Poznámka

Piate dovolenkové čítanie

Upršané Škótsko. Tak som si ho predstavovala. Aké prekvapenie nastalo, kedy sme poriadny dážď mali iba jeden deň. Ďalšiu tohtoročnú dovolenku sme strávili na Islay (zápisky nájdete pod tagom whisky) a nesmeli chýbať ani knihy. Niektoré som už mala rozčítané, takže mi prišlo fajn ich v lietadle dočítať, inú som naopak nestihla dokončiť už tam, takže som si atmosféru pripomenula aj o niečo neskôr doma.

Vybrala som si napríklad knihu od Petera Maya, pretože ostrov Lewis sa tiež nachádza v Škótsku. Norský dandy je pre zmenu kniha od nórskeho autora, ale práve tento druhý diel sa odohráva v Anglicku. Atmosféra mi bola hneď bližšia, keď som mala ten úžasný anglický vidiek všade naokolo. Ďalšie dve knihy sú z európskeho kontinentu, ale chcela som ich už dočítať. A kde inde potrebujete čo najviac posunúť čas, než keď čakáte na lietadlo?

piate_dovolenkove_citanie_01

Peter May – Muž z ostrova Lewis

Asi som mala začať prvým dielom Skála, lenže ten mám síce v elektronickej podobe, ale nie v Kindle. A tablet ostal doma. Takže som musela začať druhým. Z anotácie som vyrozumela, že by to nemal byť problém, postava vyšetrovateľa je síce rovnaká, ale samotný dej nie priamym pokračovaním, ako to už v podobných detektívkach býva.

Vedela som, že Peter May má v ČR veľa fanúšikov, videla som to aj pred dvoma rokmi na MAČ, kde mi práve túto knihu podpísal. Avšak nebyť dovolenky v Škótsku, asi by som trilógiu ešte nejakú dobu odkladala. Pritom je to obrovská škoda. Krimi Muž z ostrova Lewis si ma okamžite získala a už dlhšie sa mi nestalo, že by som prečítala dvesto strán na jeden záťah. Neskutočne ma to bavilo.

Najviac tie výstižné opisy škótskeho ostrova, miestna príroda a počasie. Výborne napísané sú aj postavy, ich viera, temné stránky, osobné problémy. A samozrejme zápletka. Hlavná dejová línia, odhaľovanie dávnej minulosti. Perfektne prepletené, od začiatku až do konca napínavé, nečakané zvraty, pritom všetko citlivo napísané a bez väčších násilností, ktoré mi aktuálne v knihách skôr vadia.
piate_dovolenkove_citanie_02

Jan Guillou – Norský dandy

Druhé pokračovanie ságy Velké století. Z prvej knihy Stavitelé mostů som bola nadšená, hoci historické romány nie sú moja šálka čaju. Takže som rada, že konečne došlo aj na pokračovanie, naviac Host tento rok vydáva už piaty diel Modrá hvězda, tak mám ešte čo doháňať.

Norský dandy je iný. Najmladší brat, ktorý sa rozhodol odísť do Anglicka je iný ako jeho bratia. Miluje muža, je viac umelecky založený. Preto je rozdiel vidieť aj v tom, ako je kniha napísaná. A musím priznať, že síce ma už nechytila tak ako prvý diel, môže za to najmä povaha najmladšieho a jeho predstava o starších súrodencoch, ktorá sa, žiaľ, nezakladá na pravde, stále je to ale výborne napísané dielo o Európe na začiatku 20. storočia.

Z drsného Nórska, kde najstarší brat Lauritz stavia železnicu a Afriky, kde ten stredný Oscar stojí pri rozvoji afrických krajín sa dej presunul najmä na panstvo na anglickom vidieku, a zameral sa iba na jedného z bratov. Benjamínok Sverre prehlbuje maliarske nadanie, viac ako technika ho zaujíma umenie, aj keď som svojim Albertom nezanevreli na železničný vývoj. Prevládajú liberálne názory a tiež netechnické zmeny, ktoré nové storočie prinesie.

Ostatné si ale kniha zachováva. Dlhšie kapitoly, obrovský časový úsek, zaujímavé osobnosti, pútavý príbeh a to na pozadí skutočných udalostí. Neviem sa dočkať, až sa pustím do tretieho dielu, ďalšie osudy bratov ma zaujímajú a jeseň je ideálna doba na takéto čítanie.

piate_dovolenkove_citanie_03

Adriaan van Dis – Já se vrátím

Komplikovaný autobiografický román o matke a synovi. Ona chce umrieť, on sa jej chce priblížiť. Ak jej on pomôže umrieť, ona mu povie svoj príbeh. Svoj život. O Indii, pracovnom tábore, minulosti. A rozhodne to nebude pekné.

Asi je jasné, že nejde o žiadne jednoduché čítanie, ale kniha si ma dokázala získať na celkom dlhé chvíle. Občas som ju musela odložiť, pretože som mala dosť ich komplikovaného vzťahu. Inokedy som hltala stránku za stránkou, pretože som chcela odhaliť ďalšie z tajomnej matkinej minulosti. Netušila som, ako tento zložitý rodinný vzťah skončí, ani koľko o sebe matka prezradí. Nezaujímalo ma ani tak veľmi, čo sa ukrýva v truhle. Stačilo mi sledovať, ako sa ich vzťah vyvíja.

Rozprávanie bolo miestami zmätené, začiatok ma bavil o niečo menej, ako koniec, keď už sa veľa vecí ujasnilo. Asi za to môže aj spôsob, akým je kniha napísaná, takže vo výsledku som hodnotila len ako lepší priemer. Nesadne každému, ale ak vás bavia rodinné vzťahy, Já se vrátim od Adriaana van Disa je dobrá voľba.

piate_dovolenkove_citanie_04

Jari Järvelä – Dívka s bombou

Ďalšia kniha, ktorú som na jednej strane potrebovala prečítať čo najskôr, pretože ma neskutočne zaujímalo, ako dopadne, na strane druhej som ju neustále odkladala, pretože to napätie bolo na mňa dosť. Toľko nespravodlivosti na pomerne málo stranách. Nakoniec ďalšie prekvapenie vo fínske literatúre, podľa hodnotení som čakala skôr obyčajný príbeh, ale dostala som niečo viac.

Sprejerka s prezývkou Metro je svedkyňou toho, ako jej parťáka a chalana, ku ktorému cíti niečo viac, dostanú a zabijú strážcovia. Rozhodne sa potrestať vinníka a zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Lenže kde je vlastne pravda? Bola tma, videla, že ľudí tam bolo veľa, nie iba traja, ako píše protokol z miesta činu. Naozaj trestá toho správneho?

Jere, v očiach Metro ten, kto môže za smrť jej priateľa, nestojí proti sprejerom. Necíti k nim nenávisť, svoju prácu berie iba ako prácu. Viac ho zaujíma rodina, druhé dieťa na ceste. Lenže pre Metro je nepriateľ číslo 1 a tak musí znášať jej čoraz hrozivejšie útoky na súkromie. Kam až to dotiahne a kedy sa to celé skončí?

Prelínajú sa dve dejové línie, jedna z pohľadu Metro, druhá z pohľadu Jereho. Takéto vzájomné odhaľovanie toho, kde je pravda, ma väčšinou baví a ani Dívka s bombou nie je výnimka. Motív je jasný, pointa taktiež. Nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Zasadené do zaujímavého prostredia sprejerov a strážnikov majetku, pútavo napísané. Takže spokojnosť.

piate_dovolenkove_citanie_05

Predchádzajúce tipy

Poznámka

Vitaj, Čibi!

kocici-host-web

Autor: Takaši Hiraide
Názov: Kočičí host
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: HOST
Počet strán: 160
Orig. názov: Neko no kjaku
Preklad: Anna Křivánková

. . .

Kočičí host prišiel v ten pravý čas. Nie iba k manželskej dvojici príbehu, ale aj ku mne. Svojim poetickým jazykom, pomalým tempom a príjemnou atmosférou si ma okamžite podmanil. Čítala som ho v období, kedy som chcela práve takýto pokojný príbeh. Žiadne zložité, akčné či dramatické zvraty. A čítala som dlho, aj keď je to skôr novela.

Mačiatko, ktoré bezdetná manželská dvojica pomenovala Čibi, vkráčalo do ich záhrady, domčeka a života celkom nečakane. Spočiatku sa len obzerali, no veľmi rýchlo si získala ich srdcia. Tešili sa na každú chvíľku s ňou, pripravovali jej dobroty, nechávali otvorené, rozprávali sa o nej. Vedeli, že patrí chlapčekovi zo susedstva, no zároveň trochu cítili, že je aj ich.

Na pozadí toho odkrývajú svoje bežné životy, zamestnanie a úskalia s bývaním. Dej je skutočne veľmi jednoduchý. Krása je v tom, ako je napísaný, má v sebe niečo japonské. Plynutie času, opisy, atmosféra… Z príbehu vyžaduje neuveriteľný kľud, ale aj harmónia. Netuším, ako sa to autorovi podarilo, ale citlivo vystihol všetky detaily. Nejedenkrát som sa ocitla na záhradke aj ja.

Na jednej strane vám príbeh učaruje, na druhej strane, na niekoho môže pôsobiť až príliš nudne. Musí sa trafiť do nálady a som si istá, že ak vystihnete tú pravú dobu, užijete si ho ako dokonalé knihomoľské klišé – so šálkou čaju, v deke a pri okne, za ktorým padá dážď alebo jesenné listy.

4,5/5

Poznámka

Môj rekordný Cinematik

cinematik-1

V nedeľu sa skončil jedenásty ročník filmového festivalu Cinematik a ani tento rok som tam nemohla chýbať. Podaril sa mi dokonca nový rekord a to najmenší počet videných filmov. Chcela som ísť na celkovo štrnásť projekcií, no akosi sa stalo, že každý deň som z pôvodne naplánovaného programu zrušila jeden film a nakoniec som skončila s deviatimi videnými snímkami.

Už to nie je ako kedysi, keď som v kine vydržala aj päť filmov denne a ročník 2012, kde som bola na dvadsiatich siedmych filmoch, ten už neprekonám nikdy (naviac čo do kvality filmov to bol pre mňa jednoznačne najlepší ročník). Ale aj tento sa vydaril. Nevidela som žiaden vyslovene zlý film, prekvapili ma najmä slovenské dokumenty.

cinematik-4

Barabáš nesklamal s ďalším dokumentom, tentokrát o tatranských nosičoch. Slobodu pod nákladom prišiel predstaviť osobne a ostal aj na besedu. Porozprával o súčasnom stave nosičoch i priebehu natáčania. Film získal  na záver festivalu Cenu divákov. Zaslúžene. Hodinový dokument je must-see pre každého milovníka Tatier. Ak vás toto povolanie zaujíma či fascinuje, odporúčam aj knihu Na chodníku chodník. Rozprávanie Petra Petrasa, jedného z najstarších nosičov a chatár Rainerovej útulne si obľúbite ešte o niečo viac.

Drsný, no realistický dokument Pirko o nepripravenosti detí z detských domov na život ma zaskočil najmä dobrými hereckými výkonmi, scenárom i dejom. Klobúčik dolu, snáď sa divácky ujme. Na slovenskú premiéru ho prišli predstaviť herci aj tvorcovia. A ako na zavolanie sa do kín dostáva v čase, kedy slovenskom rezonuje prípad Galanta. Ak ho budú premietať vo vašom kine, dajte mu šancu. Aj u nás točíme dobré drámy. Len teda, slabšie povahy budú možno musieť niektoré scény prižmúriť oči. Že bude tak surový a realistický som ani ja nečakala.

cinematik-2

Ak ešte ostanem pri domácej tvorbe, životopisná dráma nakrútená podľa skutočných udalostí Já, Olga Hepnarová ma sklamala. Čistý priemer. Celý čas som sa nemohla zbaviť pocitu, že to tak Olga chcela. Robila zo seba väčšiu obeť, než skutočne bola, alebo tvorcovia na niečo zabudli. Anotácia na konči spomína: film se snaží najít příčiny jejího strašného agresivního aktu. Táto časť mi tam ale vyslovene chýbala (alebo unikla, alebo sa stratila niekde medzi jej zúfalými lesbickými vzťahmi a pokusom získať psychologickú starostlivosť). No proste som sa nudila aj keď musím pochváliť herecký výkon Michaliny Olszańskej, asi to nebolo úplne jednoduché.

Výborným, no tentokrát už zahraničným dokumentom, bol The Beatles: Eight Days a Week – The Touring Years. Pre fanúšikov povinnosť, pre všetkých ostatných je to zaujímavé tiež. Beatles pesničky samozrejme poznám, mená členov poznám, niečo málo o kapele som vedela. Ale fakt len málo. Takže dokument bol pre mňa jedno veľké prekvapenie, jedna zaujímavosť za druhou. Do toho ich chytľavá melódia, archívne zábery. Super. Dokument mapuje ich najaktívnejšie roky, prvé koncerty, ktoré ich dostali na výslnie, vyčerpávajúce turné i chvíle, kedy toho už mali dosť.

cinematik-3

Ďalším milým prekvapením bola estónska krimi dráma Ema od Kadri Kõusaar. Síce som niektoré veci tušila už pomerne skoro, ale záver i tak prekvapil. V pomalom tempe sa postupne odhaľuje, čo sa stalo, prečo je jej syn v kóme a kde je to množstvo peňazí, ktoré tak dlho vyberal. Dobré herecké výkony a a páčila sa mi atmosféra, v akej to bolo natočené.

S dobrým pocitom som odchádzala aj z novinky Paterson od Jima Jarmusha. Ako hovorí Cinematik, je to uznávaný režisér americkej nezávislej kinematografie. Ako povedal Peter Konečný pred projekciou, je to obyčajný film, ale to je na ňom výnimočné. Paterson potvrdil môj kladný dojem z minulého roka, kedy si ma režisér získal s upírčinou Only Lovers Left Alive. Takéto filmy ja môžem a Patersona radím do TOP trojky mojich tohtoročných cinematikovských filmov.

Princeznú Mononoke už videl asi každý, ja som na ňu išla len preto, že mi tento kultový Mijazakiho film doposiaľ unikal. Manžel mi o rozprávke ale básnil tak moc, že nakoniec som čakala niečo doslova luxusne dokonalé. A on to síce nie je zlý film, no na plný počet tiež nebolo.

Nový film Bena Wheatleyho High-Rise kľudne vynechajte. Začalo to sľubne, ale potom som sa akosi stratila. Myšlienka super, len to spracovanie mi nesadlo. No herci boli parádny. S Wheatleyho filmami to mám ako na húpačke, buď som z nich nadšená, alebo rozmýšľam, čo som práve videla a prečo to natočil takto. High-Rise je ten druhý prípad.

A ak milujete herca Alexandra Skarsgårda, určite v kinách zájdite na novinku War on Everyone, konečne ďalšia dobrá zábavná krimi. Názory sú na to dvojaké a väčšinou som počula skôr priemerné ohlasy, ale ak od filmu nič neočakávate a necháte sa unášať jednoduchým dejom, vlastne si ho užijete. Tak ako ja, aspoň na tie štyri čsfd hviezdičky.

Tak o rok znova. To síce tiež neuvidím tak veľa filmov, ako kedysi, ale bolo by mi ľúto, ak by som dvanásty ročník vynechala.

Poznámka

Whisky trip na Islay – pálenice

Škótsko sme opustili, dokázali sme všetky tie nové whisky úlovky dať do jedného kufra (pravda, musel sa kupovať nový) a úspešne sme doleteli domov. Najvyšší čas pridať pokračovanie. Dnes to bude o páleniciach, ktoré sme navštívili.

whisky_trip_palenice_01

Oban

Ako som spomínala v predchádzajúcom článku, Oban je srdcová záležitosť môjho manžela. Nie je úplne na ceste z Glasgow na trajekt v Kennacraig, ale za tú hodinovú odbočku to stálo. Pálenica sa nachádza v centre mesta, ktoré je kúzelné, takže ak budete mať viac času, preskúmajte uličky.

Na bare môžete degustovať nielen Oban whisky, nájdete tu aj ďalšie. Degustácia je platená. Samozrejmosťou, tak ako v každej whiskárni, nájdete obchod, kde si môžete kúpiť vkusné upomienkové predmety a taktiež whisky. A to nie len klasiky, ale aj tzv. distillery edition. Tie zoženiete väčšinou len priamo tam, výnimočne i v duty-free zóne na letisku. Spoliehať sa na to ale nedá.

Domov sme si zakúpili Distillers Edition 2015 a Little Bay.

whisky_trip_palenice_02 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Whisky trip na Islay – úvod

whisky_trip_34Prečo whisky a prečo Islay?

Môj manžel má rád whisky. Obzvlášť rašelinové single malt zo Škótska. Príležitostne si ich vychutnáva a je to jediný alkohol, ktorý pije, ktorý ho poteší ako darček a kde viac pozerá na kvalitu, chuť a vôňu než na cenu. Na dobré pitie naučil aj môjho brata a zbieranie mohlo začať. Keďže radi cestujeme, bola iba otázka času, kedy vycestujeme priamo k zdroju. Do Škótska. Islay sa zdal ako dobrý začiatok, pretože na jednom malom ostrove je hneď osem páleníc. Dokonca tých ich najobľúbenejších.

Pridala sa k nám ešte jedna dvojica plus ja do počtu. Až na výnimky, mne whisky nechutí, za to jej vôňu, to môžem. Tak sme vyrazili na ďalšiu dovolenku.

whisky_trip_04 whisky_trip_03

Ako, kedy a kam?

V auguste sa konal nejaký festival, letenky vychádzali drahšie, takže termín sme nakoniec posunuli na september. Šesť dní, to na Islay stačí, kvôli práci sme dlhšie aj tak nechceli. Beztak už dovolenkujeme viac ako dosť a to nás ešte čakajú Filipíny. Letenky vychádzali najlepšie z Katowíc do Glasgowa s Wizzair. Let trvá tri hodiny, len teda na cestu naspäť bolo potrebné prikúpiť jednu checked baggage, aby sme tie špeciálne úlovky mali ako dostať domov.

whisky_trip_05 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Výpravy Severanov

Vypravy_severanu

4 filmové projekcie, čítanie z cestopisov a prednáška. To je dvojtýždňový festival Výpravy Severanov, ktorý predstaví putovanie severských cestovateľov v literatúre i filme. Ako hovorí norštinářka Eliška Zoubková zo Škandinávskeho domu: “Ľudia sú väčšinou zvyknutí na cestovateľské besedy Čechov o severských krajinách, tentoraz ale chceme naopak ukázať, kam sa vydávali severskí dobrodruhovia.” Akcia sa bude konať v kinách Evald a Ponrepo, Českom centre Praha a v Mestskej knižnica v Prahe.

Na čo sa môžete tešiť?
S Thorom Heyerdahlom vyrazia návštevníci v modernej filmovej adaptácii Kon-Tiki na plti cez Tichý oceán, započúvajú sa do strhujúcich denníkov Fridtjofa Nansena z cesty na lodi Fram na severnej točňu, s Roaldom Amundsenom v podaní Seana Conneryho budú v snímke Červený stan zachraňovať stroskotancov polárnej expedície Umberta Nobileho. O živote nórskeho dobyvateľa južného pólu sa dozvedia v dokumentárnom snímku Ľadové srdce obsahujúcom u nás prakticky neznámy archívne materiál. Prehliadku adaptácii skutočných príbehov doplní historická psychologická dráma Nula stupňov Kelvina o životu nebezpečnom prezimovaní v nehostinných grónskych pustatinách so Stellanom Skarsgårdom v jednej z hlavných úloh. O grónskych cestách bádateľa, antropológa a spisovateľa Knud Rasmussena potom bude prednášať diplomat a prekladateľ Zdeněk Lyčka.

Festival začína už dnes večer a v priebehu dvoch týždňov sa tak môžete tešiť na zaujímavé filmy aj prednášky.

Program

  • 6. 9. 19:00 Film: Kon-Tiki (kino Evald), vstupné 110 Kč
  • 7. 9. 19:00 Film: Ledové srdce (kino Evald), vstupné 110 Kč
  • 8. 9. 18:00 Přednáška: Arktické výpravy Knuda Rasmussena (České centrum Praha)
  • 13. 9. 19:00 Film: Nula stupňů Kelvina (kino Evald), vstupné 110 Kč
  • 14. 9. 18:00 Na severní točnu – čítanie z denníkov F. Nansena (Městská knihovna v Praze, klubovna), vstupné 40 Kč
  • 15. 9. 19:30 Film: Červený stan (kino Ponrepo), vstupné 80 Kč

Viac informácií nájdete na stránke skandinavskydum.cz. A ak to máte, rovnako ako ja, do Prahy ďaleko, festival môžeme očakávať aj v Brne.

VýpravySeveřanů

Poznámka

Predčítač z ranného vlaku

Ctenar z vlaku 6.27 WEB

Autor: Jean-Paul Didierlaurent
Názov: Čtenář z vlaku v 6.27
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Knižná klub
Počet strán: 176
Orig. názov: Le Liseur du 6h27
Preklad: Nela Knapová

. . .

Niektorým knihám by pomohlo prepracovať začiatok. Neodradili by tak netrpezlivých čitateľov a aj tí vytrvalejší by hodnotili viac nadšene. Čtenář z vlaku v 6.27 je presne ten prípad. Milý príbeh o náhodách v živote má žiaľ pomalší rozjazd, takže keď sa nakoniec príjemne rozbehne, postavy si obľúbite, dej začne byť pozoruhodný, ste na poslednej strane. Koniec príde nečakane a príliš skoro.

Jediná zaujímavá vec v živote osamelého tridsiatnika Guylaina Vignollesova je asi iba rybička Rouget de Lisle. Nemá rád svoju prácu, pretože pri nej premieňa knihy na nevzhľadnú hmotu. Pri čistení sa mu ale vždy podarí pár stánok zachrániť a tie potom bez akejkoľvek súvislosti číta pri rannej ceste vlakom. Nahlas, všetkým spolucestujúcim. Jeho ranný rituál tak prináša trošku úsmevu aj úplne neznámym ľuďom.

Zvláštnymi postavami v jeho živote sú aj dvaja kamaráti. Giuseppe, ktorý v práci prišiel o nohy a teraz ich zbiera vo výtlačkoch knihy Starobylé zahrady a záhony od Jeana-Euda Freyssineta s ISBN 3-365427-8254 a Yvone, ktorý rád rozpráva v alexandrijskom verši.

Pomaličké rozprávanie spočiatku nesľubuje žiaden zážitok, snáď okrem toho o osude Giuseppeho nôh. Až keď Guylain nájde USB klúč s príbehom toaletárky Julie, kniha si ma skutočne podmanila. Kapitoly s jej textom boli najzaujímavejšie, nádherne napísané a do Guylainovho života preskočila iskra.

Kniha dokáže textom i priviesť k rôznym otázkam. Či už je to spokojnosť v práci, samota alebo radosť z maličkostí všedného života. No zároveň sa nesnaží nijak mudrovať ani poučovať. Prakticky obyčajný a uveriteľný príbeh je napísaný, až na ten začiatok, pútavo a s prehľadom ho dáte za jeden večer.

Čtenář z vlaku v 6.27 nie je kniha, ktorú si budem pamätať dlho alebo ktorá by vo mne zanechala silné dojmy. Ale jej čítanie ma bavilo a určite ju ešte pár ľuďom odporučim.

4/5