. Ale pri našom poslednom lete mi manžel povedal, že už sa vôbec nebojím. Už mu nestískam ruku pri každej sebemenšej turbulencii. I zmeny tlaku znášam lepšie a hoci bývam po lete unavená, vlastne si to začínam užívať. Síce je tam stále ten rešpekt a niekde v kútiku aj strach, no ešte pár letov a začne ma to aj baviť. Naviac, keď ste fakt unavení a chce sa vám spať, turbulencie uspávajú ešte viac. Niečo ako vlny na jachte. Len ste niekoľko kilometrov nad zemou a neviete lietať. V tej únave vám to je aj tak jedno.

Nízkonákladové lety sú perfektné na spoznávanie Európy a ak let netrvá viac ako dve hodiny, tak i ten stiesnený priestor sa dá zvládnuť. Na Wizzair nemáme rady iba malé rozmery povolenej príručnej batožiny. Na víkend je to ešte v poriadku, v prípade týždňovej dovolenky je to veľmi o kompromisoch a neostáva priestor na suveníry. No zistili sme, že do lietadla je povolená jedna taška na osobu, ak je to nákup z duty-free obchodov na letisko. Takže nakoniec si okrem skvelých zážitkov zo Španielska a trošku i Talianska, odnášame aj plnú tašku talianskych dobrôt. Obzvlášť na lanýžové pesto a čokoládky sa teším.

Bergamo_01 Bergamo_02 Bergamo_03 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Montserrat

Zašli sme si na Montserrat. Pred odchodom som o mieste vedela akurát to, že je necelú hodinu cesty od Sidges a nachádza sa v horách. Hory mám rada. A myslím že som zachytila niečo o najznámejšom pútnickom mieste v Katalánsku.

Montserrat je v skutočnosti vápencový masív, ktorý si všimnete už zdiaľky pre jeho typické a výrazné erodované vrcholky, pripomínajúce zuby, náboje do zbraní alebo postavy, ak máte silnejšiu fantáziu. Najvyšší vrchol sa volá Sant Jeroni a je vo výške 1236 metrov na morom.

Oblasť sa stala známa tým, že podľa legendy sa tu v roku 880 dostalo akýmsi pastierom akési zjavenie. To sa opakovalo, potom to ukázali farárovi z Olesy de Montserrat, ten to potvrdil, následne bol informovaný biskup a keď sa tam celá partia prišla pozrieť, objavili jaskyňu so Svätou sochou. Nech už to znamená čokoľvek.

Biskup teda pôvodne chcel sochu preniesť do Manresy, avšak ževraj im tak zťažkla, až si to vysvetlili ako znamenia. A tak tam vybudovali kaplnku. Kláštor nasledoval v roku 1025, založil ho opát Oliba.

V súčasnosti sa v tu nachádza múzeum, lanovky, predajne suvenírov, v kláštore pôsobí chlapčenský spevácky zbor. V múzeu je okrem gotických oltárov aj zopár diel od Picassa či Caravaggia a uchovaný je tu aj rukopis Llibre vermell de Montserrat. Llibre vermell de Montserrat pochádza zo 14 storočia, zo 172 listov sa stratilo 32 a obsahuje náboženské piesne. Názov (“červená kniha” v preklade) odkazuje na farbu väzby, ktorú dostal v 19. storočí.

Toľko zhrnutie s pomocou wikipedie.

Na náboženské veci nie som, v Boha neverím, takže nejaká duchovná rovina mi bola ukradnutá. Ale za to, že kláštor postavili pomerne vysoko v horách ich chválim a dokonca, aj napriek tej náboženskej architektúre a sochám, vyzerá dosť dobre. Ako to sa im musí nechať, že s takými stavbami sa im prostý ľud ohuroval jednoducho.

Montserrat_01 Montserrat_02 Montserrat_03 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Slnečný Sitges

Nie som najväčší fanúšik leta, ale dajte mi týždeň, more k tomu a ja som ochotná zniesť aj tropickejšie teploty. A dokonca byť spokojná. More totiž robí zázraky a kým v našich stredoeurópskych betónových džungliach pri tridsiatkach trpím, na juhu Európy mi to tak nepríde a miestna klíma je vlastne celkom príjemná. A naviac je tam more.

Na týždeň sme sa dvanásti kolegovia presunuli do Sitges, obľúbeného turistického letoviska pod Barcelonou. V podstate robíme to, čo aj v Brne, akurát firma nám na mesiac zabezpečila menšiu vilu a kto mal záujem, mohol na týždeň vymeniť slnkom rozpálené podkrovné kancelárie našej brnenskej prvorepublikovej vily za nemenej rozpálenú vilu v Španielsku. Je tu bazén a more a to sa počíta.

Jediné, čo som sa o Sitges dozvedela pred odletom, bolo:

Malé město Sitges nabízí velké party. Noční život tu je vskutku bohatý, lidé nádherní a každoroční karnevalový festival neskutečně epický. Sitges je prubířský kámen alternativní kultury, velmi živý a přátelský pro lesby, gaye a bisexuály. Místní jídlo a nápoje jsou úžasné – prostě zde musíte okusit víno Malvasia, vyrobené z hroznů pocházejících až z antického Řecka. Nezapomeňte na muzeum Museu Romàntic „Can Llopis“ a pokud jste v Sitges v říjnu, nevynechte dobře známý filmový festival Sitges, což je filmová přehlídka extravagantních horrorů, sci-fi a fantasy. zdroj: tripadvisor

Takže v konečnom dôsledku som vôbec netušila, kam idem, ale neznelo to zle a pláže majú piesočné.

pool office

Je tu perfektne. Vila, kde pracujeme je hrozne moc fajn, voda v bazéne taká akurát, piesková pláž 5 minút chôdze, voda v mori tak akurát a vlny tiež. Na to, že sme v Španielsku, je tu kľud. Do centra to máme polhodinu po promenáde, všade samé palmy a typická južanská architektúra.

Hovorí sa tu katalánsky, rozumejú aj angličtine, takže vôbec nevadí, že som od Erasmus pobytu pred piatimi rokmi španielčinu celkom slušne zabudla. Zmrzlinu robia výbornú a s manželom sme si vyhliadli pár menších reštaurácií, kam by sme chceli niekedy večer zájsť. Minimálne na tapas musíme.

Boli sme aj v centre mesta pozrieť. Popri pláži k Iglesia de San Bartolomé y Santa Tecla, kostolu zo 17. storočia a typickej dominante Sitgesu. Odtiaľ sme sa nechali uniesť do uličiek plných ľudí, obchodíkov a podnikov. Krásna je Carrer Nou, krátka a úzka s niekoľkými umeleckými galériami.

Počasie má byť celý týždeň, čo tu budeme, dokonalo letné. Tridsať stupňov cez deň, dvadsať v noci. Takže občas si od práce skočíme do bazéna, už sme v tom bazéne aj pracovali. A po práci do mora. Plávanie vo vlnách je skrátka neskutočné. No proste sa tu máme tak dobre, že ani kníh asi veľa neprečítam. Ak vôbec jednu.

Sitges_21 Sitges_24 Sitges_26 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Fínsko-nórske know-how, štatistika a odkaz na severskú súťaž

Norway II

A sme doma. O deň skôr, bez návštevy čohokoľvek v Dánsku a Malého princa v dánčine. Už bolo všade zatvorené, ušlo mi to doslova o pár minút. Legoland si dáme inokedy (na pár hodín sa tam za 40 EUR moc neoplatí ísť), rovnako tak mestečko Aarhus a určite ešte ďalšie dánske zaujímavosti. Takže niekedy v budúcnosti môžete očakávať ďalší roadtrip, snáď to nebude na sever za ďalších šesť rokov.

Aby som naviazala na predchádzajúci Nordkapp-trip článok, z Bergenu sme za dažďa vyrazili južnejšie, do Haugesund. Prvú noc sme stanovali v kempe, opäť s krásnym výhľadom na more. Na víkend sme sa presunuli do  mestečka Kopervik a do typického nórskeho domčeka, ktorý brat objavil cez Airbnb.

V nedeľu mal brat závod Ironman 70.3. Z 1537 závodníkov skončil 614, vo svojej vekovej kategórii (25-29 rokov) bol 83.

RACE SUMMARY

  • Plávanie (1,9 km): 29:07
  • Bicykel (90 km): 2:55:31
  • Beh (polmaratón): 1:55:47
  • Celkový čas: 5:31:13

IMG_5763

S manželom sme počas jeho závodu nemali žiadne plány, takže sme iba oddychovali. Čítali knihy, hrali sa s Daisy, nádhernou mačkou, ktorú nám tam majiteľka domu nechala, dlho spali, pozerali na more za oknami, na dážď, dúhu a slnko, počasie, ktoré sa striedalo každú chvíľu. Mali sme strašne fajn, aj keď drahú pizzu. A v mori sme videli maličkú medúzu. Ani som nevedela, že sa nachádzajú aj v týchto moriach.

V pondelok sme vyrazili o deviatej ráno, najprv na jeden trajekt a o pol piatej podvečer na druhý, väčší, až do Dánska (Kristiansand -> Hirtshals). Loď nemeškala, ale otvorené obchodné centrum sme už nenašli. Takže pre Den Lille Prins sa musím niekedy vrátiť. Chalani sa rozhodli potiahnúť to až priamo domov. Trinásť hodín, počas ktorých som dočítala jedenástu knihu, máličko šoférovala a väčšinou spala.

Hovoriť na záver, ako bolo úžasne a ako je tam nádherne je asi zbytočné. Dúfam, že to tak pôsobilo z predchádzajúcich zápiskov a najmä fotiek. Tri týždne ubehli podozrivo rýchlo a hoci som sa svojim spôsobom domov tešila, vedela by som si tam ešte pár dní predstaviť. A určite sa niekedy vrátiť. Našťastie ďalšia dovolenka je za rohom, takže než operiem a požehlím všetky tie hromady vecí, budem už zase niekde inde. Tentokrát na juhu. Ale o tom až inokedy. Pokračuj v čítaní

Poznámka

6411 km | Akvariet i Bergen

Na Trolltunge sme neboli. Kvôli počasiu. Trolltunga nie je len tak obyčajná prechádzka, ale 23 kilometrový hiking na 10 až 12 hodín, podľa kondície, kde vraj pri prvom kilometri, kedy stúpate pomaly až do neba, div že dušu nevypľujete. V info centre sa nám dostalo nie len mapy, ale aj upozornenia, že sa treba pripraviť na výkyvy počasia a mať pevnú obuv. V prípade nepriaznivého počasia sa výlet neodporúča.

Deň predtým sme netrpezlivo pozerali predpoveď počasia, ktorá sa všade zhodovovala. Má pršať. I tak sme si dali budík na štvrtu ráno s tým, že pozrieme aktualizácie a rozhodneme sa. Nič sa nezmenilo, o šiestej mal byť na 100 % dážď až do obeda, potom síce krátky útlm, no vzápätí znova. Takže sme šli ďalej spať. Zhodili sme sa, že v takom počasí je to nie len nebezpečné (jediný s naozaj pevnou vysokou obuvou som aj tak iba ja, poriadnu pláštenku do vytrvalého dažďa nemá ani jeden), ale hlavne zbytočné, keď by bolo sotva vidieť na cestu. Nehovoriac o tom, že pri nízkej viditeľnosti a silnom daždi by sme nemali ten správny záber Trolltungy. No a čím by sme sa potom chválili na Facebooku, že áno?

O šiestej fakt pršalo. A potom už nie. Počasie sa zmenilo, predpoveď aktualizovali a síce sem tam spŕchlo, svietilo slniečko a mraky sa celkom rozplynuli. Ideálne počasie na hikng. Lenže na Trolltungu sa nezačína chystať o desiatej ráno. O desiatej ráno už máte mať za sebou ten kritický kilometer s najväčším stúpaním, ktorý nejeden turista preklína. Takže na Trolltungu sa musíme niekedy vrátiť. Lepšie pripravený. Neexistuje zlé počasie, iba zle pripravený turista. (Ale rešpekt pre horami treba mať aj za priaznivého počasia, na to nezabúdame.)

Štvrtok sme strávili celý deň v kempe a pracovali. Niet nad to ísť na 3 týždne na dovolenku a brať si sotva týždeň voľna, keď vám práca umožňuje robiť mimo kanceláriu. To sa potom dá častejšie cestovať a spoznávať nové miesta.

V piatok sme vyrazili do Bergenu kde sme mali dva ciele. Akvárium a vyhliadku, kam vedie aj lanovka. Vzhľadom na dážď sme druhý bod záujmu vynechali a po obede v IKEA sme zamierili na Nordnesbakken 4.

Akvárium v Bergene nie je veľmi veľké, ale majú to tam, ako inak, moc pekné. Akvária sú upravené, pred vchodom sú vo vonkajších priestoroch tučniaky a tulene a časť priestorov je zameraná na upozornenie na znečisťovanie oceániv a na chov rýb pre potravinársky priemysel. Rozhodne odporúčam vopred pozrieť program, kedy sú kŕmenia a komentované prehliadky, pre deti to bude určite zaujímavé.

Ryby sú fakt zaujímavé stvorenie, najmä tie podmorské a oceánske. Niektoré vyzerajú smiešne, niektoré sú nádherné sfarbené, iné úplne obyčajné a jedna mi prišla akási naopak. Skvelé sú otvorené akvária, kde, ak máte odvahu, môžete sa niektorých živočíchov dotknúť.

Na akvárium vám stačí hodina-dve. Trošku ma mrzí, že keď sme odchádzali, dážď výrazne zosilnel, takže sme nakoniec nešli pozrieť do mesta. Vyzeralo veľmi príjemné, skoro by som povedala že až romanticky a viem si predstaviť, že aj tu by sme sa ešte niekedy vrátili a strávili tam viac dní. Dá sa tam toho vidieť pomerne dosť.

Predchádzajúce články z roadtripu

Akvariet_i_Bergen_33 Akvariet_i_Bergen_01 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Ryten trail (Lofoty)

Vyjsť na nejaký kopec alebo sa vydať na niekoľko kilometrový trail po národnom parku je vítanou zmenou na roadtripe. Po hodinách presedených v aute, aby sme sa dostali južnejšie a bližšie k ďalším cieľom, sme všetci radi, keď môžeme obuť pevnejšiu obuv a dať nohám zabrať.

Na Lofotách sme strávili tri dni, takže v nedeľu sme si našli turistickú trasu takú akurát našej nálade. 9 km, 554 metrov nad morom (a keďže sa vychádza prakticky z pláže, vyjde sa každý jeden meter). Dali sme to za tri hodiny aj s prestávkami. Počasie nám totiž viac ako prialo, takže by bola škoda neposadiť sa občas na kameň a nepozerať do diaľky.

Turistov bolo poskromne, takže cestičky neboli nijako rušné. Sem tam nejaká ovečka, sem tam nejaké močarisko, sem tam nejaké skaly. A výhľad všade naokolo, na horské jazierka, hory i more nie až tak ďaleko. Lofoty sú nádherné. Lofoty sa zdajú byť raj pre cyklistov, ktorých tam nebolo málo. Nechýba pomerne veľa kempov, my sme s vybrali Skagen camping na Flakstad pláži.

Čajky tak smiešne škriekajú a slnko stále nezapadá. Ráno sme si boli zabehať po pláži a večer znova na prechádzku. Voda mala síce iba dvanásť stupňov, no nám to nebránilo ju neskúsiť. Ja som našla odvahu ísť len po kolená, ale brat si aj zaplával. Mrazivé.

Dostať sa z ostrovov je možné troma spôsobmi. Letecky, čo v našom prípade nepripadá v úvahu. Autom, čo by v našom prípade obnášalo vrátiť sa časť cesty naspäť a spraviť si 10 hodinovú obchádzku po pobrežnej ceste. Alebo zaplatiť približne 130 €, byť pred desiatou v prístave Moskenes a do mestečka Bodø doraziť o štyri hodiny neskôr trajektom. Robia na ňom výborné hot-dogy.

Až do stredy nás čaká viac menej iba jazda v aute. Po ceste pár zástavok na pekných vyhliadkach, krátke občerstvenie, ale inak len hodiny v aute. Večer nejaký kemp alebo miesto v prírode. Zatiaľ na ne máme šťastie, no možno majú Severania cit pre výborné umiestnenie kempov. Potrebujeme sa dostať až na juh Nórska, pretože vo štvrtok by sme si chceli spraviť výlet na Trolltungu. Na tú sa ohromne teším. V piatok, snáď bude tak pekne, ako posledné dni, navštívime Bergen, malo by tam byť akvárium a lanovka na kopec, dve miesta, ktoré mám poznačené ako to-visit. Víkend strávime v Haugesund, kde bude mať brat závod 1/2 Ironman. A potom ešte na pár dní do Dánska, navštíviť prvý Legoland a po troch týždňoch smer Brno.

Predchádzajúce články z roadtripu

Lofoty_hiking_01 Lofoty_hiking_02 Pokračuj v čítaní

Poznámka

4795,5 km | Lofoty

Nórsko je obrovské. V aute môžeme presedieť hodiny a stále sme sa nedostali ani pod polárnu čiaru. Dnes sme pozerali, koľko nám ešte ostáva do Bergenu a je to fakt dosť. Ale vlastne to vôbec nevadí. Viac nórskej prírody nám nemôže uškodiť.

Včera som na Facebook napísala:

Tak na toto sa musíme pozerať celú cestu. Furt samé stromy, jazerá, fjordy, kopce, ovečky, znova fjordy, akurát z opačnej strany, ďalšie ovečky, rovno na ceste, lebo odpočívať v tráve je too mainstream, stromy, stromy, stromy, ešte vyššie kopce, nižšie kopce, zasnežené kopce, Tromsø, tunel, most, trajekt (jupíí, nemusíme ten fjord obchádzať), zákruta, červené domčeky, svetlé domčeky, ďalší fjord?, jee, celé mesto, more…

Presne tak by som zhrnula naše cestovanie po najsevernejšom Nórsku. Síce je to prakticky dookola to isté, ale zatiaľ ma to neomrzelo. Výhľady sa stále čímsi líšia a i manžel občas hovorí, aké je to krásne.

Po Nordkappe sme sa zastavili v meste Tromsø. Prekvapilo ma, že je dosť veľké na to, ako severne sa nachádza. Zastavili sme sa v najsevernejšom Burger King i pivovare na svete (Macks Olbryggeri), z roztomilého kníhkupectva som si odniesla Malého princa v nórčine (Den lille prinsen) a obdivovala som veľkú presklenú knižnicu, ktorú majú v centre mesta.

camping in norway

Prvú noc v Nórsku sme prespali v nádhernom Altafjord Camping s výhľadom na zátoku, druhú v Lapphaugen Turistsasjon s výhľadom na hory. Jedno krajšie ako druhé. V oboch nás naviac potešili na Nórsko a oproti Fínsku nízke ceny. Benzín sa sem-tam dal tiež nájsť pod 1,3 €/liter, no väčšinou sa už približuje k 1,4 €. Potraviny sú ale drahé, v tom sa zhodujeme.

Tento víkend sme dorazili na Lofoty. Sú nádherné. A veľké! Slnko tu stále nezapadá, vrcholky hôr sú ukryté v mračnách, domčeky pôsobia akosi červenšie a spoločnosť nám popri ceste robia ovce. Je ich tu viac, ako sobov a losov, na ktorých ešte z času na čas upozornia tabule.

Oproti Fínsku sa dosť zhoršili cesty a veľa z nich je v oprave alebo sa stavajú nové. Na druhej strane pribudli mosty a tunely. Mosty tu mimochodom stavajú nádherné a často i obrovské. Tunely vlastne tiež nie sú úplne najhoršie, keď si vezmem, že niektoré idú aj pod vodou. Len v nich nie je moc čo pozerať. A nechcem to nijako zakríknuť, ale zatiaľ nebol žiaden úsek spoplatnený. Ak nerátame trajekty naprieč fjordom. Čakali sme, že po troch dňoch v Nórsku už budeme mať prvé poplatky za cesty za sebou.

Chcela som pridávať vždy iba pár fotiek z jednotlivých lokalít, no stále sa neviem rozhodnúť, ktoré to majú byť. Preto i teraz niekoľko desiatok záberov z cesty z Nordkappu cez Tromsø. Zajtra ideme na ďalšiu pešiu tour, tak som zvedavá, ako sa Lofoty ukážu. Má vraj celý deň svietiť slniečko, tak to by sa mohli ukázať vo všetkých farbách.

Predchádzajúce články z roadtripu

Lofoty-07 Lofoty-10 Pokračuj v čítaní