Poznámka

…když nemůžeš, tak přidej!

Zatopek WEB

Autor: Jaromír 99 a Jan Novák
Názov: Zátopek
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Argo, Paseka
Počet strán: 208

. . .

Viem, že Zátopek je známa postava. Viem, že Česi ho milujú a že je to stále pre nich neprekonateľný športovec. A pravdepodobne vedia viac o jeho živote. No moje znalosti boli obmedzené iba na to, že prvý maratón zabehol na olympiáde v Helsinkách a že ho rovno aj vyhral. A okrem toho ešte ďalšie dve zlaté medaile.

Na moju obranu, fínska wikipedia má o ňom popísané viac ako slovenská. Aj o tých medailách som vedela asi iba pre moju vášeň pre Fínsko, ak by ich vyhral predtým v Londýne, poznala by som možno iba jeho meno.

O to väčším a krajším prekvapením bol pre mňa komiks Zátopek. Na biografie ani beletrizované životopisy až tak moc nie som, komiks otvorím radšej. Komiks, za ktorým stojí výtvarník Jaromír 99 ešte radšej. On sa vám i do knižky podpíše originálne.

Určite ste zaznamenali úspech tejto relatívne ešte novinky. V kníhkupectve vypredali dva náklady a vraj si mám na tretí počkať týždeň. Recenzie sú snáď iba kladné, ohlasy nadšené. Právom. Kniha je pôsobivo nakreslená, nie iba postavy, ale aj okolie, pripomína vtedajšiu dobu i režim. Farby spolu perfektne spolupracujú, kombinácia tehlovej a akejsi tyrkysovej je skrátka dokonalá.

Komiks sa zameriava na Zátopkové začiatky, prácu v Zlíne, prvé športové víťazstvá, zoznámenie s budúcou manželkou Danou a nevyhýba sa vtedajšej politickej situácii a Zátopkovému konfliktu s ňou. Práve to pozadie a vtedajšia spoločenská situácia ma zaujímali najviac, vôbec som nevedela, že Zátopek to nemal vôbec jednoduché.

Jediné mínus, na ktorom sa zhodujú viacerí, že končí príliš skoro. Aj mňa by zaujímalo, čo bolo v Zátopkovom živote ďalej, ako pokračovala jeho kariéra. Ale možno je vlastne dobre, že autori sa rozhodli skončiť v tom najlepšom a iba podtrhli Zátopkovú výnimočnosť. Ako som si čítala niečo málo o Zátopkovom živote po víťazstve na olympiáde, asi by šlo o smutnejší a nie tak inšpiratívny komiks.

Pôvodne som chcela hodnotiť o bod (hviezdičku) menej, ale musím oceniť aj odvahu spracovať Zátopkov život ako komiks. Hoci mám pocit, že v súčasnosti je to žáner stále populárnejší, stále ho nie každý berie ako literárne dielo, ktoré stojí za to čítať.

5/5

Poznámka

Písanie je práca leňochov

Psani je prace lenochu WEB

Zostavil a preložil: Michal Kovář
Názov: Psaní je práce lenochů | Čállin lea joavdelasaid bargn
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Pavel Mervart
Počet strán: 136
Orig. názov: Pikku Närhi
Ilustrácie: Hans Ragnar Mathisen

. . .

Na veľtrhu Svět knihy som tak trošku omylom zablúdila na prezentáciu novinky s názvom Psaní je práce lenochů | Čállin lea joavdelasaid bargn. Hoci som program študovala tri dni, akosi mi zbierka laponského múdroslovia unikla. Ale ku mne sa skôr či neskôr dostane každá fínska novinka a tu som stihla aj to uvedenie na trh a teda i podpis od prekladateľa.

V jezeře Inari je právě tolik ostrovů co dní v roce.

Čo je na tejto pomerne krátkej a rýchlo prečítanej knižke skvelé? Že okrem českého prekladu je v nej aj pôvodný text. Sámsky. A sámština znie fakt super, najmä ak máte radi Pána Prsteňov. Tolkien sa netajil tým, že zvuk fínčiny ho inšpiroval k vytvoreniu jazyka elfov, ale ja myslím, že musel počuť aj sámčinu. Pri jej čítaní, úplne ako keby som počula bujarý rozhovor škretov.

Nadávaš s každým slovem jako Fin.
Don garrudat jouhke sánis dego láddelaš.

Ďalším spestrením sú ilustrácie sámskeho maliara a grafika Hansa Ragnara Mathisena. Predsa len vám to o ich kultúre povie ešte o niečo viac. U niektorých totiž nechýbajú ani autorové poznámky a vysvetlivky.

Sám vyrobil z vrby všechno, ale člověka udělat neuměl.

No a do tretice je to tá podobnosť s našimi prísloviami či porekadlami. Nie so všetkými, ale v určitých si všimnete, že podobné úslovia si hovorili aj naši predkovia. Je milé pozorovať, že o určitých veciach premýšľali rovnako aj tisícky kilometrov ďalej.

Když dojde chleba, je konec legrace, nouze však přichází tehdy, když dojde tabák.
Ij læ læjkka, ko lejbi nohâ, æskan eeti šadda, ko tubbââk nohâ.

Psaní je práce lenochů by ste si mali prečítať, ak vás zaujímajú rôzne kultúry, najmä Sámovia. Mám radosť, že som mohla aspoň trošku nazrieť do vtedajšieho života obyvateľov severnej Európy.

Myslím, že ide o pomerne odvážne dielo na našom trhu, ale obdivujem prácu Michala Kovářa, ktorý múdroslovia zozbieral aj preložil. Naučiť sa sámštinu asi nie je úplne najjednoduchšie, obzvlášť, keď má toľko dialektov. Naviac po grafickej stránke je pekne spracované. Áno, knižku prečítate za štvrťhodinku a možno nebudete mať potrebu sa k nej vrátiť. Ale bola by škoda, ak by ste ju len kvôli tomu obišli.

5/5

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Blogeri odporúčajú severskú literatúru

Nadpis je trošku zavádzajúci. Tak sa totiž volala beseda, na ktorej som presne pred týždňom, počas veľtrhu Svět knihy, mohla hovoriť spolu s Petrom Čapkom (Schefikův Blog) a Tomášom Kaplanom Fojtíkom (bookvy.cz) o severských knihách. No v tomto článku budú odpovede iba odo mňa.

Pravdepodobne nie sú všetky, ktoré na besede padli, určite nie sú v takom poradí, ako padli a nie sú úplne presne také isté, ako zazneli. A aj moje odpovede budú o niečo dlhšie, pretože je na to priestor a s blogom po ruke si pospomínam na viac knižiek, ktoré stojí zato prečítať. Na konci nájdete aj odkazy na recenzie.

Tak sa pohodlne usaďte a nechajte sa inšpirovať severskou literatúrou, ktorá ma baví. #ReadNordic

finska literatura

Začneme otázkou, kterou kampaň Read Nordic pokládala nejrůznějším veřejně činným osobnostem: Proč čtete severskou literaturu?

Pretože ma neustále prekvapuje, najmä témami, ale i krásou jazyka a má atmosféru, na ktorú som v knihách autorov z iných oblastí nenarazila. Dotýka sa rôznych spoločenských oblastí a aj detektívka ma presah do iných žánrov. Nie je to iba o vražde a hľadaní vraha, autori sa vyjadrujú k aktuálnym spoločenským problémom a nahliadajú za pozadie zločinu.

Upřednostňujete mezi severskou literaturou některou zemi, nebo je vnímáte jako celek? 

V určitých aspektoch ju vnímam ako celok, najmä Švédsko, Dánsko a Nórsko. Ale uprednostňujem Fínsko, ktoré podľa mňa z tejto oblasti vybočuje. Zmyslom pre humor, jazykom, prírodou, povahou jednotlivca i spoločenskými témami.

Mám na celú krajinu slabosť, od fínskeho melodického metalu, cez filmy, po fínsky dizajn, umenie, jazyk, ten mi príde nádherný, no a samozrejme ma chytila aj literatúra. Rada si prečítam aj knihy z ostatných krajín, ale práve to Fínsko má u mňa prioritu, láka ma najviac a siahám po ňom najčastejšie.

Svet knihy den stvrty 03

Kdo ze severských hostů letošního Světa knihy vás zaujal?

Určite Katja Kettu, pretože román Porodní bába bola najlepšia kniha, akú som minulý rok čítala. Je to kniha úchvatná jazykom, postavami i prostredím. Autorka ma veľmi prekvapila, je milá a veľmi veselá. Úplný opak od knihy, čo je celkom depresívne čítanie. 

Druhým autorom, na ktorého som bola zvedavá, bol Antti Tuomainen. Najmä kvôli knižke Léčitel, ktorá presahuje viaceré žánre. Navštívila som ale väčšinu besied so severskými autormi a každý z nich ma zaujal a bavil. Sú to zaujímavé osobnosti a teším sa na knižky, ktoré som od nich zatiaľ neprečítala.

Co z poslední doby byste ze severských knih doporučili k přečtení? A co máte na pomyslném nočním stolku nachystáno vy sami?

Už pred dvoma mesiacmi som napísala, že mojou knihou roka je román Čtyrčestí od Tommiho Kinnunena a doteraz si za tým stojím. Kniha hovorí o Fínsku naprieč dvadsiatym storočím, je výborne napísaná a s úžasnými postavami. Na veľtrhu som si kupovala komiks Sojčák, ktorý som už stihla prečítať. Málo slov, veľa obrázkov, ale silný príbeh a otázky na zamyslenie. 

Aktuálne mám na stolíku novinky, ktoré som objavila na veľtrhu a nie je ich málo. Napríklad laponské príslovia, ktoré boli uvedené na veľtrhu, Psaní je práce lenochů, ale od veľtrhu som dočítala aj poviedky Lesní lišky.

Sojcak WEB Pokračuj v čítaní

Poznámka

Lesné líšky a fínske podivno

Lesni lisky WEB

Autori:
Pasi Ilmari Jääskeläinen, Leena Krohn, Anne Leinone, Tiina Raevaara, Johanna Sinisalo, Jyrki Vainonen, Maarit Verronen
Názov: Lesní lišky a další znepokojivé příběhy
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Pistorius & Olšanská
Počet strán: 128
Prekladatelia:
Martina Bendová, Kateřina Janoušková, Anna Jirásková, Laura Kauppinenová, Tomáš Pavelka, Soňa Wojnarová a Eliška Zoubková

. . .

Pasi Ilmari Jääskeläinen (Literární spolek Laury Sněžné), Johana Sinisalo (Ne před slunce západem, Jádro slunce), Leena Krohn (Durman). Traja fínsky spisovatelia a autori knižiek, ktoré ma bavili. Ďalšie štyri pre mňa neznáme, no čitateľmi i kritikmi obľúbené mená. A poviedky, ktoré na sto stranách trošku poodhalia, čo je to vlastne suomikumma.

Lesní lišky a další znepokojivé příběhy je útla antológia žánru, ktorý by sme mohli preložiť ako fínske podivno. Spája v sebe prvky fantasy, sci-fi, magického realizmu, mytológie a tajomna. A môžete si byť istý, že aj keď vás tieto žánre samy o sebe nelákajú, niečo mi hovorí, že práve fínske podivno by vás mohlo baviť.

Mne osobne sa najviac páčila hneď prvá, od výbornej Johany Sinisalo. Severská detektívka je žáner, ktorý ma neprestáva baviť a práve jej poviedke s názvom Transit nechýbala detektívna zápletka. Pútavé ale boli aj ostatné. Tajomný až hororový Motýl, Temná zhouba, uzda smrti s takmer mytologickou postavou, sci-fi Kéž bychom tu byli taky i nevšedný Gordonův příběh, ktorý napísala vyštudovaná biologička a genetička.

Tuomikki tušila, že se něco zvrtlo. Dítě nevydalo ani hlásku. Matka ji přikázala, aby donesla horkou vodu, a Tuomikki nabrala plné vědro z kotle. V sauně bylo takové šero, že Tuomikki viděla jen matně. Matka těžce a přerývaně oddychovala a myla novorozeně, pak ho konečně zvedla na lavici. Tam leželo bez hnutí.
Teď se Tuomikki rozkoukala. Byl to chlapec, ale kůži měl posetou tmavým chmýřím. Obličej měl lidský, ale špicaté prsty s drápky jako šelma. Na čele měl světlou jizvu, znamení temné zhouby, mezi nosem a očima vedly modré žíly. Uzda smrti. Tuomikki se neodvážila nic říct.

Každý autor má osobitý štýl a príbehy si nie sú ničím podobné. Každá poviedka je originálna, nevšedná a dobre napísaná.

Výbornú prácu odviedli aj študenti fínskych štúdii na Univerzite Karlovej, pod vedením Lenky Fárovej a ďalších fínčinárov. Myslím, že sa v budúcnosti môžeme tešiť na ďalších výborných prekladateľov tohto severského jazyka a teda ďalšie výborné knihy.

Neostáva mi, než len túto novinku odporúčať. Nejde len o oddychové čítanie na upršané noci alebo na chatu do lesa. Ak vás lákajú aj iné žánre alebo sa chcete zoznámiť so súčasnou fínskou tvorbou, Lesní lišky sa na to hodia viac ako dobre.

4/5

Poznámka

Disney a Kafka po fínsky

Sojcak WEB

Autor: Lauri a Jaako Ahonen
Názov: Sojčák
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 128
Orig. názov: Pikku Närhi
Preklad: Richard Klíčník

. . .

Viete, prečo mám rada Argo? Pretože vydávajú veľa fínskej literatúry a neboja sa ani komiksu. Jednou z viacero fínskych noviniek je aj komiks, ktorý sa dostal do najužšej nominácie Eisnerovej ceny. Čo je vraj veľmi významné ocenenie udeľujúce sa každoročne v San Diego na Comic-Cone.

Čím je Sojčák tak výnimočný? No určite to nie je jazykom, pretože počet replík by ste zrátali na prstoch rúk. Myslím ale, že Fíni majú celkom talent vyjadriť veľa málom. A to je presne Sojčák.

Pochmúrne až depresívne obrázky dávajú od začiatku tušiť niečo zlé alebo smutné. Obrázok za obrázkom poodhaľujú maximálne izolovaný život malého vtáčika Sojčáka a jeho nemohúcej matky. A obrázok za obrázkom ukazujú, čo taký život prináša a k čomu až môže dospieť.

Nestane sa tam veľa, ale premýšľať nad ním môžete dlho. Aby som vám neprezradila pointu, nenapíšem otázky, ktoré si po prelistovaní celej knižky budete pravdepodobne klásť. Ani nemôžem napísať po dočítaní, pretože viac menej to podstatné je vyjadrené obrazom, nie slovami.

Sojčák nie je komiks pre deti, ocenia a pochopia ho najmä dospelý. Nie je to prelomové dielo na túto tému, ale zaslúži si pozornosť už len kvôli nevšednému komiksovému spracovaniu. Nehodí sa ako darček ani ako oddychovka, no myslím, že v žiadnej knižnici sa nestratí. Skrátka má niečo do seba.

4/5

Poznámka

Svět knihy v nedeľu

Prečítajte si aj Svět knihy vo štvrtokSvět knihy v piatok a Svět knihy v sobotu.

Kde som nemohla chýbať…

11.00–11.50 Blogeři doporučují severskou literaturu
12.00–12.25 Eat&Read Nordic
13.00–13.25 Minikurz islandštiny

A takto bolo…

Dnes sa mi vôbec nechcelo vstávať. Jednak som po tých troch dňoch unavená, ale hlavne to znamenalo, že sa zobúdzam do posledného veľtržného dňa. No a kto by sa chcel lúčiť s tak krásnou akciou. Hoci aj v nedeľu sa toho dialo veľa, ja som mala namierené len do literárnej kaviarne a do stánku #ReadNordic.

Svet knihy den stvrty 01

V literárnej kaviarni som sa spolu s ďalšími dvoma blogermi (Schefikův Blog a BookVy) pobavila o tom, aké severské knihy nás bavia, prečo ich vlastne čítame, čím je pre nás tá oblasť jedinečná a mnohom ďalšom. Otázky nám kládla Ema (emamele.cz) i ľudia z publika. Bola tam fajn atmosféra, tak dúfam, že sme dali dobré tipy na to, čo čítať a najmä prečo čítať práve Severanov. Na konci mi bolo dokonca trošku ľúto, že už to končí. O dobrých knihách sa dá rozprávať dlho.

Svet knihy den stvrty 02 Svet knihy den stvrty 03

Po besede s krásnym názvom Blogeři doporučují severskou literaturu začínal v strednej hale Eat&Read Nordic. Opäť sa jedli severské špeciality a čítali sa severské knihy. Počúvali sme tak ukážky z kníh Hlad od Knuta Hamsuna, Autobus sebevrahů od Arto Paasilinna, Křesťanství pod ledovcem od Halldóra Laxnessa, Babetina hostina od Karen Blixen a Fanny a Alexandr od Ingmara Bermana. A popritom sme jedli nórske lososové kanapky, fínske žitné chipsy (tie si musím na blížiacej sa dovolenke do Fínska kúpiť), islandskú sušenú ryba, dánske maslové sušienky a švédsku mandľovú tortu daim. No komu bolo lepšie?

Svet knihy den stvrty 04 Svet knihy den stvrty 05 Svet knihy den stvrty 06 Svet knihy den stvrty 07

Záverečným programom pre mňa bol minikurz islandčiny. Islandčina znie tak starodávne. Lektor zo škandinávskej jazykovej škole porozprával zaujímavosti o jazyku i zvláštnostiach výslovnosti. Prekvapilo ma, že na Islande nemajú takmer žiadne dialekty a že aj napriek svojej odľahlosti predbehli v určitých kultúrnych a literárnych ohľadoch aj strednú Európu.

Svet knihy den stvrty 09 Svet knihy den stvrty 10

Na svoj jazyk musia byť veľmi hrdý, keď ani cudzie slová neprijímajú tak ako my, ale dávajú im vlastné názvy. Takže islandský výraz pre živý obraz je vlastne film, plazivý drak predstavuje tank a jantárová sila je elektrina.

A to bolo z nedele všetko. Dnes tam so mnou strávil čas aj manžel, tak som mu poukazovala najkrajšie stánky (#ReadNordic, Host a Argo), nadšene mu hovorila, kde mi kto podpísal akú knihu a kde sa konali besedy. Všetky tri akcie, beseda, Eat&Read aj minikurz ho bavili, ale nechápal, čo som tam robila predchádzajúce tri dni a ako som tam dokázala vydržať osem-deväť hodín. No našťastie to toleruje, aj keď na jeho tvári som videla ako je rád, že už to končí. Koniec koncov, každé ráno mu manželka odišla preč a večer sa vrátila podozrivo vysmiata a s hromadou nových kníh. V piatok mi dokonca prišiel jednu tašku podpísaných kníh zobrať už po obede, toľko som ich mala veľa.

Svet knihy den stvrty 08

Prahu som opúšťala s 33 knihami. Dvadsaťšesť z nich bolo podpísaných. To prekvapilo aj mňa samotnú, také číslo som nečakala. Predsa len, dvadsaťšesť autogramiád za štyri dni? Wow. Mnohé knižky som si doniesla kvôli autogramu z domu, ale sedemnásť kníh je úplne nových, zakúpených na veľtrhu. Celkom by sa mi teraz hodili tri mesiace prázdnin. Na čítanie.

. . .

Tohtoročný Svět knihy bol mimoriadny. Vybrať za hosťa viac krajín sa ukázalo ako skvelý nápad, veľtrh bol tak doslova nabitý výnimočnými hosťami. Program bol neskutočný, besedy zaujímavé, autogramiády lákavé. Stánok #ReadNordic len tak niečo neprekoná, nebolo to iba miesto prezentácie severskej literatúry, ale aj miestom zaujímavých akcií a stretnutí. A najlepšie miesto na odpočinok!

Chválim i sprievodné akcie spojené s jedlom a perfektné boli aj minikurzy severských jazykov. Neskutočne si cením možnosti byť súčasťou festivalu prostredníctvom besedy, kde som mohla povedať pár slov o severskej literatúre.

Viem, že už nikdy sa nepozriem na festival po celé štyri dni. Určite navštívim budúce ročníky, ale nemyslím si, že hosť a program budú pre mňa natoľko zaujímavé, aby som tam zašla na viac ako jeden deň. Inak, ak chcete ísť na festival iba nakupovať, odporúčam buď po piatej večer, kedy je tam najmenej ľudí, alebo najlepšie nedeľu, kedy je tam tiež menej ľudí, no naviac mali niektoré stánky ešte o niečo väčšiu zľavu ako predchádzajúce dni.

Tohtoročný veľtrh mi ukázal, aká je severská literatúra, ale i kinematografia, bohatá a aké obrovské medzery v nej ešte mám. Je veľmi pravdepodobné, že najbližších pár mesiacov nebudem čítať prakticky nič iné. A to nie iba kvôli množstvu severských kníh, ktoré mi pribudli do knižnice.

Že bol celý veľtrh dokonalý som viac menej vyjadrila aj v predchádzajúcich článkoch (štvrtok, piatok, sobota). Ale i tu musím vyjadriť obdiv a vďaku všetkým organizátorom, účastníkom a najmä Škandinávskemu domu, ktorý odviedol obrovský kus práce nie len na veľtrhu, ale aj celých osem mesiacov predtým s kampaňou #ReadNordic.

A teraz ak môžem poprosiť, žiadalo by sa založiť kaviareň v podobnom duchu, ako stánok #ReadNordic. Miesto, kde si budeme chodiť čítať škandinávsku literatúru, kde sa budú servírovať severské špeciality, ktoré budú navštevovať hostia zo severnej Európy a hovoriť o svojej kultúre. Miesto, ktoré bude príjemné, funkčné, krásne a ekologické, ako bol stánok #ReadNordic. Kde bude vládnuť pravá severská atmosféra. Bola by totiž škoda, ak by myšlienka veľtrhom skončila.

Takže #ReadNordic aj naďalej.

. . .

A keďže som sa zabudla pochváliť s podpismi zo soboty, takže nech sa páči. O polovicu menej ako v piatok, ale radosť mi robia rovnako veľkú.

sobota autogramy I sobota autogramy II sobota autogramy III

A nechýbajú ani suveníry. Mám skvelé pexeso s motívom z diel Hansa Christiana Andersena, záložky, boží placky Škandinávskeho domu a z otvorenia #ReadNordic stánku červenú stuhu, ktorú prestrihávali.

suveníry

Poznámka

Svět knihy v sobotu

Prečítajte si aj Svět knihy vo štvrtok a Svět knihy v piatok.

Kde som nemohla chýbať…

10.00–11.50 Severská čtenářská výzva – finále
12.00 Petra Soukupová – autogramiáda
13.00–13.50 Do hlubin severských dějin
14:00 Petra Dvořáková – autogramiáda
14.00–14.50 Yrsa Sigurðardóttir – beseda s islandskou královnou krimi
14.30–15.30 Chutě švédského léta
15.00 Sandra Brown – autogramiáda
15.30–15.55 Minikurz švédštiny
16:00 Jelena Čižovová – autogramiáda
16.30–17.30 Běhání pro ženy
17.00 Radka Denemarková – autogramiáda
17:00–17:25 Prezentace knihy Faravidova říše severošvédského autora Bengta Pohjanena

A takto bolo…

Neverím, že existuje knižný bloger, ktorý by za posledných osem mesiacov nezaznamenal kampaň #ReadNordic. Čitateľská výzva vyvrcholila jednak samotným festivalom Svět knihy, ale pre najlepších čitateľov i vedomostnou súťažou. Tá sa konala v sobotné ráno a osem súťažiacich súťažilo o zájazd do Škandinávie a mnoho ďalších cien.

A tým začala sobota. Vo Veľkej sále sa mohli nesúťažne zúčastniť aj ostatní a súťažne sa hralo o tri poukážky do kníhkupectva Kosmas. Utieklo mi to o jedno meno. Potešilo ma ale, že zo súťažných otázok som poznala odpoveď na väčšinu a v semifinále u výberových otázok dokonca všetky.

Medzi otázkami boli napríklad:

  • Ako sa nazýva známa sklenená váza, ktorú navrhl Alvar Aalto?
  • Koľko bratov je v názve prvého fínsky písaného románu, ktorý napísal Aleksis Kivi a vyšiel v roku 1870?
  • Ako sa nazýva v staroseverskej mytológii svet, ktorý obývajú ľudia?
  • Aká je správna nórska výslovnosť krstného mena autora krimi s priezviskom Nesbø?
  • Do obdobia ktorej vojny je situovaný román fínskej autorky Katji Kettu Porodní bába?
  • Ktorý český prekladateľ zo severských jazykov zatiaľ ako jediný obdržal Štátnu cenu za prekladateľské dielo udeľovanú Ministerstvom kultúry v ČR?
  • V ktorom fínskom meste sa nachádza zábavny park Svět mumínků (Muumimaailma)?

Po súťaži som sa stretla s blogerkou Katkou (Pravá knihomolka) s ktorou som strávila príjemných niekoľko hodín, než musela odísť na vlak. Ale medzitým som postíhala aj ďalšie akcie. Napríklad…

Autogramiáda Petry Soukopové. Ktorá ma minulý rok dostala románom Pod Sněhem, takže je čas na ďalšiu jej knihu. Marta v roce vetřelce.

Beseda Do hlubin severských dějin. Katja Kettu, Sjón a Kim Leine. Hovorili o dôležitosti rešerše pred písaním i o mytológii v ich knihách a nakoľko je to pre ich krajiny prirodzené. Katja Kettu svojou knihou Porodní bába otvorila vo Fínsku jednu tabuizovanú tému, Kim Leine prezradil, že čím viac toho človek vie o vybranom historickom období, tým ťažšie je napísať knihu ako románový celok a Sjón ma prekvapil, že preňho je dôležité vedieť aj to, aký film sa skutočne premietal v októbri 1918 v reykjavíckom kinematografe, aby to mohol použiť vo svojej knihe.

Povedali aj o klišé v takýchto románoch a Kim Leine priznal, že čitateľ ich v istých okamihoch vlastne i očakáva. Ako príklad uviedol dánsku poveru o tom, že V Grónsku sa zhadzujú staré vdovy a nepotrebný z útesov. Keďže si Kim svoje romány prekladá aj do nórčiny a z publika padla otázka, či autori nemajú tendenciu si po sebe diele časom opravovať, priznal, že v nórčine sú Proroci z fjordu Věčnosti vlastne iný román. Má dokonca viac kapitol.

Jediným mínus na inak skvelej besede bol prekladateľ. Nie len že neprekladal úplne najlepšie, ale i to, akým spôsobom to potom hovoril publiku nebol úplne najšťastnejší. Neanglicky hovoriaci návštevníci tak boli ochudobnení o pár veselých poznámok od spisovateľov, ktoré z úst prekladateľa skrátka nezazneli. Fakt škoda.

Autogramida Petra Dvořákovej. Ktorá ma minulý rok dostala detskou knihou Flouk a Líla, takže je čas na ďalšiu jej knihu. Sítě.

Beseda s islandskou kráľovnou krimi. Až mi je ľúto, že sa mi tá jej prvá kniha nepáčila, pretože inak je to veľmi milá autorka. Prezradila na seba aj to, či verí na duchoch a že s nimi by to bolo veselšie. Bola pochválená za svoje topánky, fanúšikov potešila informáciou o novej sérii (píše už tretí diel) a priznala aj svoje rituály pri písaní románu. Vedeli ste napríklad, že rada píše pri mori ale nedokáže písať v lietadle?

Chutě švédského léta. Ema Stašová a Dominika Wittenberg Gašparová varili švédske dobroty, rozprávali o Severe a čítalo sa z knihy Food Junkie – Posedlý jídlem od Monsta Kallentofta (zaujímavá kniha mimochodom). Zastavila som sa tam iba na chvíľku, ale páčilo sa.

Sandra Brown. Fronta na hodinu. Ale našťastie bola v strednej hale, kde som sa zdržiavala, takže som sa do fronty postavila až na samý koniec, kedy tam bolo už iba štyri-päť čakateľov na podpis. A medzitým som stihla minikurz švédčiny. Ktorý bol neskutočne zábavný a poučný, najmä ak nakupujete v IKEA. Dokonca sa na konci aj spievalo.

Autogramiáda Jeleny Čižovovej. Zaujala ma novinka z nakladateľstva Host s názvom Čas žen. Anotácia začína: “Oceňovaný román významné ruské prozaičky. V jednom z typických leningradských komunálních bytů společně žijí tři osamělé stařeny. Glikeria je dcerou bývalých nevolníků, Ariadna pochází z bohaté rodiny a mluví francouzsky a Jevdokia je nevzdělaná a zatrpklá. Jejich život se změní ve chvíli, kdy je do uvolněné místnosti v jejich bytě přidělena svobodná matka, dělnice Antonina se svou šestiletou dcerou. Ženy se holčičky ujmou a stávají se jejími adoptivními babičkami….”

Běhání pro ženy. Stihla som iba začiatok, ale mamina ostala do konca a knihu si nakoniec aj zakúpila. Prekvapilo ma, že autorka je tak mladá. Ale má za sebou už štyri maratóny a jedenásť polmaratónov. Knižkou si určite prelistujem i ja.

Autogramiáda Radky Denemarkovej. Host dneska pozval samé dobré české autorky. Příspěvek k dějinám radosti som už raz začala čítať, ale rýchlo som pochopila, že to bude kniha, ktorá si vyžaduje čas a väčšie sústredenie, než aké som zrovna mala, takže na svoje prečítanie nakoniec ešte len čaká. No veľmi sa na to teším.

Prezentace knihy Faravidova říše severošvédského autora Bengta Pohjanena. Kniha, ktorá bola pôvodne napísaná v jazyku meänkieli. Je podobný fínčine. Takže je jasné, že tam som nemohla chýbať. Autor na Svět knihy dorazil tiež a trošku nám o knihe a jazyku porozprával.

Na ďalší program som už nemala energiu, takže na poslednú plánovanú prednášku som nešla. Obdivujem všetkých účastníkov a organizátorov, ktorí sú tam od rána do večera. Najmä ľudí v #ReadNordic stánku. Besedu a krst audionovinky Byla tady Britt-Marie som preto vynechala a išla radšej s manželom a maminou na večeru.

Za dnešný deň som si z veľtrhu priniesla šesť zbrusu nových kníh a a sedem autogramov. Keď to pripočítam k tým predchádzajúcim dvom dňom, je z toho krásne číslo.

Svet knihy treti den 01-1 Pokračuj v čítaní