Poznámka

Bola som v Ľubľani a bolo tam super

DSC_8114

V polovici minulého mesiaca sme mali s manželom dekádu. Desať rokov odo dňa, kedy sme spolu začali chodiť. A to si zaslúži osláviť. Než vymýšľať darčeky, rozhodli sme sa pre predĺžený víkend, od soboty do utorka a navštíviť nejaké miesto, kde sme ešte neboli. Nakoniec sme sa rozhodli pre hlavné mesto Slovinska. Pretože je iba päť hodín cesty autom od Brna, celý čas po diaľnici a naviac sme v Slovinsku ešte nikdy poriadne neboli. Ak nerátame prejazd na ceste do/z Chorvátska (to vám bola tiež parádna dovolenka, na jachte!).

DSC_8115 DSC_8118 Pokračuj v čítaní

Poznámka

ZOO Ljubljana

Ľubľana je malé, krásne, upravené, príjemné mesto. A rovnaká je aj ZOO. Za hodinu som snáď ešte žiadnu neprešla. A to sme sa pekne dlho zdržali pri kŕmení tuleňov, pretože ošetrovateľ si s nimi rozumie a tak predviedli zopár trikov.

V ľubľanskej ZOO nie je veľa zvierat. Ani veľa zákutí a cestičiek. Je taká akurát a je spravená veľmi pekne. Prírodné materiály, na betónovú cestu sme tuším ani nenarazili. Minimum ohrád, priestorné výbehy, málo mreží. Niekedy som sa až čudovala, že zvieratá sú skoro na dosah ruky. Veľmi ma prekvapila a veľmi sa mi tam páčilo. Takže až budete mať cestu do hlavného mesta Slovinska, zastavte sa na prechádzku aj tam.

P. S.: Tulene kŕmia o jedenástej a štvrtej.

DSC_8226 DSC_8233 DSC_8287 Pokračuj v čítaní

Poznámka

5 vecí, ktoré ma bavili v Budapešti

Minulý mesiac som mala narodeniny a doma som navrhla, aby sme vyrazili niekam na celý víkend. Nakoniec sme sa rozhodli pre Budapešť. Už som tam pred pár rokmi strávila Vianoce, takže to bola stávka na istotu. Kúpali sme sa v termálnych bazénoch, kúpila som si Malého princa v maďarčine (o tom mojom zbieraní vám budem musieť tiež niekedy napísať), motali sme sa na trhoch, obdivovali mosty. A ďalších päť vecí, kvôli ktorým sa tam opäť niekedy rada vrátim? Nech sa páči.

Bežecká dráha na Margitsziget

Začať narodeniny behom? Po ešte zasneženej dráhe? Prečo nie. Odhrnuli ju hneď ako som dobehla, ale ten pocit, že som po dlhej dobe zabehla nejakých 5 km, ma potešil. V Brne ma behať nebaví, lebo hoci bývam v skvelej štvrti, na beh je tu len asfalt. A ten ja nemám rada. Zájsť si do Lužánok alebo k letisku na Medlánkach už je čas naviac a toho na rozdávanie nemám. Bývať na ostrove okolo ktorého ide bežecká dráha s príjemným povrchom musí byť radosť. Ani sa nedivím, že bola tak hojne využívaná. Behali tam všetci a stále.

Historické mesto

Budapešť je krásna. Nie je tak zaľudnená, ako iné hlavné mestá, ale možno za to mohlo mrazivé počasie. Centrum je ale nádherné a ja som sa nevedela vynadívať na detaily na jednotlivých budovách. Dali sme si s manželom tradičnú cca 10 kilometrovú prechádzku po hlavných i vedľajších uliciach, najviac sa mi ale páčilo pri nábreží. Rieka v strede mesta má svoje čaro.

Reštaurácia Kheiron

Keď vám omŕzajú už aj prsty na nohách, je najlepší čas ísť niekam do tepla. My sme objavili reštauráciu Kheiron. Väčšina podnikov mala zatvorené takže po nejakej dobe, kedy sme nič nenachádzali, sme zaliezli do prvej otvorenej reštaurácie. Ukázalo sa, že to bola dosť dobrá voľba, majú to tam moc pekné. Škoda, že sme neboli viac hladní, to by sme ochutnali viac ako iba guláš. Vín tam tiež nemali najmenej, takže ideálne na dlhý romantický večer. No možno nabudúce.

Danubius Health Spa Resort

Hotel si zachováva nádych klasických kúpeľov. Výborne tam varia, izby sú útulné, personál milý ale najlepšie priestory sú v prízemí vo wellness. Termálne bazény, kde veľmi radi prekročíte odporúčaných 15 minút. Najmä v zime, keď je vonku pod nulou, je skvelé si po dlhej prechádzke mestom tam zájsť a iba relaxovať.

3 hodiny od Brna po diaľnici

To najlepšie na koniec. Budapešť je skvelá, o tom nepochybujem, ale ak by bola na druhej strane sveta, bola by pomerne ťažko dostupná. No keďže ju máme pomerne blízko, môžeme sa tam vrátiť. Alebo ďalších okolitých kúpeľných mestečiek. Veď čo môže byť lepšie, ako si zájsť na víkend oddýchnuť si od každodennej práce alebo osláviť narodeniny v kúpeľoch?

DSC_7893 DSC_7913 DSC_7918 Pokračuj v čítaní

Poznámka

London Calling

Pred mesicom som bola na víkend v Londýne. A opäť tam bolo fantasticky.

Prečo? Pretože nákupy v Primark, Lush, Crabtree&Evelyn a kníhkupectve Waterstone’s, fantastické jedlá v Nando’s, Remo, Wasabi, The Porterhouse a Bone Daddies, úchvatná zmrzlina v laGelateria – artisan gelato, niekoľko kilometrová súkromná tour po centre Londýna s bezkonkurenčným výkladom zaujímavostí, hafo cukríkov z M&M’s World, bývanie v takej typickej anglickej radovej zástavbe a mnoho ďalších úžasných vecí.

Počúvam album London Calling od Clash a spomínam na to mesto. Predstavujem si, aké by to bolo, keby sa tam nakoniec naozaj presťahujeme. Ako je tam rušne, koľko skvelých podnikov tam nájdete, aký mix kultúr a národnosti tam vedľa seba žije. Londýn je mesto, kam si vždy rada zájdem, aj keď je hlučné, špinavé, nikdy nespí, kreditka dostáva poriadne zabrať a ja sa nikdy neviem rozhodnúť, kam ísť skôr, pretože Londýn je nevyčerpateľný. Hlavne keď opustíte známe turistické trasy.

London I Pokračuj v čítaní

Poznámka

Tuniaci v Brne

Milujem ryby a milujem Ocean48. Spoločnosť, ktorá zásobuje Brno čerstvými a kvalitnými rybami, robí z času na čas, prevažne v lete, akcie spojené s jedlom. Ryby na všetky možné i nemožné spôsoby. Vždy je tam fronta ľudí, ale nikdy mi to nevadí, na dobre si rada počkám, naviac majú vždy super systém, takže sa to posúva rýchlo.

Prvou udalosťou v tomto roku boli Tuňáci na ledu! Hlavný hrdina bol teda tuniak a zoznámiť sme sa s ním mohli naozaj dôkladne. Okrem samotnej prípravy jedál nechýbalo totiž ani porcovanie.

Z jedál som stavila na tradičný taliansky tuniakový tartar a tuniakový tartar so šalátovou uhorkou, koriandrom a sójovou omáčkou. Čím som staršia, tým viac sa púšťam aj do surovších úprav mäsa. Kedysi by som sa na neprepečené mäso ani nepozrela, dnes považujem suši za najlepšiu možnú večeru, tatarák ako skvelú chuťovku, keď si ideme večer niekam sadnúť a steak sa nebojím ochutnať ani rare (i keď sama si objednávam medium). Takže oba tartary v ponuke boli pomerne jasné rozhodnutie. A oba chutili výborne. Len mi príde, že koriander je akási nová rukola. Kedysi bolo moderné dávať všade rukolu, teraz sa stále častejšie stretávam s koriandrom. Našťastie koriander mi celkom začína chutiť, narozdiel od rukoly, ktorú až na výnimky odsúvam.

Čo sa týka udalostí od Ocean48, i ja, milovníčka zimy a snehu hovorím, už aby tu bolo leto a varenie či grilovanie každý týždeň. Fotiek len poskromne, pretože ľudí, tých tam bolo naozaj veľa. A v tomto prípade platí, že lepšie je jedenkrát ochutnať, ako tisíckrát vidieť.

1 2 3 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Restaurant day v Piknikboxu

Suši od edosushi, najúžasnejšie makronky od Hanky, výborne palacinky od Jany Souralovej, Vdolky jedné holky, bezkonkurenčné sušienky a koláčiky U Tytyny, čokoládove lanýže od Terky, čínska, thajská i kavkazská kuchyňa. To a ešte niečo naviac sa stretlo v brnenskom Björnsonovom sade.

Vonku, v parku, pod šírim nebom… takéto akcie si spájam skôr s letom, ale načo čakať, dobré jedlo patrí do každého ročného obdobia.

Restaurant day je karneval jedla pôvodne z Fínska. V Helsinkách vznikla prvá akcia v máji pred piatimi rokmi a odvtedy sa rozšírila do celého sveta. Myšlienka je jednoduchá. Každý môže byť kuchárom a ponúknuť to ostatným. (restaurantday.org)

Pár momentiek z Brna, prevažne tých sladkých, pretože tie vyzerajú vždy najlákavejšie. Zastavili sme sa tam hneď na začiatku, kedy ešte nebolo toľko ľudí a na výber bolo zo všetkého. Restaurant day je akcia, ktorú budem sledovať pozornejšie, navštevovať a dúfať, že aj u nás nadobudne taký rozmer, aký ma už vo Fínsku.

1 2 3 Pokračuj v čítaní