Poznámka

Puerto Princesa a Manila

Po hektickejších dňoch som si našla chvíľku, aby som dopísala posledný článok z Filipín. Už bola naša cesta tam a prvý deň, aká je tam podzemná rieka a ako sme relaxovali v Honda Bay. Dnes to bude o samotnom meste Puerto Princesa a krátko i o Manile.

Tri dni v tropickom pásme spravili svoje a my sme sa po niekoľkých tours na ostrove rozhodli pre ničnerobenie. Dlhý spánok bez nutnosti vstávať na dohodnutý výlet privítal každý. V samotnom meste ale nič nie je, naviac obyvateľov má síce menej ako Brno, pritom rozlohou je desaťkrát väčšie.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Honda Bay

honda_bay_04

Aj tretí deň na Filipínach sme uprednostnili platenú tour pred vlastným programom. Už sme mali za sebou mesto i podzemnú rieku, chcelo to konečne more a pláže. Počasie nám vyšlo. Deň predtým pršalo, ale v nedeľu, kedy sme sa rozhodli preskúmať ostrovy Starfish, Cowrie a Luli, sa i slnko ukázalo. Bolo síce zamračené, ale stejnak sme sa všetci spálili pri prvej zástavke.

Záliv Honda sa nachádza severozápadne od Puerto Princesa, ani nie polhodinu autom. Nachádza sa tam pár ostrovov, my sme navštívili tri z nich, ale verím tomu, že iné cestovky majú i iný itinerár a určite to ide aj na vlastnú pesť. Nám vyhovovalo, že za pomerne lacný peniaz (v prepočte okolo 600 Kč/osoba) sme mali zaistenú dopravu z/do hotela, prenájom lode, vstupy, sprievodcu a obed.

Priamo v prístave sme si mohli ešte prenajať obuv do vody, výbavu na šnorchľovanie, prípadne plutvy. Ale k to mal vlastné, ušetril tých pár korún. My sme platili 600 PHP (~300 Kč) za jedny plutvy, jedny topánky do vody a dvoje okuliare so šnorchľom. Fakt je to tam strašne lacné.

honda_bay_01 honda_bay_02 honda_bay_03

Prvý ostrov, kde sme zakotvili, bol Luli Island. Je zaujímavý tým, že sa ukáže iba pri odlive. Keď je príliv, vidno iba stovky mangrovníkov, pár domčekov postavených na drevách a skokanský mostík do vody. Samotný ostrov je ale pod vodou. Nezdržali sme sa tu dlho, ale stačilo to na to, aby po prvom polhodinovom plávaní a šnorchľovaní mal každý z nás spálený chrbát.  Pokračuj v čítaní

Poznámka

NP Puerto-Princesa Subterranean River

puerto-princesa-subterranean-river_13

Puerto Princesa Subterranean River je národný park v krasovej oblasti na severe filipínskeho ostrova Palawan. Podzemný úsek rieky je dlhý 8,2 km z celkovej dĺžky vyše 24 km a ústi do Juhočínskeho mora. Ide o jeden z najväčších jaskynných priestorov na svete. Pre turistov je prístupných len približne 1,5 km. Celková rozloha parku je viac ako 222 kilometrov štvorcových.

Oblasť je dôležitá na zachovanie svojej biodiverzity, nachádza sa tu rozmanité množstvo fauny aj flóry, a preto je od 4. 12. 1999 zapísaná v Svetovom dedičstve UNESCO. Pred piatimi rokmi sa dokonca dostala medzi novodobých sedem divov prírody.

Toľko stručný úvod k miestu, ktoré sme dnes navštívili. Viac vám prezradí wikipedia alebo portál gopalawan.travel.

puerto-princesa-subterranean-river_02 puerto-princesa-subterranean-river_03 puerto-princesa-subterranean-river_04

Tour nám zabezpečila majiteľka za nejakých 1450 PHP (~750 CZK) na osobu (doprava, vstupy, poplatky, obed…). Pripravila nám raňajky a o pol ôsmej pre nás prišiel minibus. Šťastie, že sme ho vôbec stihli, pretože ráno tak pršalo, že nikto nepočul budík, mne môj zvonil 20 minút vedľa postele, odignorovali sme aj klopanie na dvere. Dobre sa pritom daždi spalo. Ale na poslednú chvíľu sme sa dostavili aj k raňajkám, aj do autobusu.

Cesta trvala dve hodiny, sprievodkyňa nám medzitým porozprávala niečo málo o okolí i mieste, kam ideme. Vybavila nám všetky povolenia a vstupy, takže my sme len čakali a popíjali čerstvý mangový džús. Už som spomínala, aký je úžasný?

puerto-princesa-subterranean-river_01 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Filipíny – cesta tam a prvý deň

letecky-na-filipiny

Tak sme zase niekam odleteli. Tentokrát na filipínsky ostrov Palawan. Niekedy začiatkom jari narazil brat na akčné letenky a keďže mimo Európu sme s manželom ešte neboli, pridali sme sa k nemu. Spiatočná letenka Amsterdam – Filipíny bola za približne sedem a pol tisíc českých korún. Naviac do pomerne lacnej krajiny.

Do Amsterdamu sme išli v noci autom, ~1 100 km sme s prestávkami stihli za trinásť hodín. S dostatočnou rezervou sme zamierali rovno na letisko, kde sme krátko po obede nasadli do lietadla spoločnosti China Airlines a nechali sa odviesť o sedem časových pásiem dopredu. Keď sme odchádzali z Brna, snežilo. Prileteli sme do tridsiatich stupňov.

Spolu osemnásť hodín v lietadle s prestupmi v Bangkoku, Taipei a Manile. Najmä ten posledný sme stihli len zázrakom. Štyri minúty pred zatvorením brány nás ešte len taxík vysadil pred terminálom. Zaplatiť, prejsť všetkými kontrolami, nájsť správnu gate a na poslednú chvíľu nasadnúť do lietadla. Stihli sme.

filipiny_01 filipiny_02 filipiny_03

Za tmy sme pristali v Puerto Princesa, našej cieľovej destinácii. Prečo práve Palawan? Niekde sme našli informáciu, že ide o jeden z najlepších ostrovov na svete. A je tu dosť aktivít na celý týždeň. Takže keď sme vyberali, kam konkrétne na Filipínach zájsť, toto bola jedna z najlepších možností (ak nie rovno najlepšia).

Ubytovanie máme v By the Bay, Jacana B&B, malom rodinnom hotelíku s pár izbami. Veľmi príjemná majiteľka nám zaisťuje snáď úplne všetko. Keď nevaria, objednala nám jedlo z odporúčaného podniku, keď sme potrebovali taxi, zavolala nám ho, vybavuje nám tours do rôznych oblastí na ostrove. Takže na pláne toho máme veľa, vrátane najkrajších pláži a národného parku Puerto-Princesa Subterranean River.

filipiny_04 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Whisky trip na Islay – pálenice

Škótsko sme opustili, dokázali sme všetky tie nové whisky úlovky dať do jedného kufra (pravda, musel sa kupovať nový) a úspešne sme doleteli domov. Najvyšší čas pridať pokračovanie. Dnes to bude o páleniciach, ktoré sme navštívili.

whisky_trip_palenice_01

Oban

Ako som spomínala v predchádzajúcom článku, Oban je srdcová záležitosť môjho manžela. Nie je úplne na ceste z Glasgow na trajekt v Kennacraig, ale za tú hodinovú odbočku to stálo. Pálenica sa nachádza v centre mesta, ktoré je kúzelné, takže ak budete mať viac času, preskúmajte uličky.

Na bare môžete degustovať nielen Oban whisky, nájdete tu aj ďalšie. Degustácia je platená. Samozrejmosťou, tak ako v každej whiskárni, nájdete obchod, kde si môžete kúpiť vkusné upomienkové predmety a taktiež whisky. A to nie len klasiky, ale aj tzv. distillery edition. Tie zoženiete väčšinou len priamo tam, výnimočne i v duty-free zóne na letisku. Spoliehať sa na to ale nedá.

Domov sme si zakúpili Distillers Edition 2015 a Little Bay.

whisky_trip_palenice_02 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Whisky trip na Islay – úvod

whisky_trip_34Prečo whisky a prečo Islay?

Môj manžel má rád whisky. Obzvlášť rašelinové single malt zo Škótska. Príležitostne si ich vychutnáva a je to jediný alkohol, ktorý pije, ktorý ho poteší ako darček a kde viac pozerá na kvalitu, chuť a vôňu než na cenu. Na dobré pitie naučil aj môjho brata a zbieranie mohlo začať. Keďže radi cestujeme, bola iba otázka času, kedy vycestujeme priamo k zdroju. Do Škótska. Islay sa zdal ako dobrý začiatok, pretože na jednom malom ostrove je hneď osem páleníc. Dokonca tých ich najobľúbenejších.

Pridala sa k nám ešte jedna dvojica plus ja do počtu. Až na výnimky, mne whisky nechutí, za to jej vôňu, to môžem. Tak sme vyrazili na ďalšiu dovolenku.

whisky_trip_04 whisky_trip_03

Ako, kedy a kam?

V auguste sa konal nejaký festival, letenky vychádzali drahšie, takže termín sme nakoniec posunuli na september. Šesť dní, to na Islay stačí, kvôli práci sme dlhšie aj tak nechceli. Beztak už dovolenkujeme viac ako dosť a to nás ešte čakajú Filipíny. Letenky vychádzali najlepšie z Katowíc do Glasgowa s Wizzair. Let trvá tri hodiny, len teda na cestu naspäť bolo potrebné prikúpiť jednu checked baggage, aby sme tie špeciálne úlovky mali ako dostať domov.

whisky_trip_05 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Bergamo

Bergamo je približne 120 tisícové mestečko neďaleko Milána, na dohľad od Álp. Miestom našej návštevy sa stalo náhodou, pretože na letisku Orio al Serio sme prestupovali na ceste z Barcelony do Katovíc a mali sme niekoľko hodín času. Na Miláno málo, tam aspoň víkend, ale na Bergamo stačí. Po vystúpení z lietadla sme preto kúpili lístky na autobus a nechali sa odviesť do historickej časti.

Città alta, alebo tiež horné mesto, sa rozkladá na vrchole kopca a je obklopené hradbami zo 17. storočia. Celá oblasť si zachováva historický ráz a keďže sme v Taliansku, nechýba veľa palácov, kostolov, veží, knižnica a úzke uličky s dlažbou z kameňov, ktoré vyslovene neprajú ihličkovým podpätkom.

Bergamo_17

Keďže sme na miesto dorazili ešte pred desiatou, to je čas, kedy bola otvorená iba pekáreň, ľudí bolo pramálo. Poprechádzali sme medzi námestiami a zamierili do jednej pekárne, kde sme netušili, čo skôr ochutnať. Rôzne čerstvé bagety, focaccie, zákusky… Odhadli sme, že patrí k obľúbeným miestam miestnych obyvateľov. Výrobky majú výborné, takže ak vás niekedy cesty nezavedú až do Ríma, ale iba do Bergamo, zájdite do Il Fornaio. Aj tripadvisor hodnotí mimoriadne kladne.

Bergamo

Zdržali sme sa tak dlho, že keď sme vyrazili späť do ulíc, tie už boli plné ľudí a otvorených obchodíkov. Ešte sme sa chvíľu pomotali s skúsili ísť na vyhliadku jednej veže. Bohužiaľ, otvorená je iba v pondelok, tak sme sa vybrali opačným smerom k lanovke na Castello di San Vigilio. Lístky kúpené, lanovka jazdí čo 15 minút. Lenže kým sme sa vyviezli až hore, spustil sa taký lejak, že nikto, kto z tej lanovky vystúpil, sa nepobral ďalej. Niektorí sa hneď vrátili, ten zvyšok, vrátane nás, chvíľku dúfal. Blesky a ešte silnejší dážď nás presvedčili a keď prišla lanovka druhýkrát, už sme v nej všetci do jedného sedeli.

macronky

Keďže počasie nevyzeralo, že by sa malo zmeniť, tak sme bez váhania sadli do prvého autobusu a pobrali sa naspäť na letisko. Samozrejme, že sa potom vyčasilo, keď sme odlietali, dokonca i slnko svietilo. No to už bolo v čase, kedy by sa patrilo na letisku byť a nie sa ešte túlať v meste. Nikdy neviete, aké dlhé kontroly môžu byť.

Ale mám Malého princa! Il Piccolo Principe. Z jedného maličkého kníhkupectva. Dokonca mi dala na výber z dvoch vydaní, nakoniec som zobrala tvrdú väzbu. Opäť spracovanie, aké ešte nemám, čo je vítaná zmena oproti jednotným zo severu Európy.

letisko

Tak sme sa pomotali na letisku, boli na výborných cestovinách, mali skvelé makronky rôznych chutí, odolávali lákadlám duty-free obchodov a sledovali odlety. Svojim spôsobom ma to stále fascinuje a považujem celý ten proces pristávania a odletu za mágiu. Ale pri našom poslednom lete mi manžel povedal, že už sa vôbec nebojím. Už mu nestískam ruku pri každej sebemenšej turbulencii. I zmeny tlaku znášam lepšie a hoci bývam po lete unavená, vlastne si to začínam užívať. Síce je tam stále ten rešpekt a niekde v kútiku aj strach, no ešte pár letov a začne ma to aj baviť. Naviac, keď ste fakt unavení a chce sa vám spať, turbulencie uspávajú ešte viac. Niečo ako vlny na jachte. Len ste niekoľko kilometrov nad zemou a neviete lietať. V tej únave vám to je aj tak jedno.

Nízkonákladové lety sú perfektné na spoznávanie Európy a ak let netrvá viac ako dve hodiny, tak i ten stiesnený priestor sa dá zvládnuť. Na Wizzair nemáme rady iba malé rozmery povolenej príručnej batožiny. Na víkend je to ešte v poriadku, v prípade týždňovej dovolenky je to veľmi o kompromisoch a neostáva priestor na suveníry. No zistili sme, že do lietadla je povolená jedna taška na osobu, ak je to nákup z duty-free obchodov na letisko. Takže nakoniec si okrem skvelých zážitkov zo Španielska a trošku i Talianska, odnášame aj plnú tašku talianskych dobrôt. Obzvlášť na lanýžové pesto a čokoládky sa teším.

Bergamo_01 Bergamo_02 Bergamo_03 Pokračuj v čítaní