Poznámka

Bergamo

Bergamo je približne 120 tisícové mestečko neďaleko Milána, na dohľad od Álp. Miestom našej návštevy sa stalo náhodou, pretože na letisku Orio al Serio sme prestupovali na ceste z Barcelony do Katovíc a mali sme niekoľko hodín času. Na Miláno málo, tam aspoň víkend, ale na Bergamo stačí. Po vystúpení z lietadla sme preto kúpili lístky na autobus a nechali sa odviesť do historickej časti.

Città alta, alebo tiež horné mesto, sa rozkladá na vrchole kopca a je obklopené hradbami zo 17. storočia. Celá oblasť si zachováva historický ráz a keďže sme v Taliansku, nechýba veľa palácov, kostolov, veží, knižnica a úzke uličky s dlažbou z kameňov, ktoré vyslovene neprajú ihličkovým podpätkom.

Bergamo_17

Keďže sme na miesto dorazili ešte pred desiatou, to je čas, kedy bola otvorená iba pekáreň, ľudí bolo pramálo. Poprechádzali sme medzi námestiami a zamierili do jednej pekárne, kde sme netušili, čo skôr ochutnať. Rôzne čerstvé bagety, focaccie, zákusky… Odhadli sme, že patrí k obľúbeným miestam miestnych obyvateľov. Výrobky majú výborné, takže ak vás niekedy cesty nezavedú až do Ríma, ale iba do Bergamo, zájdite do Il Fornaio. Aj tripadvisor hodnotí mimoriadne kladne.

Bergamo

Zdržali sme sa tak dlho, že keď sme vyrazili späť do ulíc, tie už boli plné ľudí a otvorených obchodíkov. Ešte sme sa chvíľu pomotali s skúsili ísť na vyhliadku jednej veže. Bohužiaľ, otvorená je iba v pondelok, tak sme sa vybrali opačným smerom k lanovke na Castello di San Vigilio. Lístky kúpené, lanovka jazdí čo 15 minút. Lenže kým sme sa vyviezli až hore, spustil sa taký lejak, že nikto, kto z tej lanovky vystúpil, sa nepobral ďalej. Niektorí sa hneď vrátili, ten zvyšok, vrátane nás, chvíľku dúfal. Blesky a ešte silnejší dážď nás presvedčili a keď prišla lanovka druhýkrát, už sme v nej všetci do jedného sedeli.

macronky

Keďže počasie nevyzeralo, že by sa malo zmeniť, tak sme bez váhania sadli do prvého autobusu a pobrali sa naspäť na letisko. Samozrejme, že sa potom vyčasilo, keď sme odlietali, dokonca i slnko svietilo. No to už bolo v čase, kedy by sa patrilo na letisku byť a nie sa ešte túlať v meste. Nikdy neviete, aké dlhé kontroly môžu byť.

Ale mám Malého princa! Il Piccolo Principe. Z jedného maličkého kníhkupectva. Dokonca mi dala na výber z dvoch vydaní, nakoniec som zobrala tvrdú väzbu. Opäť spracovanie, aké ešte nemám, čo je vítaná zmena oproti jednotným zo severu Európy.

letisko

Tak sme sa pomotali na letisku, boli na výborných cestovinách, mali skvelé makronky rôznych chutí, odolávali lákadlám duty-free obchodov a sledovali odlety. Svojim spôsobom ma to stále fascinuje a považujem celý ten proces pristávania a odletu za mágiu. Ale pri našom poslednom lete mi manžel povedal, že už sa vôbec nebojím. Už mu nestískam ruku pri každej sebemenšej turbulencii. I zmeny tlaku znášam lepšie a hoci bývam po lete unavená, vlastne si to začínam užívať. Síce je tam stále ten rešpekt a niekde v kútiku aj strach, no ešte pár letov a začne ma to aj baviť. Naviac, keď ste fakt unavení a chce sa vám spať, turbulencie uspávajú ešte viac. Niečo ako vlny na jachte. Len ste niekoľko kilometrov nad zemou a neviete lietať. V tej únave vám to je aj tak jedno.

Nízkonákladové lety sú perfektné na spoznávanie Európy a ak let netrvá viac ako dve hodiny, tak i ten stiesnený priestor sa dá zvládnuť. Na Wizzair nemáme rady iba malé rozmery povolenej príručnej batožiny. Na víkend je to ešte v poriadku, v prípade týždňovej dovolenky je to veľmi o kompromisoch a neostáva priestor na suveníry. No zistili sme, že do lietadla je povolená jedna taška na osobu, ak je to nákup z duty-free obchodov na letisko. Takže nakoniec si okrem skvelých zážitkov zo Španielska a trošku i Talianska, odnášame aj plnú tašku talianskych dobrôt. Obzvlášť na lanýžové pesto a čokoládky sa teším.

Bergamo_01 Bergamo_02 Bergamo_03 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Montserrat

Zašli sme si na Montserrat. Pred odchodom som o mieste vedela akurát to, že je necelú hodinu cesty od Sidges a nachádza sa v horách. Hory mám rada. A myslím že som zachytila niečo o najznámejšom pútnickom mieste v Katalánsku.

Montserrat je v skutočnosti vápencový masív, ktorý si všimnete už zdiaľky pre jeho typické a výrazné erodované vrcholky, pripomínajúce zuby, náboje do zbraní alebo postavy, ak máte silnejšiu fantáziu. Najvyšší vrchol sa volá Sant Jeroni a je vo výške 1236 metrov na morom.

Oblasť sa stala známa tým, že podľa legendy sa tu v roku 880 dostalo akýmsi pastierom akési zjavenie. To sa opakovalo, potom to ukázali farárovi z Olesy de Montserrat, ten to potvrdil, následne bol informovaný biskup a keď sa tam celá partia prišla pozrieť, objavili jaskyňu so Svätou sochou. Nech už to znamená čokoľvek.

Biskup teda pôvodne chcel sochu preniesť do Manresy, avšak ževraj im tak zťažkla, až si to vysvetlili ako znamenia. A tak tam vybudovali kaplnku. Kláštor nasledoval v roku 1025, založil ho opát Oliba.

V súčasnosti sa v tu nachádza múzeum, lanovky, predajne suvenírov, v kláštore pôsobí chlapčenský spevácky zbor. V múzeu je okrem gotických oltárov aj zopár diel od Picassa či Caravaggia a uchovaný je tu aj rukopis Llibre vermell de Montserrat. Llibre vermell de Montserrat pochádza zo 14 storočia, zo 172 listov sa stratilo 32 a obsahuje náboženské piesne. Názov (“červená kniha” v preklade) odkazuje na farbu väzby, ktorú dostal v 19. storočí.

Toľko zhrnutie s pomocou wikipedie.

Na náboženské veci nie som, v Boha neverím, takže nejaká duchovná rovina mi bola ukradnutá. Ale za to, že kláštor postavili pomerne vysoko v horách ich chválim a dokonca, aj napriek tej náboženskej architektúre a sochám, vyzerá dosť dobre. Ako to sa im musí nechať, že s takými stavbami sa im prostý ľud ohuroval jednoducho.

Montserrat_01 Montserrat_02 Montserrat_03 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Slnečný Sitges

Nie som najväčší fanúšik leta, ale dajte mi týždeň, more k tomu a ja som ochotná zniesť aj tropickejšie teploty. A dokonca byť spokojná. More totiž robí zázraky a kým v našich stredoeurópskych betónových džungliach pri tridsiatkach trpím, na juhu Európy mi to tak nepríde a miestna klíma je vlastne celkom príjemná. A naviac je tam more.

Na týždeň sme sa dvanásti kolegovia presunuli do Sitges, obľúbeného turistického letoviska pod Barcelonou. V podstate robíme to, čo aj v Brne, akurát firma nám na mesiac zabezpečila menšiu vilu a kto mal záujem, mohol na týždeň vymeniť slnkom rozpálené podkrovné kancelárie našej brnenskej prvorepublikovej vily za nemenej rozpálenú vilu v Španielsku. Je tu bazén a more a to sa počíta.

Jediné, čo som sa o Sitges dozvedela pred odletom, bolo:

Malé město Sitges nabízí velké party. Noční život tu je vskutku bohatý, lidé nádherní a každoroční karnevalový festival neskutečně epický. Sitges je prubířský kámen alternativní kultury, velmi živý a přátelský pro lesby, gaye a bisexuály. Místní jídlo a nápoje jsou úžasné – prostě zde musíte okusit víno Malvasia, vyrobené z hroznů pocházejících až z antického Řecka. Nezapomeňte na muzeum Museu Romàntic „Can Llopis“ a pokud jste v Sitges v říjnu, nevynechte dobře známý filmový festival Sitges, což je filmová přehlídka extravagantních horrorů, sci-fi a fantasy. zdroj: tripadvisor

Takže v konečnom dôsledku som vôbec netušila, kam idem, ale neznelo to zle a pláže majú piesočné.

pool office

Je tu perfektne. Vila, kde pracujeme je hrozne moc fajn, voda v bazéne taká akurát, piesková pláž 5 minút chôdze, voda v mori tak akurát a vlny tiež. Na to, že sme v Španielsku, je tu kľud. Do centra to máme polhodinu po promenáde, všade samé palmy a typická južanská architektúra.

Hovorí sa tu katalánsky, rozumejú aj angličtine, takže vôbec nevadí, že som od Erasmus pobytu pred piatimi rokmi španielčinu celkom slušne zabudla. Zmrzlinu robia výbornú a s manželom sme si vyhliadli pár menších reštaurácií, kam by sme chceli niekedy večer zájsť. Minimálne na tapas musíme.

Boli sme aj v centre mesta pozrieť. Popri pláži k Iglesia de San Bartolomé y Santa Tecla, kostolu zo 17. storočia a typickej dominante Sitgesu. Odtiaľ sme sa nechali uniesť do uličiek plných ľudí, obchodíkov a podnikov. Krásna je Carrer Nou, krátka a úzka s niekoľkými umeleckými galériami.

Počasie má byť celý týždeň, čo tu budeme, dokonalo letné. Tridsať stupňov cez deň, dvadsať v noci. Takže občas si od práce skočíme do bazéna, už sme v tom bazéne aj pracovali. A po práci do mora. Plávanie vo vlnách je skrátka neskutočné. No proste sa tu máme tak dobre, že ani kníh asi veľa neprečítam. Ak vôbec jednu.

Sitges_21 Sitges_24 Sitges_26 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Tretie dovolenkové čítanie

Tretie dovolenkove citanie I

V tretích knižných tipoch na letné čítanie nejdem nikam ďaleko. Keď je úplne voľný víkend priam sviatkom, taký, kedy ste u seba doma a viac menej ani nemusíte pracovať, tak je to taká malá letná dovolenka. Pôvodne sme síce chceli ísť na Slovensko, ale v istom momente sme si povedali, že ostať doma v Brne a iba si zájsť na piknik na priehradu nie je vlastne vôbec zlý nápad.

A tak aj na knižky došlo. Dočítať rozčítané príbehy, objaviť nové. A ráno, než som sa po dvoch hodinách dostala z postele, aj tá krátka z nočného stolíka bola zrazu prečítaná. A večer tá druhá. Za posledných pár dní som (do)čítala päť kníh. Mám teraz čítacie obdobie. Po práci žiadne povinnosti, divadlo, stretnutia… lebo herci i ľudia majú prázdniny, Brno je vyľudnené, MHD mi do práce začala jazdiť inak a čochvíľa je niekto niekde inde. Však ani mi sa doma dlho nezdržíme, letenky sú už booknuté.

Takže čítam veľa a všade, páči sa mi, ako ubúda neprečítaných kníh v knižnici. Myslím, že s tým budem ešte nejakú dobu pokračovať, aby som potom mohla suverénne nakráčať do kníhkupectva a odniesť si ďalšie novinky s pocitom, že si to zaslúžim, že veď predsa tie knihy aj čítam.

Tretie dovolenkove citanie II

Anthony Dierr – Zeď vzpomínek

Od poviedok som očakávala tému podobnú ako predchádzajúci autorov román Jsou světla, která nevidíme. Vôbec som nevedela, že poviedky sú úplne iné a naviac vyšli o pár rokov skôr. Jednotlivé príbehy boli odlišné a každý o niečom inom. V ničom sa na seba neponášali, snáď len v autorovom talente zachytiť a opísať pomerne všedné okamihy. Niektoré boli slabšie, niektoré výborné.

Prvá poviedka s rovnomenným názvom a s ľahkým sci-fi námetom ma zaujala, takže prvý dojem bol celkom dobrý. Lenže nasledovala druhá, Milujte se a množte se, témou síce silná no napísaná príliš obyčajne. A tretia, ktorá mi ani v pamäti dlho neutkvela. Už som sa bála, že budem sklamaná. Potom prišla Vesnice 113 o budúcej priehrade, kvôli ktorej sa stovky obyvateľov musia proti svojej vôli odsťahovať. A ja som sa na konci pristihla, ako by sa mi páčila samostatná kniha na túto tému.

Řeka Nemunas bola krásne smutno poetická, príjemne sa čítala, ale opäť mi prišla skôr obyčajná. Celé to ale napravil Život po životě. Doerr vie úžasne opísať vojnu z pohľadu bežných ľudí. Pre mňa najlepšia poviedka. A veľmi sa mi páčila aj posledná poviedka, tá s názvom Hlubina.

Tretie dovolenkove citanie III fix

Marcus Sedgwick – Já nejsem neviditelná

Asi som úplne zabudla o čom bola anotácia alebo som sa nechala nalákať nejakou recenziou. No skrátka som si myslela, že Já nejsem neviditelná je napínavá dráma o slepom dievčati, ktoré všetkým dokáže, že aj napriek handicapu dokáže prežiť skvelý život. A ono to svojim spôsobom aj tak je, lenže je tam priveľa náhod a to ma nebavilo.

Prekvapujúco sa ale kniha číta sama, takže mi to ani netrvalo nijak dlho. A hlavnú hrdinku som aspoň spočiatku obdivovala, že sadla s malým bráškom a plyšovým krkavcom Stanom do lietadla, odletela na druhý kontinent a rozhodla sa nájsť svojho otca. Lenže to bolo celé o náhodách, takže ich tam bolo viac ako mi bolo milé. A ku koncu som už len krútila hlavou a hovorila si, že toto viac ako tri hviezdičky nedostane. Ani nedostalo. Ale ako čítanie na odpočinok k vode môže byť.

Tretie dovolenkove citanie IV

Minna Lindgrenová – Babičky: Mrtvý kuchař

Veď ja som úplne zabudla, že mám rozčítanú fínsku humornú detektívku. Ale môžu za to ostatné knihy, ktorým sa podarilo ju nejako schovať. A ako mi z nich ubúdalo, tak som sa dopracovala aj k tejto, pol roka rozčítanej knihe.

Babičky s podtitulom Mrtvý kuchař je kniha na pomedzí detektívky, humoru a sociálnej drámy. Tri kamarátky, dôchodkyne Siiri, Irma a Anna-Liisa, nemajú v domove dôchodcov Podzimní háj veľa zaujímavých činností a tak sa s vervou a v rámci svojich možností pustia do odhaľovania podozrivých činností. Jeden by nečakal, čo všetko sa tam môže diať.

Veľmi ma bavil pohľad z ich dôchodcovskej strany. Na to, ako vidia bežné dni, snahu doktorov im predĺžiť život ďalšími liekmi,  často proti ich vlastnej vôli, nezáujem rodiny i zachádzanie od okolia. Bavilo ma, ako aj napriek situácii a častým návštevám pohrebov nestrácali na úsmeve. A bavila ma mnemotechnická pomôcka Siiri Kettunenovej na zapamätanie PIN kódu: “druhé číslo je třetí mocninou prvního, třetí je jejich rozdíl dělený třema a čtvrté je součet prvních dvou minus třetí.” Uznajte, že keď si niekto dokáže zapamätať štyri čísla takto, tak i napriek pomalšiemu pohybu a častej únave, má hlavu v poriadku.

Pomalé tempo a dej možno zbytočne natiahnutý na 300 husto popísaných stranách, ale i tak kniha stojí za pozornosť. Naviac sa dozviete o architektúre v Helsinkách.

Tretie dovolenkove citanie V

Lena Anderssonová – Svévole

Romantický príbeh tak trochu inak. Žiadna jednoduchá vec, vzťahy sú predsa komplikované. Najmä tie, kde o vzťah stojí iba jedna strana.

Tridsiatnička Ester Nilssonová, poetka a esejistka, ktorá bola o sebe presvedčená že je rozumná. Vedie intelektuálne debaty, nemá problém argumentovať, pohybuje sa v umeleckej sfére. Dokonca žije v rozumnom dospelom vzťahu. Jedného dňa ale dostane ponuku na prednášku o umelcovi Hugovi Raskovi. Už počas prípravy začína pociťovať prvé city. Po osobnom stretnutí sa obdiv a uznanie ešte viac prehĺbi, a po naviazaní milostného vzťahu sa Esterino správanie zmení úplne. Čitateľ tak má možnosť vidieť, čo sa deje v hlave zamilovanej a zároveň odmietanej ženy, ktorá si akékoľvek gesto dokáže vysvetliť v svoj prospech, dni a týždne sa dokáže týrať a maximálne sa odovzdať takmer nulovej nádeji, že Hugo po nej naozaj túži.

Kniha je písana veľmi inteligentne, aby tak podčiarkla osobu hlavnej hrdinky. Čo z nej na jednej strane robí výnimočný romantický príbeh, iný ako všetky tie lovestory so šťastným koncom, na druhej strane to úplne najpohodovejšie čítanie nebolo. V knižke je však veľmi veľa trefným poznámok o vzťahoch a kľudne by z nej mohli citovať ženské časopisy i psychológovia. Hoci ma ku koncu prestávala baviť, stále ma niečo nútilo čítať ďalej, až do poslednej stránky.

Tretie dovolenkove citanie VI

Selma Lonning Aaro – Už budu!

Decentne sprostý názov vystihuje celú tému krátke nórskej novely. Hlavná hrdinka má problém. Problém o ktorom sa nehovorí, pretože predsa každý to robí a každý si to užíva a takže TO každý má. TO a nie problém. Lenže Julia orgazmus nikdy nezažila a rozhodla sa s tým niečo spraviť. Už budu! je otvorený a provokatívny príbeh o žene. O jej minulosti, vzťahoch, chlapoch, rodine a osobnom probléme s pestúnkou detí.

Týždeň v spálni hlavnej hrdinky, kde sa rozhodla s pomocou Mr. Rabbita dosiahnuť to, čo nikdy nezažila a zároveň celý život v spomienkach hlavnej hrdinky, ktorá cestovala, milovala, nemilovala a nakoniec sa usadila. Má muža, deti a ukrajinskú au-pairku. Svoju situáciu komentuje s nadhľadom, jemným humorom a prekvapivou úprimnosťou. Ku koncu síce strácal dobre rozbehnuté tempo, ale vzhľadom na relatívne nízke hodnotenia ma aj tak celkom bavil.

Tretie dovolenkove citanie VII

Predchádzajúce tipy

Poznámka

Od afrických románov k detektívke [rozhovor]

Nedávno som dostala ponuku na recenziu novej českej detektívky. Českú literatúru i detektívky mám rada, takže prečo nie? Ponuku som prijala a ako sa mi kniha Lovci lebek páčila, si už môžete na blogu prečítať (klik!). Teraz vám ešte trochu predstavím autorku a vlastne sa o nej dozviem viac aj ja. Pripravili sme spolu krátky rozhovor, tak verím, že vás trochu naláka na jej tvorbu.

Hana Hindrakova foto

foto: Karel Mezihorák

Vaša posledná kniha Lovci lebek je detektívka, ale zistila som si, že predtým ste napísali štyri romány z afrického prostredia. To je celkom veľká zmena.

Ano, to opravdu je, ale zajímalo mě, zda dokáži napsat něco jiného než knihu z afrického prostředí, které dobře znám. Byla to výzva a já jsem ji přijala. Nyní je na čtenářích, aby posoudili, zda se to podařilo. Já doufám, že ano.

Plánujete napísať ešte nejakú krimi knihu alebo raz stačilo?

S další knihou – Smrtící byznys – se vracím zpátky do Afriky, konkrétně do Ugandy. Bude se rovněž jednat o thriller.

Okrem spomínaných afrických kníh a novinke Lovci lebek máte na konte aj tri cestopisy, z Nového Zélandu, Škótska a Južnej Ameriky, precestovali ste ale podstatne viac krajín. Ktorá, okrem Keni samozrejme, vám prirástla k srdcu najviac?

Kromě Keni je mou srdcovou záležitostí také Skotsko, kam se moc ráda vracím. Fascinuje mě místní nádherná krajina. Také se mi moc líbilo v Nepálu a v Portoriku. Pokračuj v čítaní

Poznámka

Letný knižný bazár

Aktualizovaný knižný bazár

Už dosť dlho sa mi doma povaľuje veľa kníh, ktoré si zaslúžia nájsť nový domov. Niektoré preto, lebo som ich už čítala a nevyvolali vo mne potrebu ich vlastniť, iné si ani prečítať nechcem. A niektoré mám v elektronickej podobe, čo u mňa znamená, že ich tak prečítam podstatne skôr. Takže tu sú. Tieto knihy hľadajú nového majiteľa u ktorého im bude lepšie.

Letny knizny bazar I

Základné info

  • Kto sa prvý ozve, tomu patria.
  • Kontaktovať ma môžete prostredníctvom komentárov alebo e-mailom na barbora@stefkovic.com.
  • Zasielam do ČR i na Slovensko (tam jazdím menej, ale viac ako mesiac na ne čakať nebudete).
  • Poštovné podľa tarify českej, resp. slovenskej pošty.
  • Nezasielam na dobierku, balík pošlem po pripísaní peňazí na účet (k dispozícii český aj slovenský účet).
  • Osobný odber možný v Brne alebo Piešťanoch.
  • Knihy sú v češtine alebo v slovenčine (u tých je to napísané).
  • Knihy sú v dobrom stave, niektoré raz čítané, niektoré vôbec. Nie som si vedomá toho, že by bola niektorá poškodená.

Letny knizny bazar II

Knihy za 150 Kč | 5,5 €

  • Jiří Hájíček – Vzpomínky na jednu vesnickou tancovačku
  • Scott Westerfeld – Behemót a Goliáš (obe knihy spolu za 150 Kč)

Letny knizny bazar III

Knihy za 80 Kč | 3 €

Letny knizny bazar IV

Knihy za 50 Kč | 2 €

  • Tim Davys – Amberville | v slovenčine
  • Joseph Monninger – Nesmrteľná na vodách | v slovenčine
  • Milorad Pavić – Znamienko krásy | v slovenčine
  • Leon de Winter – Právo na návrat
  • Mark Watson – Jedenáct
  • Martin Sichinger – Cukrový klaun
  • Filip Kas – Nemohúcnosť | v slovenčine
  • Samuel Logan – To je za Maru Salvatruchu | v slovenčine
  • John Cheever – Město zmařených snů
  • Robert Walser – Prechádzka | v slovenčine
  • Jonas Karlsson – Místnost
  • Horkýže Slíže – Smaragdové oči | v slovenčine
  • Dustin Thomason – 21. 12. | v slovenčine
  • Sam Christer – Odkaz Stonehenge
  • William Maxwell – Tak zítra jako vždycky
  • Romain Gary – Život před sebou
  • Andrea Coddington – Predohra | v slovenčine
  • St John Greene – Mámin seznam

Zadarmo

knizny bazar 06Týchto päť kníh rozdám zadarmo k nákupu, takže ak vás nejaká zaujala, pripíšte, o ktorú z nich máte záujem.

  • Matematické modelování v problémech klimatu
  • Wendy Northcuttová – Darwinovy ceny 2
  • Helsinský efekt – mezinárodní zásady, lidská práva a zánik komunismu
  • Vanina Guet, Sophie Macheteau – Biokosmetika
  • Slovník zlomyseľných dievčat 2 | v slovenčine
Poznámka

Fínsko-nórske know-how, štatistika a odkaz na severskú súťaž

Norway II

A sme doma. O deň skôr, bez návštevy čohokoľvek v Dánsku a Malého princa v dánčine. Už bolo všade zatvorené, ušlo mi to doslova o pár minút. Legoland si dáme inokedy (na pár hodín sa tam za 40 EUR moc neoplatí ísť), rovnako tak mestečko Aarhus a určite ešte ďalšie dánske zaujímavosti. Takže niekedy v budúcnosti môžete očakávať ďalší roadtrip, snáď to nebude na sever za ďalších šesť rokov.

Aby som naviazala na predchádzajúci Nordkapp-trip článok, z Bergenu sme za dažďa vyrazili južnejšie, do Haugesund. Prvú noc sme stanovali v kempe, opäť s krásnym výhľadom na more. Na víkend sme sa presunuli do  mestečka Kopervik a do typického nórskeho domčeka, ktorý brat objavil cez Airbnb.

V nedeľu mal brat závod Ironman 70.3. Z 1537 závodníkov skončil 614, vo svojej vekovej kategórii (25-29 rokov) bol 83.

RACE SUMMARY

  • Plávanie (1,9 km): 29:07
  • Bicykel (90 km): 2:55:31
  • Beh (polmaratón): 1:55:47
  • Celkový čas: 5:31:13

IMG_5763

S manželom sme počas jeho závodu nemali žiadne plány, takže sme iba oddychovali. Čítali knihy, hrali sa s Daisy, nádhernou mačkou, ktorú nám tam majiteľka domu nechala, dlho spali, pozerali na more za oknami, na dážď, dúhu a slnko, počasie, ktoré sa striedalo každú chvíľu. Mali sme strašne fajn, aj keď drahú pizzu. A v mori sme videli maličkú medúzu. Ani som nevedela, že sa nachádzajú aj v týchto moriach.

V pondelok sme vyrazili o deviatej ráno, najprv na jeden trajekt a o pol piatej podvečer na druhý, väčší, až do Dánska (Kristiansand -> Hirtshals). Loď nemeškala, ale otvorené obchodné centrum sme už nenašli. Takže pre Den Lille Prins sa musím niekedy vrátiť. Chalani sa rozhodli potiahnúť to až priamo domov. Trinásť hodín, počas ktorých som dočítala jedenástu knihu, máličko šoférovala a väčšinou spala.

Hovoriť na záver, ako bolo úžasne a ako je tam nádherne je asi zbytočné. Dúfam, že to tak pôsobilo z predchádzajúcich zápiskov a najmä fotiek. Tri týždne ubehli podozrivo rýchlo a hoci som sa svojim spôsobom domov tešila, vedela by som si tam ešte pár dní predstaviť. A určite sa niekedy vrátiť. Našťastie ďalšia dovolenka je za rohom, takže než operiem a požehlím všetky tie hromady vecí, budem už zase niekde inde. Tentokrát na juhu. Ale o tom až inokedy. Pokračuj v čítaní