Poznámka

Postrehy z druhého trimestra

Druhý trimester už je nejaký ten piatok za mnou, ostáva posledných pár týždňov do pôrodu. Akurátny čas na ďalšie postrehy.

O motýlích krídlach

Celé týždne čakám na ten “pohyb motýlích krídiel”, ako sa opisujú prvé pohyby bábätka v brušku, a ono je to nakoniec kopanec. Taký malý, jemný kopanček od môjho bábätka. A o pár týždňov som nechápala, kde to ani nie kilové stvorenie berie takú silu. Ako ono to občas fakt bolí.

O prekvapení

Takmer všetci, vrátane mňa, si mysleli, že to bude dievčatko. No nebude. Hlavne, že som mala vybraných asi päť dievčenských mien, ale žiadne chlapčenské.

zdroj: jeremychin.com

Aj tak ho milujem

Pohyby bábätka v brušku sú úžasné do chvíle, kedy si to malé stvorenie povie, že tri hodiny ráno sú najlepšia doba na poriadne kopance do plného močového mechúra a okolitých orgánov. A ešte ako dlho sa tým dokáže zabávať!

O rýmičke

Rýmička v tehotenstve je ako rýmička u chlapa. Ale nech, od jari si už taký luxus, akože celý deň preležať v posteli, spať alebo si čítať, už nedoprajem. No poviem vám, imunitný systém tehotnej ženy je fakt žalostný. Celý rok som nebývala prechladnutá, teraz mi stačia tri-štyri dni v práci a na víkend odchádzam rovno do postele. Med, čaj, kľud a teplo.

Vyšši level je, keď čaj varím päťkrát denne, pridávam rakytník, zháňam skorocelový sirup, poznám kompletný sortiment Vincentky a jem chlieb s cibuľou. #pregnancy-friendly

Tehotná knihomoľka

Poznáte tie knihomoľské problémy, keď sa rozhodnete prečítať celú knihu na jeden záťah a už po hodine netušíte, ako máte sedieť/ležať/stáť aby sa vám dobre čítalo? Tak v tehotenstve, to je ešte len ta pravá výzva, najmä ak vezmete do ruky tisíc stranový historický román od Folletta. Prechádzam na krátke knihy a Kindle. Folleta dočítam na materskej. Snáď.

O jedle…

To je tak úžasné nemyslieť zrazu iba na pravidelný prísun jedla, jablko každú hodinu. Môcť sa naraňajkovať neskôr, vydržať cestu na Slovensko bez malých občerstvení, mať opäť chuť na mäso.

… a častých tehotenských zmenách

To je tak hrozné myslieť stále na jedlo. Ja by som stále jedla. Fakt stále. Mávam dvoje raňajky, svačinku pred aj po obede, večeru v práci, večeru doma a pred spaním si tiež niečo pripravím. Ešte o pol jedenástej večer som jedla guláš a o tretej sa zobudila na hlad. Na hlad!

O Vianociach…

Ísť na test na tehotenskú cukrovku pred Vianocami je také dvojsečné. Buď mi ju potvrdia a ja nebudem môcť jesť všetky tie sladkosti, alebo nepotvrdia, ja budem môcť jesť čokoľvek, lenže to mi zas vyskočí váha, lebo ja by som jedla najradšej stále.

… a s tým spojenej výhovorke

Na týchto Vianociach je skvelé, že to môžem prehnať s cukrovím a prírastok na váhe zvalím na pokročilé tehotenstvo.

O láske k oblečeniu…

Tehotenské nohavice sú najúžasnejší kus oblečenia. Ever.

… a potrebe ho stále dopĺňať

Asi budem potrebovať aj tehotenské plavky a kabát. Nezmestím sa do polovice mojich šiat. A i tie trička a košele začínajú byť nejako tesné. Ešte minulý týždeň som ich mala na sebe! Asi jem trošku viac ako by sa hodilo.

O večeroch

Večerné čítanie pred spaním vystriedalo večerné ležanie na ľavom boku a „komunikácia“ s bábätkom. Neviem sa toho nabažiť. Vydržím tak aj hodinu a pošťuchujeme sa navzájom.

O nočnom vstávaní

Myslím, že už v tehotenstve ma bábätko pripravuje na svoj príchod. Každú noc sa budím o tretej-štvrtej a som hodinu-dve hore, než zase zaspím. Tak pracujem, čítam, periem a inak užitočne využívam čas. Pokúšať sa zaspať nemá význam, na to som prišla rýchlo. A môžem si dať nulté raňajky. Nulté raňajky sú vlastne skvelé.

O tehotenských chutiach

Myslela som si, že tehotenské chute idú mimo mňa, ale keď som si po mesiaci uvedomila, že na raňajky jem iba müsli s gréckym jogurtom a medom a na druhú večeru striedam najmä krupičnú kašu s grankom alebo opekané zemiaky s maslom, pohárom čerstvého plnotučného mlieka a miskou domácej kyslej sudovej kapusty, došlo mi, že toto budú tie chute.

Poznámka

Yoga Girl

Autor: Rachel Brathen
Názov: Yoga Girl: Moja cesta
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Motýľ
Počet strán: 168
Orig. názov: Yoga Girl
Preklad: Zuzana Angelovičová

. . .

Rachel Brathen som „spoznala“ na Instagrame. Necvičím jógu nejak často, pravidelne som začala až v tehotenstve, pretože mi pomáha na chrbát. Na Instagrame sledujem tri inšpiratívne účty jogínov, ktoré mi vždy vyčaria úsmev. @yoga_girl je jednou z nich. Tá holka ma baví aj preto, že je tehotná a v 31. týždni robila stojky! Ja som v 29. a mám problém vstať z postele.

Yoga Girl je inšpiratívna biografia. Kniha, na ktorú som narazila náhodou a mala ju dlho vo wishliste. Stále som ju chcela, až si ku mne našla cestu vďaka Vianociam a knižným darčekom od blízkych. Ešte v ten večer som ju prečítala.

Rachel je vo svojej knihe veľmi otvorená. Najväčšiu časť zaberá jej vlastný príbeh, jej cesta. Hovorí o svojom neľahkom detstve, útekoch z domu, experimentovaní s drogami, životných trápeniach a nešťastiach. živote bez peňazí v zahraničí. Preskákala toho naozaj veľa, no nikdy sa nevzdala. Dnes je veľmi úspešná, šťastná a inšpiruje tisíce ľudí po celom svete. A cvičí jógu.

Na Instagrame si ľudí získala krásnymi fotkami i úprimnosťou. Presne taká je aj kniha. Úprimná a doplnená fotkami. Žije v Arube v Karibiku, takže sa pripravte na pláže, slnko, more, plavky… a veľa veľa úsmevov. Tuším na každej fotke vyzerá vyrovnaná a spokojná so svojim súčasným životom.

Nebola by to správne inšpiratívna kniha, ak by bola iba o autorke samotnej. Nechýbajú ani jej obľúbené recepty, napríklad na smoothies a samozrejme rôzne zostavy z jógy. Naviac vám ukáže čaro meditácie.

Úprimne som od knihy nečakala veľa, hoci som si ju chcela prečítať naozaj dlho. Ale bola som milo prekvapená, doteraz ju mám na stolíku, kvôli receptom, meditácii a niektorým cvičebným zostavám. 168 strán doplnených fotografiami nedáva veľa priestoru na zbytočné opakovanie sa, povedané je to najdôležitejšie a koniec prišiel v tej najlepšej chvíli.

Knihu by som vám odporúčala bez ohľadu na to, či je jóga pevnou súčasťou života, navštívili ste iba pár lekcií alebo ste sa naopak nikdy na podložku nepostavili. Inšpirovať môže každého, nie len čo sa týka jógy. Oceňujem, že nie je napísaná otravnou motivačnou formou. Je to naozaj osobná spoveď mladej ženy, ktorá svojim príbehom nadchla nespočet ľudí.

4,5/5

Poznámka

Zasnežená Dolní Morava


Na Dolní Moravu a rozhľadňu Stezka v oblacích ma to lákalo už dlhšie. Nakoniec som sa tam dostala tak nejak omylom-náhodou. Brat rád závodí. Triatlon, Spartan Race. Každým rokom si dáva viac závodov, viac výziev. V tomto je skvelý a ja ho v tom obdivujem a podporujem. A keďže na preteky je lepšie ísť autom, robíme mu s manželom spoločnosť. On si odbehne ten svoj závod a my si medzitým zájdeme na výlet.

Vďaka Winter Spartan Race Sprint sme včera navštívili tu slávnu rozhľadňu. Vo výše 1116 metrov n. m. sa pred rokom, v decembri 2015, otvorila nevšedná stavba s názvom Stezka v oblacích. Okrem klasických schodov, ktoré nájdeme na každej rozhľadni, tu nechýbajú ani drevené cesty a dokonca i šmykľavka. A kto sa nebojí, na samom vrchu sa môže postaviť do siete v tvare kvapky. Ľudí unesie veľa a pod nohami sa vám naskytne pohľad až na pevnú zem. 55 metrov pod vami.

Za pekného počasia musí byť výhľad perfektný. My sme naň mali šťastie tak nejak obojako. Na jednej strane síce bola hmla a iba sem-tam sa rozfúkala, takže sme videli aj na lyžiarov a Spartanov dole. Na strane druhej ale bola okolitá príroda tak nádherne zasnežená, že ma to fascinuje doteraz. Stromy úchvatne biele a snehu toľko, že pri neďalekých stánkoch im zakrylo stôl i stoličky.

Aj keď za tú hmlu som vlastne rada. Aspoň som si tak neuvedomovala, ako vysoko sme. Výšky stále neznášam dobre, i lanovka, ktorou sme išli, mi dala zabrať. Síce krátko, ale manžel ma i na tú sieť dostal. Na zem aj napriek hmle vidieť bolo a 55 metrov je prosím pekne už pekná výška.

Celá oblasť sa mi ale veľmi páčila a naviac, ako budúca mamina som po očku sledovala, či je family-friendly. A ona je! Takže si myslím, že na Dolní Moravu sa ešte niekedy vrátime. To navštívime aj Mamutíkov vodný park, pieskový svet, lesný zážitkový park, bobovú dráhu a mnoho ďalších atrakcií, ktoré sa v lokalite nachádzajú. A pochodíme poriadne okolie.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Detská výbavička bez modrej a ružovej | 2. časť

V dnešnom článku s tipmi ostanem v našich končinách. Chcem vám ukázať dve šikovné slovenské firmy a jednu z ČR, ktoré si dávajú záležať nie len na kvalite, ale i originalite a zároveň jednoduchosti.

Villo design

Villo design, mladá slovenská firma s logom a menom jazvečíka, si ma získala knižnicou v tvare veľryby. Tú už bohužiaľ nevyrábajú, ale v ich portfóliu sme objavili dokonalú postieľku. Poslúži nám prvý rok-dva, kým budeme ešte v súčasnom bývaní, potom sa dá jednoducho upraviť na stôl, odkladací priestor alebo lavičku. Získala si nás viacerými vecami:

  • bočná priečka sa dá vytiahnuť, takže postieľku môžem mať prvé mesiace hneď vedľa manželskej postele
  • nemá iba tri výškové polohy, ale hneď niekoľko, takže sa lepšie prispôsobí výške našej postele
  • pod časťou na ležanie je ešte jedna polička, takže vznikne rýchlo dostupný odkladací priestor
  • nemá mriežky tak ako väčšina detských postieľok
  • nie je na nej obrázok žirafy!
  • nie je moc veľká (matrac 40×90 cm)
  • skvelo vyzerá

Okrem postieľky KUKO sme brali aj molitanového Zajka Majka. Najprv bude iba ako dekorácia v izbe, ale keď maličký začne liezť a chodiť, určite to bude preňho výzva a pomocník zároveň.

zdroj: mile.sk

Mile.sk

Kto alebo čo je Mile? To sú dve maminy Miriam a Lenka, ktoré chceli pohodlné, zdravé a zároveň pekné oblečenie pre deti. Inšpirujú sa detstvom, dobrodružstvom, prázdninami u babky a na záhrade. Veľká dávka originality a kúsok retro nádychu zabezpečili, že vytvárajú veci milé, ale nie gýčové. A zamilujete si ich na prvý pohľad.

Najnovšia kolekcia je zimná s názvom Milá zima, ale pokukujem aj po tých starších. Úchvatný minimalistický dizajn a roztomilé veci pre našich najmenších. S prvou objednávkou ešte čakám, nechcem už moc kupovať veci na novorodenca, tých budeme mať dosť, no rozhodne im dám o pár mesiacov šancu.

Ma Vie

Na Ma Vie som narazila vďaka kamarátke, ktorá mi poslala zaujímavý obrázok detskej izby. Pátrala som ďalej, kto za tým stojí, pretože keď sa presťahujeme do vlastného, pre malého by som chcela teepee stan i domček (alebo rovno domčekovú postieľku). Ma Vie robí látkové doplnky do detskej izby, ale pomôžu aj s dekoráciou, výberom látok a všetko ušijú na mieru.

Nemajú vlastnú stránku, prezrieť si môžete (zatiaľ) iba ich FB stránku a objednávku zaslať do správ. Ja si ich nateraz ukladám, ale až maličký vyrastie z kojenca na poriadneho objaviteľa, v novej a snáď i väčšej izbe mu chceme vytvoriť čo najdobrodružnejší priestor.

Poznámka

Detská výbavička bez modrej a ružovej | 1. časť

Nie že by som mala niečo proti modrej alebo ružovej, ale nepáči sa mi ten stereotyp, kedy majú dievčatká prevažnú väčšinu veci v ružových odtieňoch a chlapci v modrých. Na svete je toľko úžasných a nádherných farieb, tak prečo sa zamerať iba na tie, ktoré boli priradené ako chlapčenské a dievčenské?

Dnes mi oficiálne začína tretí trimester, posledné tri mesiace do pôrodu, posledné tri mesiace príprav. Kočík je už poskladaný, zohnali sme postieľku, ktorej bočná priečka sa dá dať dole, aby mohla byť prisunutá k manželskej posteli, vyberáme oblečenie, dávame dohromady zoznam, čo skutočne potrebujeme a čo netreba.

A zariaďujeme izbičku. Miesto, kde bude spinkať cez deň, keď bude doma rušnejšie, kam môžem ísť pokojne kojiť, keď bude u nás návšteva, kde bude mať svoje veci, knižky a hračky, a nebude chýbať praktická komoda s prebaľovacím pultom. Tak prečo by nemohla vyzerať príjemne, detsky a útulne zároveň?

Našťastie miest, kde hľadať inšpiráciu je veľa. Vlastne plný internet. Takže ak ste tiež naladení v podobnom duchu, zariaďujete prvú detskú izbu alebo hľadáte darček pre blízkych s novorodencom, nechajte sa inšpirovať so mnou.

Dnes prvé tri tipy, ale mnoho ďalších bude nasledovať v pripravovaných článkoch.

Mit liv er smukt

Instagramový účet Markéty je jedna inšpirácia za druhou. Nikdy by som neverila, že aj čierno-biela izba pre deti môže vyzerať kúzelne. A inšpiratívny je aj jej blog mitliversmukt.blogspot.cz.

Minimalistický, severský a funkčný dizajn kde platí, že v jednoduchosti je krása. To ma veľmi baví, aj keď podvedome tuším, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa a nárastom hračiek bude trochu problém udržať miestnosť tak úhľadnú. Pokračuj v čítaní

Poznámka

A zase jeden úžasný rok za mnou

Každý rok si hovorím, či ten nadchádzajúci dokáže prekonať ten minulý. A on to každý rok dokáže. Pritom latka bola nastavená vysoko, obzvlášť keď som sa v roku 2015 vydávala v nádhernej knižnici na empírovom zámku Kačina a pomerne veľa sme cestovali. A tento rok? Nuž…

Bábätko

Už je na ceste, v apríli sa má narodiť. Maličký uzlíček na ktorý sa s manželom už pol roka tešíme. Zháňame informácie, kupujeme krásne veci, zariaďujeme izbičku, dojímame sa nad všetkými fotkami z ultrazvuku, bavíme sa, ako ma kope do bruška (no dobre, občas to bolí). Milujeme ho a to ešte ani nie je na svete. Fakt by som nikdy neverila, koľko emócií dokáže tehotenstvo vzbudiť, ale zažívam to každý deň a je to skrátka neopísateľné. Och, a tých knižiek čo mu plánujem pokúpiť, už má wishlist dlhší ako ja.

Cestovanie

Predĺžený víkend v Londýne, narodeniny v kúpeľoch v Budapešti, desiate výročie nášho vzťahu v Ľubľani, trojtýždňový road-trip cez Fínsko, Laponsko a Nórsko, pracovná dovolenka v španielskom Sitges s krátkou zástavkou v talianskom Bergame, poznávačka single malt whisky na škótskom ostrove Islay, exotika na Filipínach a Vianoce vo Vysokých Tatrách. A to všetko za jeden rok. Ani vo sne by ma nenapadlo, že budem niekedy toľko cestovať, naviac popri full-time práci. A dokonca v tehotenstve.

Divadlo

Do divadla sme chodili iba prvý pol rok, odkedy som tehotná, už sa mi po večeroch nechcelo byť toľko mimo domova. No i za tých prvých 5 mesiacov sme stihli peknú hromadu výborných predstavení, vrátane troch opier a stand-up komika. Predstavení bolo fakt veľa, do divadla sme chodili aj tri-štyrikrát za mesiac. Článok dám dohromady asi až na materskej, tak zatiaľ aspoň takto. Určite zájdite na Saturnin, Bůh masakru, Veselé paničky windsorské, K – PAX, Zabiják Joe, Herci jsou unaveni, operu La Traviata, nevynechajte žiadne LiStOVáNí a stand-up komika Louis C.K. 

Knihy

Celé štyri dni na pražskom veľtrhu Svět knihy. Neviem, koľko kníh som si v roku 2016 kúpila (desiatky), ale výzvu som splnila (prečítať 104 kníh) a mám tridsať nových podpísaných kníh. Najlepšie knihy aké som prečítala? Bezpochyby román Čtyřcestí ktorý som za knihu roka vyhlásila už v marci a navrhla ho aj do blogerskej knihy roka na Knihcentrum.sk.

Zamilovala som si historické romány, mám rozčítané ságy Storočie od Kena Folletta a Veľké století od Jana Guilloua. Odporúčam tiež Čtenáři z Broken Wheel doporučují, Hush Baby, Kolibřík, DůlChlapec na vrchole hory, Touhy Džendeho Džongy, Zátopek, Šest dní hněvu, Hilda, Jerúldelger, Vtedy v Lošonci. Via Lošonc, Jackaby, Jsou světla, která nevidíme, Ahoj tato – Milý Kubo a P.S. Na Vianoce som dostala pár kníh, ktoré som stihla hneď prečítať, napríklad grafický poklad Mapy, inšpiratívnu biografiu Yoga Girl, komiks Persepolis alebo zbierku Sáriných čmáraníc Dospelosť je mýtus. Výborne píše aj Radka Třeštíkova a na dovolenkách mi robili spoločnosť ďalšie krásne knihy, ktoré som zhrnula do dovolenkových tipov na čítanie.

Goodreads štatistiku prečítaných kníh nájdete v článku Rok 2016 s knihami.

Jedlo

Ak mám niečo rada, sú to food festivaly a dobré jedlo, aj keď vyslovene za gurmána, alebo za niekoho z foodies komunity, sa rozhodne nepovažujem. Aj tejto radosti som si v uplynulom roku užila. Tak napríklad hneď vo februári bol skvelý Restaurant day v Piknikboxe a a Ocean48 pripravil gurmánsku akciu s názvom Tuňáci na ledu!

A tých grilovačiek, čo sme spravili u nás v lete na záhrade, vlastne sme začali už vo apríli! Podobne ako u divadla, článok o dobrých podnikoch dokončím asi až na materskej, tak na ten si počkajte. Alebo si čakanie skráťte v štýlovej Eg Café v Topoľčanoch, nezmeškajte Sobotní ramen v Pansky, ochutnajte Thajsko v Siam Thai alebo zdravé raw zákusky v Raw With Love. Brno je raj pre milovníkov jedla.

ZOO

Ak sú miesta, ktoré na dovolenkách nerada vynechávam, sú to ZOO. Konečne som navštívila tú v Olomouci, uchvátila ma malá, no príjemná ZOO v Ľubľani, skvelá a najmä nadmieru prírodná je fínska ZOO Ranua Wildlife Park. A nesmiem zabudnúť na Akvariet i Bergen v Nórsku.

Filmy a Cinematik

Filmy pozerám výrazne pomenej než po minulé roky, ale jedenásty ročník filmového festivalu som si tradične nenechala ujsť. V prvom trimestri som nezvládala sedieť v kine tak veľa, takže som nakoniec videla iba deväť filmov. No report som napísala, nech viete, aké filmy ma zaujali (klik!). Samozrejme, aj ČSFD profil stále mám a hodnotím, čo som videla. Len seriály už ma akosi nebavia. Možno to v novom roku napravím, tipov som podostávala viac ako dosť.

Malý princ

O tom som vám napísala včera – klik! Už ho mám v dvadsiatich dvoch jazykoch.

Tých skvelých momentov bolo samozrejme oveľa viac. Chvíle s rodinou, rok a pol krásneho manželstva, radosť z pozitívneho tehotenského testu, úspešne získanie vodičského oprávnenia a moje prvé jazdy v našom autíčku, práca, ktorá ma stále baví a desiatky ďalších okamihov. 

2017

Nový rok bude určite skvelý. Úúúplne iný, ako tie doposiaľ, pretože dieťa život zmení či chcete alebo nie. A keďže pri takom malom bábätku nemá zmysel si niečo plánovať, nedávam si žiadne plány, ciele ani predsavzatia. Snáď len byť čo najlepšou matkou. Teším sa na to. Na cestovanie maximálne po okolitých mestách a krajinách, na nové skúsenosti a najmä neopakovateľné zážitky s malým bábätkom. Len dúfam, že to neutečie tak rýchlo, ako samotné tehotenstvo.

Poznámka

Malý princ v dvadsiatich dvoch jazykoch

Pred rokom som začala zbierať Malého princa, knihy v rôznych jazykových a dialektových vydaniach.

Začalo to vlastne celkom nevinne. Brat išiel začiatkom januára do Iránu a z ciest nám zvykne niečo priniesť. Pár dní pred odchodom som mu viac menej zo žartu povedala, že by som chcela Malého princa v miestnom vydaní. Nečakala som, že si na to spomenie a že ju naozaj donesie. Keď sa vrátil a do ruky mi dával útle vydanie v perzštine (شازده کوچولو), oči mi žiarili radosťou a ja som vedela, že odteraz chcem Malého princa v toľkých vydaniach, koľkých to pôjde. To som ešte netušila, že rok 2016 bude aj pre mňa mimoriadne cestovateľský a tých jazykových vydaní je skutočne veľa.

Maly princ

Prečo práve Malý princ?

  • Milý príbeh, ktorý pozná každý.
  • Existuje snáď v každom jazyku a dokonca i v dialektoch, ktoré ovláda pár stoviek ľudí. Celkovo je možné nazbierať viac ako 250 rôznych jazykových vydaní .
    • Ak vynecháme náboženské knihy ako Biblia, podľa wikipedie vedie v počte prekladov Pinocchio a následne Malý princ. A Všeobecná deklarácia ľudských práv.
  • Je veľká šanca, že nebude vypredaný. Niekedy síce treba zájsť do špecializovaných kníhkupectiev, pretože ide o preklad miestneho dialektu, o to cennejšia ale potom knižka je. No ide o knihu, ktorú mávajú na sklade.
  • Formát, ktorý sa zmestí aj do príručnej batožiny. Výhoda pri cestovaní letecky.
  • Je len jeden diel. Mohla som začať zbierať Harryho Pottera, lenže on i prvý diel je dosť veľký a nezdá sa to, ale prekladov nie je ani sto.
  • Je pomerne lacný. Nestojí toľko čo najnovší bestseller, napríklad vydania z Iránu i Indie vyšli v prepočte na necelé dva eurá. Ale nie všade, vo Fínsku si aj za obyčajné vydanie pýtajú 20 €.
  • Keď sa raz rozhodnem učiť nejaký cudzí jazyk, bude to prvá kniha v tom jazyku, ktorú si prečítam. Nie že by som sa zrovna púšťala do výuky škótskej gaelčiny, ale jeden nikdy nevie.
  • No a keď už máte viacero jazykov vedľa seba, môžete porovnávať. Iba v Európe sú medzi nimi obrovské rozdiely a keď sa k tomu pridá zvyšok sveta, je to vlastne fascinujúce, koľko jazykov, a tak odlišných, existuje.

Maly princ Pobalt

Našťastie u nás v rodine sa iba doma nesedí a každý oboznámený, že ak navštívi krajinu, z ktorej vydanie ešte nemám, musí zákonite navštíviť aj miestne kníhkupectvo. Názov i výslovnosť dodám vopred. Napríklad 小王子 (cca “šauam szuu”). Tak sa volá moje piate získané vydanie, v čínštine. Z Hong-Kongu. To mám hneď dvakrát a obe čínske vydania vyzerajú kúzelne.

Najťažšie je to, keď ideme niekam iba na víkend, to musím stihnúť ešte v sobotu, pretože mnohé krajiny majú v nedeľu obchody zatvorené. Ale inak je to radosť a občas veselé na zážitky, keď hľadáme jediné kníhkupectvo, kde majú zrovna ten dialekt, o ktorom pomaly ani miestny nevedia.

Za minulý rok sa mi podarilo získať 22 vydaní. Niektoré som si kúpila ja sama, ostatné mi doniesla rodina a známi. A v nasledujúcich rokoch očakávam ďalšie prírastky, aj keď teraz si kvôli bábätku dáme v cestovaní po svete trošku útlm (ale zas, poľské vydanie mi ešte chýba a to zvládneme aj autom s bábätkom nejakú kratšiu dovolenku).

  1. Slovenčina – Malý princ (2x)
  2. Perzština – شازده کوچولو
  3. Maďarčina – A kis hercég
  4. Angličtina – The Little prince
  5. Čínština – 小王子 (2x)
  6. Argentínska španielčina – El principito
  7. Slovinčina – Mali princ
  8. Nemčina – Der Kleine Prinz
  9. Čeština – Malý princ
  10. Litovčina – Mazasis Princas
  11. Lotyština – Mazais Princis
  12. Estónčina – Väike Prints
  13. Fínčina – Pikku Prinssi
  14. Inarijská saamština – Uccâ Priinsâš
  15. Severská saamština – Bás prinssáš
  16. Skoltská saamština – U´cc priinsâš
  17. Nórčina – Den Lille Prinsen
  18. Taliančina – Il Piccolo Principe
  19. Škótska gaelčina – Am Prionssa Beag
  20. Hindčina –  छोटा राजकुमार
  21. Afrikánčina – Die Klein Prinsie
  22. Benátčina – El Principe Picenin

Maly princ v saamstine

Každá knižka je pre mňa cenná, no mimoriadne sú pre mňa najmä tie saamske. Keď som vchádzala do saamskeho kultúrneho centra s tým, že zbieram Malého princa a vraj by mala existovať verzia aj v ich jazyku, čakala som odpoveď typu: „Prepáčte, ten je už dávno vypredaný“. Pani mi namiesto toho ukázala hneď tri knihy, pretože saamskych dialektov je viacero. Napríklad tým skoltským hovorí podľa wikipedie iba okolo 400 ľudí vo Fínsku a 20 v Rusku. A Inarijská? Tak tú ovláda len približne 300 ľudí a jazyk patrí k silno ohrozeným.

Ani škótsku gaelčinu nebolo jednoduché zohnať a v nejednom kníhkupectve mi povedali, že o takom vydaní vôbec nevedia. Niekedy si treba zájsť vyslovene do kultúrneho centra alebo kníhkupectva špecializujúceho sa na menšinový jazyk či dialekt.

No skrátka, s každým vydaním sa mi viažu nejaké zážitky a aj tie od rodiny mi robia radosť. Však oni si tiež užili svoje, keď ich hľadali v krajinách, ktoré ani nepoužívajú latinku.

A čo vy? Tiež niečo zbierate alebo ste sa pre niečo v minulom roku nadchli?

maly-princ-collection